Ako to bolo
Skúsenosti z krajín, ktoré už euro zaviedli, hovoria, že ceny sa nezvýšili tak výrazne, ako sa očakávalo. Rast bol skôr jednorazový a malý. Väčšiu úlohu zohrávala takzvaná vnímaná inflácia. Jej základom je subjektívne hodnotenie cenovej hladiny spotrebiteľmi.
Známa je slovná hračka Nemcov "Euro gleich Teuro" (euro je drahota), pritom priemerná harmonizovaná inflácia v Nemecku v rokoch 1999 až 2001, teda v období používania eura len v bezhotovostnom styku, bola 1,7 percenta, za roky 2002 až 2004, počas troch rokov používania eura v hotovostnom obehu, jej priemerná hodnota klesla 1,4 percenta. Ani v Portugalsku, Španielsku a Taliansku, kde sa očakávalo, že svojimi dovtedy nízkymi cenami budú dobiehať cenovú hladinu ostatných, sa priemerná inflácia nezmenila alebo sa zvýšila iba mierne, od 0,2 do 0,4 percentuálneho bodu.
Medziročná miera harmonizovanej inflácie v roku 2002 dosiahla v eurozóne 2,3 percenta a v porovnaní s rokom 2001 sa nezmenila. Podľa analýzy Eurostatu najväčšia časť rastu cien v roku 2002 bola podmienená bežnými a niektorými špecifickými faktormi, ktoré so zavedením eura nesúviseli. Bolo to najmä nepriaznivé počasie, volatilné ceny energií a podstatné zvýšenie daní z tabakových výrobkov. Bežné a mimoriadne faktory sa na celkovej inflácii podieľali 2,01 až 2,18 percenta.
Príspevok zavedenia eurových bankoviek a mincí do obehu Eurostat odhadol na 0,12 až 0,29 percenta z celkovej inflácie 2,3 percenta v roku 2002. Najvýznamnejšia časť celého tohto efektu odhadovaná v rozsahu 0,09 až 0,28 percenta sa uskutočnila v decembri 2001 a januári 2002.
Ako to bude
Podobný vývoj sa očakáva po zavedení eura aj na Slovensku. Cenovú úroveň vyspelých krajín v podstate dobiehame postupne už od roku 1990. Bude to dlhodobý proces, odhady hovoria o 15 až 20 rokoch, preto dávať ho do priamej súvislosti so zavedením eura nie je veľmi namieste.
Doteraz sa cenová hladina vyrovnávala zvyšovaním cien a posilňovaním slovenskej koruny, ktoré znižuje ceny dovážaných tovarov. "Po zavedení eura posilňovanie koruny už nebude aktuálne, takže jediným kanálom, cez ktorý sa budú vyrovnávať ceny, bude inflácia. Tá môže byť preto o niečo vyššia ako teraz, ale nebude to pre euro," zdôrazňuje hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Rýchlejší rast cien potravín po zavedení eura pripúšťa analytik Tatra banky Juraj Valachy. "Kým v roku 1999 ceny potravín na Slovensku predstavovali 49 percent priemeru pôvodných 15 krajín Európskej únie, v roku 2006 narástli na 62 percent," pripomína. A keďže po prijatí eura budeme dobiehať ceny bez pomoci silnejúcej koruny, ich rast pocítime viac.
To isté však možno povedať napríklad aj o cenách služieb, ktoré na Slovensku výrazne zaostávajú za cenami v starých členských krajinách.
Hoci by sa mohlo zdať, že tento "scenár" odporuje tvrdeniu, že ceny po zavedení eura neporastú, tento dojem nie je správny. Ak sa totiž aj budú zvyšovať, spolu s nimi bude rásť aj životná úroveň. Aj v tomto postupne krajiny strednej Európy, Slovensko nevynímajúc, dobiehajú západ Európy. A s rastom životnej úrovne súvisí aj rast miezd. Ten je na Slovensku nevyhnutný, najmä vzhľadom na to, že napríklad v rámci krajín V4 máme najvyššiu produktivitu práce, ale najnižšie mzdy. Vlani sa produktivita na Slovensku zvýšila o 5,8 percenta, čím sme sa v Európskej únii umiestnili na treťom mieste.
Ak teda príjmy domácností budú rásť rýchlejšie ako ceny, negatívne účinky dobiehania cenovej úrovne by sme mali pocítiť miernejšie.
Národná banka Slovenska v štúdii v roku 2006 odhadla, že pozitívny vplyv eura na mzdy by sa mal prejaviť tak, že reálne budú rásť približne ešte o 0,7 percenta rýchlejšie ako bez eura. Podobný efekt by sa mal prejaviť aj pri príjmoch z podnikania, napríklad u živnostníkov. Dôchodky by mohli rásť rýchlejšie ešte o 0,3 percenta ročne.
Cena za euro v Slovinsku
Obavy z prudkého zvyšovania cien po zavedení eura by mohli vyvolávať najnovšie čísla zo Slovinska, kde sa inflácia v októbri zvýšila medziročne o 5,1 a ceny potravín až o 12,3 percenta. Situácia tam však pred i po zavedení eura bola a je od slovenskej reality odlišná. Konkurencia na slovinskom trhu s potravinami nie je tak rozvinutá ako u nás, takže ceny netvorí trh v takej miere, aby to bolo pre spotrebiteľov prínosom. No oveľa závažnejšie je, že v Slovinsku - v snahe dodržať maastrichtské inflačné kritérium - dosiahli širokú dohodu o zmrazení miezd aj cien. Je preto pochopiteľné, že keď po zavedení eura "platnosť" tejto dohody vypršala, ceny vyleteli nahor oveľa rýchlejšie, ako keby rástli prirodzene postupne.
A keďže takáto jednorazová dohoda na Slovensku neexistuje, nie je ani predpoklad, že by ceny mohli kopírovať slovinský vývoj.
Reálna a vnímaná inflácia
Istým problémom po zavedení eura by sa mohla stať takzvaná vnímaná inflácia. Jej hodnoty sa môžu výraznejšie odlišovať od tých reálnych. Môže to vyvolať ešte väčší tlak na mzdy, čo by mohlo byť kontraproduktívne v súvislosti s produktivitou, a zároveň to môže prispieť k negatívnemu naladeniu verejnej mienky.
Priam učebnicovým príkladom je nedávna skúsenosť z Francúzska. Viac ako štvrtina Francúzov nekupuje ovocie a ryby a takmer toľko ich nekupuje zeleninu, pretože sa im tieto potraviny zdajú drahé. V prieskume Strediska pre štúdium životných podmienok veľká väčšina opýtaných uviedla, že zdražovanie sa začalo s prechodom na euro k 1. januáru 2002 a že tento trend sa znovu posilnil tento rok na jar. Pritom podľa úradných údajov sa tento rok ceny zvýšili o jedno percento, ale spotrebitelia usudzovali, že to bolo až 2,5 percenta.
Na ilustráciu, harmonizovaná inflácia vo Francúzsku za tri roky pred zavedením eura dosiahla priemer 1,4 percenta, počas troch rokov po zavedení spoločnej európskej meny sa zvýšila na 2,1 percenta. Zaradilo sa tak do skupiny šiestich krajín eurozóny, kde bol priemer po zavedení eura vyšší. V piatich krajinách ceny klesli a v jednej, v Portugalsku, sa nezmenili.
Aj v Rakúsku bola všeobecná mienka pred zavedením eura skôr odmietavá, obavy z následného zvyšovania cien boli veľmi veľké. Prieskumy po zavedení eura tieto obavy potvrdzovali. V skutočnosti sa za tri roky po zavedení eura zvýšila harmonizovaná inflácia o 0,1 percentuálneho bodu. Nemecko už spomínaným sloganom "Euro gleich Teuro" výrazne ovplyvnilo verejnú mienku o inflačných dôsledkoch zavedenia eura, a to aj v krajinách mimo eurozóny. Pritom priemerná harmonizovaná inflácia tam počas troch rokov od zavedenia eura, od 2002 do 2004, v skutočnosti dokonca klesla.
Rozdiely medzi vnímanou a reálnou infláciou v krajinách eurozóny v čase pred a po zavedení spoločnej meny do hotovostného obehu, čiže v rokoch 2001 a 2002, boli vysoké. Hodnoty vnímanej inflácie, teda rozsah zdražovania, ako ho subjektívne pociťovali spotrebitelia, sa pohyboval v rozsahu od zhruba 25 do 61 percent. Pritom reálna inflácia v týchto krajinách bola od dvoch do necelých troch percent.
Na Slovensku tiež vnímame ceny inak
Aj v uplynulých rokoch, keď bola skutočná inflácia na Slovensku nízka, tá vnímaná bola dvoj- až trojnásobne vyššia. Najväčší vplyv na to majú ceny potravín, ktoré si ľudia všímajú každý deň, a preto sú oveľa citlivejší na akékoľvek zmeny.
Je preto pochopiteľné, že ak sa v rámci dobiehania cenovej úrovne západných krajín, ale napríklad aj vplyvom zaokrúhľovania cien po zavedení eura zvýšia ceny, najviac to budú spotrebitelia vnímať práve pri potravinách a službách. To sú totiž položky, s ktorými sa stretávajú prakticky dennodenne. Keďže každodenné tovary majú nízke nominálne ceny v korunách, zaokrúhľovanie po prechode na euro sa dotýka práve tovarov, ktoré vnímame najcitlivejšie. Navyše, skôr zaregistrujeme zvýšenie cien, a to práve pri potravinách, ako napríklad zníženie cien pri elektronike, ktorú nekupujeme každý deň.
Čo nás čaká
Takže áno, ceny po zavedení eura sa zvýšiť môžu. Je to prirodzený vývoj, ktorý by nás čakal, aj keby sme euro nezaviedli. Príliš rýchlemu rastu cien bude brániť zvyšovanie životnej úrovne, rast miezd. Navyše, ceny sú tvorené dopytom a ponukou, mala by teda pôsobiť konkurencia, a tiež ekonomickými faktormi, ako je situácia na domácom či svetovom trhu. Preto sa pokojne môže stať, že tak, ako sa teraz prudko zvýšili ceny potravín predovšetkým vplyvom nedostatku zrážok a ďalších faktorov, môže byť úroda na budúci rok vďaka priaznivému počasiu taká dobrá, že potraviny dokonca zlacnejú. Zopakovala by sa tak napríklad situácia, ktorú sme zaznamenali po vstupe Slovenska do Európskej únie. Hoci sa očakávalo, že sa ceny zvýšia, po dobrej úrode ceny potravín klesli.
Cenový vývoj bezprostredne pred a po zavedení eura sa bude monitorovať. Inšpekcia sa zameria na to, či sa bude dôsledne dodržiavať konverzný kurz, či nebude dochádzať k neférovému zaokrúhľovaniu a či sa nebudú uplatňované nejaké iné neférové spôsoby zvyšovania cien. Široké právomoci v tomto smere má Slovenská obchodná inšpekcia. Sankcie sa budú udeľovať aj na základe takzvaného generálneho zákona, pričom pri závažnom porušení pravidiel, ktoré budú stanovené na prepočet, môže pokuta dosiahnuť aj niekoľko desiatok tisíc eur.
Skôr morálnym nástrojom je Etický kódex, ku ktorému sa hlásia podnikateľské subjekty a v poslednom čase už aj subjekty verejnej správy, ktoré stanovujú nejaké poplatky pre občanov. Subjekty, ktoré k nemu pristúpili, sa zaviazali, že proces zavedenia eura nebudú zneužívať na skryté zvyšovanie cien.
|
Pre zväčšenie kliknite na obrázky
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Trvám na tom, že euro nezvýši ceny
Rozhovor. Splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát pre HN:
Sú opodstatnené očakávania, že po zavedení eura na Slovensku sa zvýšia ceny?
Nepredpokladáme, že by sa zavedenie eura nejakým spôsobom podpísalo na raste cien. Ak sa ceny budú meniť, môže to nastať naozaj len vplyvom objektívnych ekonomických faktorov. Príkladom je nedávny výrazný cenový nárast pekárenských či mliečnych výrobkov, čo bolo vyvolané objektívnymi ekonomickými faktormi dokonca nielen na slovenskom, ale aj na globálnom trhu, kde vzrástol dopyt po mlieku a podobne.
Na druhej strane nebudeme v tejto oblasti pasívni. Zo strany vlády alebo štátnych inštitúcií, ktoré sú kompetentné v určitých oblastiach konať, bude sprísnený monitoring cien bezprostredne pred a po zavedení eura. Pričom, samozrejme, v plnom rozsahu akceptujeme, že ceny sú u nás vytvárané trhovo.