Sme rajom investorov? Nie navždy

Lacná pracovná sila dnes láka na Slovensko zahraničných investorov, ale táto situácia sa môže už o niekoľko rokov zmeniť. "Spoliehať sa na to nemôžeme, záujem sa pomaly začne presúvať viac na východ - do pobaltských krajín, a my im nebudeme môcť donekonečna konkurovať lacnou pracovnou silou," potvrdil pre HN riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj Ľuboš Vagač.
Podľa Národného akčného plánu zamestnanosti na roky 2004 až 2006 vynakladali z členských štátov Európskej únie v roku 2000 najviac výdavkov na zamestnanca mesačne zamestnávatelia vo Švédsku, v Dánsku a vo Veľkej Británii. Hlboko pod priemerom únie, ktorý bol 3 169 eur, bolo Portugalsko a Grécko. Z vtedajších kandidátskych štátov úroveň "najlacnejších" členských štátov dosahovali len Cyprus a Slovinsko. Priemer mesačných nákladov práce vo vtedajších kandidátskych štátoch bol v porovnaní s priemerom únie až šesťnásobne nižší. Slovensko malo jednoznačne najlacnejšiu pracovnú silu v stredoeurópskom región a 445 eurami bolo na úrovni pobaltských štátov - Estónska, Litvy a Lotyšska.
Na Slovensku však dlhodobo náklady na prácu rastú, v rokoch 1996 až 2002 to bolo o 77,6 percenta. Iba v roku 2002 vzrástli náklady zamestnávateľov o 26,8 percenta na 423 miliárd korún. Podľa generálneho riaditeľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Františka Bruckmayera ďalšie zvyšovanie zamestnávatelia za súčasných podmienok už neunesú. "Ak sa začnú reformy prejavovať v praxi, vzniknú nejaké úspory a následne sa budú môcť znížiť odvody, potom budeme môcť hovoriť o novej cene práce," dodal Bruckmayer.
Podľa Bruckmayera radi zdôrazňujeme, že máme vynikajúce podnikateľské prostredie z hľadiska daňového systému, neradi však hovoríme o odvodovom zaťažení, ktoré sa teraz v niektorých oblastiach zvyšuje, napríklad v dôsledku zdravotníckej reformy. Podobne to vidí aj Vagač, keďže "donedávna sme mali jedny z najvyšších odvodov v rámci krajín OECD". Podľa neho nie je problémom len to, že náklady na prácu sú relatívne nízke, ale ich štruktúra je neprimeraná, ak porovnáme to, čo človek dostane na výplatnej páske s tým, čo ide na odvodové zaťaženie. Bruckmayer súhlasí s tým, že z hľadiska občanov je nízka cena práce nevýhodou. "Z hľadiska motivácie investorov to však vidím ako hlavný dôvod," dodal. Podľa akčného plánu zamestnanosti na Slovensku zamestnávateľ, ktorý zamestnával viac ako desať zamestnancov, vynaložil na osobu v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere v roku 2002 v priemere 21 039 korún na mesiac. Na porovnanie, v Bratislavskom kraji vynaložil mesačne 26 957 Sk, v Košickom kraji 20 901 Sk, v Nitrianskom 18 649 Sk a v Prešovskom kraji 17 487 Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to bolo o 1 674 korún viac.