Témou júnového diskusného fóra HNClubu - Klubu Hospodárskych novín bol rozvoj informatizácie a vzdelávania ako podmienka úspešného podnikania. Hlavnými hosťami bola ministerka informatiky Českej republiky Dana Bérová, podpredseda vlády SR a minister financií Ivan Mikloš a generálny riaditeľ Microsoft Slovakia Róbert Šimončič. V prvej časti sme priniesli vystúpenia českej ministerky a časť príspevku ministra Mikloša. Dnes pokračujeme jeho druhou časťou a vystúpením Róberta Šimončiča.
Štrukturálne reformy za nami
Chcem len ilustrovať, že keby sme mali analýzu, asi by sme vo väčšine ukazovateľov nevyšli na Slovensku lepšie ako je stav v ČR. To vyplýva aj z toho, že ČR je bohatšou krajinou, je ekonomicky rozvinutejšia. Vyplýva to aj z toho, že mali to šťastie, že mali veľmi schopnú energickú ministerku, ktorá sa tejto oblasti venovala. Nemyslím to len ako nejaký kompliment, ale myslím to vážne. Naša skúsenosť s uskutočňovaním reforiem je, okrem iného, aj tá, že ak existuje kompetentný človek, ktorý má vôľu, chce, vie a môže a presadzuje veci, tak to ide omnoho rýchlejšie. Aj toto sú dôvody, prečo sme vo väčšine oblastí zaostávali. Zároveň máme jednu výhodu. Spočíva v tom, že štrukturálne reformy sa uskutočnili, že máme omnoho pružnejší trh práce, že máme vytvorené predpoklady na vysoký dlhodobý a udržateľný ekonomický rast. A že máme teda ten prvý pilier, ktorým bolo uskutočnenie potrebných štrukturálnych reforiem, v zásade sme reformy urobili. Samozrejme, je otázka, či sa toto udrží, či zrušenie reforiem nespôsobí návrat k prekonaným problémom a vlastne neprinesie znehodnotenie výhody, ktorú dnes zjavne máme. Toto je kľúčová vec. Je zásadný rozdiel, či v tom základnom fungovaní ekonomiky je poriadok, či ekonomika rastie a funguje, alebo či má problémy, napríklad s deficitom verejných financií, s nerovnováhami v ekonomike, so zlým podnikateľským prostredím, s rôznymi deformáciami v tejto oblasti.
Merateľnosť efektu
V júli minulého roka sa schválili akčné plány, pre každú zo štyroch priorít to bolo dvanásť až 16 akčných plánov. Tie sme sa snažili zadefinovať tak, aby boli kontrolovateľné, aby boli parametricky vyhodnotiteľné, aby tam bola jasná zodpovednosť, jasný termín. Pretože dochádzalo k istým sklzom, zriadil som riadiaci výbor na úrovni ministrov a sklzy sa skrátili. Zhruba polovica úloh z akčných plánov je splnená. A predpokladám, že takmer všetky budú splnené v tom pôvodnom termíne, ktorý sme si stanovili na september tohto roku.
Jeden z kľúčových krokov bolo zavedenie normatívneho financovania a decentralizácie riadenia školstva. Tým sa vytvorili ekonomické nástroje na to, aby najmä regionálne školstvo fungovalo efektívnejšie. Aby poklesol dovtedy narastajúci stav prezamestnanosti, nadmerných kapacít, nedostatočne efektívneho využívania zdrojov. V tejto oblasti došlo k zvratu, aj keď nie je úplný, najmä tým, že je trojročná výnimka na normatívy pre malotriedne školy a malé školy. Tam bude treba urobiť ešte niektoré kroky. Zároveň fungujúca ekonomika, rastúci výnos daní aj vďaka daňovej reforme, iným reformám, umožňuje nárast zdrojov, ktoré môžeme použiť do i do školstva, a vôbec do oblasti vzdelanostnej spoločnosti.
Limitom nie peniaze, ale projekty
Ďalší zásadný zdroj, ktorý v tejto oblasti budeme mať k dispozícii, sú peniaze z EÚ. Na tento rok sme presadili na realizáciu akčných plánov programu Minerva okolo 2,9 miliardy korún. Sú to peniaze, ktoré sú popri náraste zdrojov, ktoré idú do vzdelania, vedy, výskumu, informačných technológií, ktoré sú každoročne v kapitolách, navyše. Sú špeciálne na projekty spojené s programom Minerva. V budúcnosti by mal byť objem prostriedkov ešte výrazne väčší a dovolím si tvrdiť, že možno väčším obmedzením ako nedostatok zdrojov bude možno dostatok kvalitných projektov.
Európska pomoc
Od budúceho roka, teda v perióde novej finančnej perspektívy, sa rádovo zvýši objem prostriedkov z EÚ - z 24 miliárd korún ročne v tomto roku, okrem dotácií do poľnohospodárstva, na 60 miliárd korún od budúceho roka. A čo je ešte dôležitejšie, podarilo sa nám presadiť, že najväčší objem prostriedkov z tejto zvýšenej sumy pôjde práve na budovanie vzdelanostnej spoločnosti, na jej rozvoj, teda na školstvo, vzdelanie, rozvoj ľudských zdrojov, vedu, výskum, inovácie a informačné technológie. Z tých 60 miliárd korún to bude až 24 miliárd korún. Sú tam započítané aj peniaze na rekonštrukciu a zatepľovanie a technické vybavenie škôl, teda všetko, čo súvisí so školstvom, vzdelaním, vedou, výskumom, so vzdelanostnou spoločnosťou. Je to zhruba taký balík, aký dnes čerpáme celý, na všetko čo čerpáme z EÚ, okrem dotácií do pôdohospodárstva.
Porovnateľný balík, asi o miliardu-dve menší, by mal ísť do dopravnej infraštruktúry, teda do diaľnic, ciest a železníc. Pre všetky vládne, ale aj mimovládne subjekty, ktoré pôsobia v týchto oblastiach, bude veľkou výzvou, aby už teraz začali intenzívne pracovať na dobrých projektoch.
Súdnictvo
Jednou z najväčších slabín je nedostatočná vymožiteľnosť práva. Je to zásadný problém pre všetky, ale najmä nové členské krajiny, ktoré museli prejsť desaťročiami deformácií formálnych a neformálnych pravidiel. Svetová banka definovala štyri možné prostriedky riešenia. Prvý je počet sudcov, druhý je vybavenosť súdov a sudcov, tretí sú procesné pravidlá a štvrtý je pozitívna a negatívna motivácia sudcov k vyššej výkonnosti a k vyššej efektívnosti práce.
Počet sudcov problém nie je. Máme dokonca vyšší počet na 100-tisíc obyvateľov ako vyspelé krajiny. Čo sa týka vybavenosti súdov, tak tam došlo k zásadnému pokroku práve aj z hľadiska informačno-komunikačných technológií. Zaviedol sa projekt súdneho manažmentu, zriadil inštitút vyšších súdnych úradníkov. Výdavky na spravodlivosť, na súdnictvo vzrástli za posledné štyri roky o 70 percent. A ukazuje sa, že napriek tomu efektívnosť súdov nie je dostatočná. Najmä preto, že uvoľnená časová kapacita sa nie vždy využíva na prácu. Ostáva problém najmä v procesných pravidlách, ktoré by sa mali ďalej zjednodušovať, a najmä v motivácii súdov a sudcov, ktorá nie je dostatočná. V motivácii aj pozitívnej, aj negatívnej.
E-government
Druhá najvážnejšia slabina podnikateľského prostredia je nedostatočná výkonnosť verejnej správy, verejného sektora. A práve tu informačno-komunikačné technológie môžu priniesť obrovský, dokonca si myslím, že dnes netušený priestor a netušené efekty. Rezervy sú obrovské. Mám na mysli celý verejný sektor, teda nielen štátnu správu, ale aj samosprávu. Pre mňa samého najlepšie ilustruje rozmer rezerv skutočnosť, že audit ministerstva financií ukázal, že na ministerstve financií bola 30-percentná prezamestnanosť. Znížili sme počet zamestnancov vďaka odstráneniu prezamestnanosti, neefektívnej organizačnej štruktúry, duplicít, jednoducho zlého riadenia tohto rezortu. Ak je toto pravda, tak si dovolím tvrdiť, že prezamestnanosť v ústredných orgánoch štátnej správy sa môže pohybovať na úrovni 20 - 50 percent. Keď si k tomu prirátate rezervy, ktoré sú dané tým, že sa nevyužívajú informačno-komunikačné technológie, že systémy pracujú paralelne, nekomunikujú navzájom, a keď sa k tomu priráta, koľko je zbytočnej byrokracie, zbytočnej administratívy, ktorá vyplýva z nezmyselných zákonov, z nezmyselnej legislatívy, z nezmyselných smerníc, tak si myslím, že je tu obrovská šanca na zvyšovanie efektívnosti verejnej správy. Môže umožniť aj ďalšie znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, ale najmä kvalitnejšie poskytovanie služieb zo strany verejného sektora, ktoré sú nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti a rastu konkurencieschopnosti.
Jednotné štandardy
Informačné technológie v ústredných orgánoch štátnej správy sú jednou z oblastí, ktorá bola možno jedným z najväčších zdrojov korupcie, netransparentnosti a doslova eldorádom pre praktiky, ktoré nie sú spojené len s korupciou, ale aj s neefektívnosťou a s plytvaním peniazmi. Vyplýva to zrejme zo špecifického charakteru týchto činností, ktoré sú pomerne náročné z intelektuálneho hľadiska, z hľadiska nových poznatkov, z hľadiska kvalifikácie, kde firmy poskytujúce tieto služby mali pomerne vysoký náskok a existovala tá informačná nerovnováha. V spojení s neexistujúcou jasnou koncepciou, s neexistujúcimi jednotnými štandardmi a rozhraniami, ktoré by sa uplatňovali, v spojení s tým špecifickým, čím Slovensko prechádzalo najmä v rokoch 1994 - 1998, to vytvorilo situáciu, ktorá je podľa môjho názoru, neúnosná. Aj preto bude potrebné sústrediť pozornosť práve do dôsledného rešpektovania jednotných štandardov a rozhraní, do toho, aby sme nevykladali na tieto oblasti viac peňazí ako musíme, ale najmä, aby sme ich vynaložili efektívne. Aby existoval jednotný systém, ktorý bude navzájom komunikovať a ktorý umožní občanom lepšie služby.
Ústredný portál verejnej správy, prostredníctvom ktorého by sa komunikovalo s verejnou správou, by mal byť prístupný 24 hodín denne. Mal by zabezpečiť, že ak raz občan alebo podnikateľ poskytne akúkoľvek informáciu jednej verejnej inštitúcii, nesmela by žiadna iná požadovať tú istú informáciu.
Transparentnosť obstarávania
Elektronické verejné obstarávanie je tiež rozbehnutý projekt. Mal by zvýšiť efektívnosť verejného obstarávania, aj ho urýchliť, ale aj výrazne zvýšiť transparentnosť verejného obstarávania. To je tiež jeden z veľkých zdrojov korupcie, netransparentnosti, neefektívneho vynakladania prostriedkov.
Pomerne úspešne sme na školách zaviedli projekt Digitálni Štúrovci. V rokoch 2005 - 2006 sa otvorilo viac ako 820 škôl pre verejnosť. Umožnili sme prístup k internetu nielen žiakom na školách, ale i širšej verejnosti. Spustili sme projekt Internet pre vzdelanie. Bol aj je prijímaný kontroverzne v tom zmysle, že sú rôzne názory na to, či má štát priamo dotovať prístup k vysokorýchlostnému internetu. Sám som dosť dlho váhal a zvažoval, či s tým pôjdeme alebo nie. Dnes som presvedčený, že to bolo dobré rozhodnutie. Urýchlilo to penetráciu internetu aj z regionálneho hľadiska. Je to úspešný projekt. Ďalej uskutočňujeme program elektronizácie knižníc, voľný informačný prístup do katastra a v zákone už je navrhnutá motivácia na používanie internetu pre prístup k agendám rôznych úradov. Návrh zákona predpokladá zníženie správnych poplatkov vtedy, ak vlastne občan komunikuje s verejnými inštitúciami prostredníctvom internetu.
Podpora vzdelávaniu
Spustili sme národný štipendijný program, Štefánikovo štipendium, preplácanie jazykových certifikátov pre maturantov, ktorí zmaturujú na jednotku v náročnejšej úrovni. Tých programov je viac. Minerva bola jedným z najdôležitejších a dúfam, že aj jedným z úspešných projektov. Svedčí o tom aj fakt, čo sa týka druhého piliera Minervy, rozvoja vzdelanostnej spoločnosti, minimálne na deklaratívnej úrovni všetky politické strany bez výnimky mu deklarujú vysokú podporu. Omnoho kontroverznejší prístup je k prvému pilieru Minervy, teda k udržaniu reforiem, k pokračovaniu takého typu hospodárskej politiky, ktorý vytvára predpoklady na to, aby aj druhý pilier mohol byť realitou.
V krátkej budúcnosti sa ukáže, či sa nám podarí naplniť šancu, ktorú dnes Slovensko má. Za predpokladu napĺňania programu Minerva, teda udržania reforiem, dokončenia, doladenia reforiem a premyslenej podpory a rozvoja vzdelanostnej spoločnosti do druhého piliera Minervy, aj z hľadiska využívania európskych zdrojov. Ak budú tieto predpoklady splnené, Slovensko má šancu rýchlejšie dobiehať vyspelé krajiny ako okolité krajiny Vyšehradskej štvorky. Prepočet je pomerne jednoduchý. Keby Slovensko rástlo zhruba takým tempom trvalo a dlhodobo ako vlani - okolo 6,5 percenta, tak by sme priemer európskej 15-ky vedeli na ekonomickej úrovni, a teda sprostredkovane aj životnej úrovne, dobehnúť do roku 2020. To je za predpokladu takého rastu v európskej 15-ke, takého, aký dosahovali za posledné roky - okolo 2,2 percenta.
Róbert Šimončič:
Ľudský kapitál a kompetencia ľudského kapitálu je hlavnou charakteristikou vzdelanostnej ekonomiky, ktorá zahŕňa v sebe tú informačnú spoločnosť a rozvoj vzdelanostnej spoločnosti. V EÚ okolo 70 percent ľudí, ktorí sú zamestnaní, sa dajú charakterizovať ako information worker - ľudia pracujúci prevažne s informáciami a vedomosťami.
Kvalitné pracovné miesta
Dnes nemáme dobré spôsoby ako merať znalostnú ekonomiku. V tomto treba urobiť určitý pokrok. Takisto nie je dôležité sústrediť sa len na vytváranie pracovných miest, ale pracovných miest, ktoré majú práve zvýšenú vedomostnú úroveň. Toto sú dôležité veci v tej oblasti zákonov, predpisov atď. Toto má potom priamy vplyv na podnikateľskú sféru, kde zdieľanie informácií a vedomostí zvyšuje hodnotu firmy, zvyšuje hodnotu podnikateľskej idey a prostredia. Keď sa pozrieme na jednotlivých pracovníkov v podnikateľskom prostredí, potrebujú mať prostriedky práve na zdieľanie týchto informácií a zvyšovanie možností zdieľania a znásobovania hodnoty informácií. Keď sa pozrieme na prostriedky, ktoré máme k dispozícii, ktoré zvyšujú produktivitu na jednej strane, na druhej strane nejakým spôsobom zjednodušujú procesy a znižujú náklady, nie sú práve šité na mieru informačného pracovníka. Aj v tomto musí práve sektor informačných a komunikačných technológií urobiť veľký pokrok.
Malé a stredné podniky
Ak krajina má byť úspešná, je mimoriadne dôležité zamerať sa na znalostnú ekonomiku práve preto, aby sme boli konkurencieschopní v globálnom prostredí, v ktorom momentálne pracujeme. Jedným z dôležitých faktorov, na ktorý sa treba zamerať pri zlepšovaní podnikateľského prostredia, je sústredenie sa na sektor malých a stredných podnikov. V Európskej únii malý a stredný sektor predstavuje 99 percent podnikov, 66 percent zamestnanosti, polovicu národného produktu v celej ekonomike EÚ. A toto je práve oblasť, kde Európa zaostáva za Spojenými štátmi - určitý balans medzi riskom a odmenou, ktorú človek dostane, keď investuje, je určite nevyrovnanejší ako v Spojených štátoch. V Európe existuje určitá stigma neúspechu. Keď niekto v Spojených štátoch založí firmu, a je neúspešný, určite neostane na ňom žiadna stigma. Ľudia, ktorí sa znovu postavia a znovu podnikajú, sú práve tí, ktorí poháňajú tú ekonomiku dopredu.
Efektívne investície
Budovanie informačnej spoločnosti a zameranie sa na vzdelanie musí byť práve zamerané tak, aby sa jednotlivé negatívne komponenty odstraňovali. Štrukturálne a kultúrne výhody v krajinách, ktoré sú úspešné v znalostnej ekonomike, sú v tom, že sa investuje do informačných a komunikačných technológií nielen vyšším stupňom, ale efektívne a rozumne. Samotným zvyšovaním investícií do informačných technológií sa priamo nezvyšuje nárast národného produktu. Sú zaujímavé štúdie, ktoré sa zameriavajú práve na porovnanie toho, aké sú komponenty, ktoré vlastne zvyšujú nárast národného produktu.
Zvýšením investícií do informačných komunikačných technológií o jedno percento sa zvýši nárast národného produktu až o 0,11 percenta, ale musia sa dodržať podmienky - spoločnosť sa naozaj sústreďuje na zvyšovanie inovácie, na zvyšovanie zručnosti v informačných komunikačných technológiách, na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Toto sú nevyhnutné podmienky, aby vynaložené prostriedky práve na informačné komunikačné technológie boli efektívne a naozaj ukázali akceleračný efekt zvyšovania nárastu národného produktu.
Nie peniaze, podmienky
Jedným z dôležitých komponentov práve informatizácie je samotný informačno-komunikačno-technologický sektor. Tu je zaujímavý efekt. Samotný sektor je mimoriadne životaschopný, má veľmi vysokú pridanú hodnotu, oveľa vyššie priemerné mzdy, veľmi vysokým stupňom prispieva do štátnej pokladnice cez dane. Ale to je len ten primárny efekt. Investícia do tohto sektora je mimoriadne dôležitá pri budovaní znalostnej ekonomiky. Sekundárny efekt je práve v tom, že informačné komunikačné technológie pomáhajú zvyšovať produktivitu celej ekonomiky. To je ten hnací faktor, ktorý, keď sa správne realizuje, zvyšuje rast národného produktu. Vytvoriť prostredie a podmienky, aby sektor mohol životaschopne existovať, sa nedá urobiť priamo investíciou z verejných peňazí. Ale keď sa vytvoria správne podmienky, potom takýto sektor, ktorý má priemerný ročný nárast za mnoho posledných rokov asi 10 percent, za najbližších pár rokov vytvorí dva milióny pracovných miest len v Európe.
Pozornosť príprave ľudí
Dnes asi nenájdeme krajinu, kde by sme mohli povedať, že majú skutočne vzorový model vzdelávacieho systému, ktorý znalostnú ekonomiku môže naplno podporovať. Určite je potrebné urobiť mnoho organizačných zmien, t. j. zvýšiť efektívnosť riadenia celého vzdelávacieho systému.
Dnes keď hovoríme o informatizácii, často si to spájame s rozširovaním počítačov, internetu do domácností, informačných technológií do škôl. Ale dôležité je, aby sa informačná technológia využívala v metodike a vo vyučovacom procese. To sa dnes ešte nedeje. Toto môže vychovávať oveľa rýchlejšie a flexibilnejšie pracovníkov pre vzdelanostnú ekonomiku. Investícia do vzdelania sa prejaví možno po 10 - 15 rokoch. Ale určite existujú aj niektoré rýchle úspechy. Možno je to v oblasti rekvalifikácie a v oblasti celoživotného vzdelávania.
Digitálna gramotnosť
V oblasti vzdelávania je dôležitá kultúrna zmena. Priemer je veľmi dobrý, ale málo sa zameriavame na excelentnosť. Ľudia, ktorí dosahujú naozaj excelentné výsledky, mali by byť maximálne podporení. To sú tí budúci podnikatelia, ktorí dokážu vymyslieť inovačné idey a tieto nejakým spôsobom realizovať. Takisto je dôležité, aby sa nerozdeľovali digitálne nožnice - aby aj tí, ktorí sú na ľavej strane Gaussovej krivky, mali možnosť nejakým spôsobom získať aspoň základné vzdelanie alebo základný tréning v informačných technológiách. Vo vyspelejších krajinách je vysokoškolský systém, výskum, inovácie a vývoj prepojený smerom ku komercionalizácii, k realizácii ideí do inovačnej sféry a do biznisu. To je takisto potrebné podporiť vo vzdelávacom systéme. Súčasťou toho je digitálna gramotnosť. Musí zachytiť celú spoločnosť
(Pokračovanie záznamu z vystúpení a diskusie z HNClubu uverejníme v najbližších dňoch.)