Inštitúcia, útvar, organizačná jednotka, ktorá vykonáva dohľad (nie kontrolu ani audit či vyšetrovanie) nad činnosťami bánk v intenciách platných zákonov, vyhlášok a pravidiel, sa v praxi označuje ako bankový dohľad. Bankový dohľad vo väčšine vyspelých európskych a aj krajín sveta vykonávajú centrálne banky štátov.
V menšom počte je bankový dohľad nezávisle a samostatne pôsobiacim subjektom, niekde spojený aj s dohľadom (dozorom) nad ostatnými finančnými inštitúciami, ako sú poisťovne, investičné spoločnosti a fondy, obchodník s cennými papiermi a pod. Približne rovnaký podiel, ako predstavuje skupina samostatných dohľadov, sú dohľady nad bankami začlenené do (alebo pod) ministerstvá financií.
Akú úlohu plní dohľad?
Na jednoduché pochopenie úlohy dohľadu sa v bankových kruhoch používa takéto prirovnanie:
"Bankový dohľad je ako dopravný inšpektorát, ktorý na základe platnej vyhlášky o pravidlách cestnej dopravy a umiestnení dopravných značiek na cesty a križovatky, dohliada na ich dodržiavanie zo strany vodičov. Ak vodič nedodrží dopravný predpis, dostane od dopravného policajta primeranú, v závislosti od stupňa vážnosti priestupku, pokutu. Dopravní policajti inšpektorátu denne kontrolujú a monitorujú dopravu na cestách a križovatkách, avšak nemôžu byť vždy a všade, na každej ulici, pri každej dopravnej značke. Ak vodič poruší dopravný predpis, za to nemôže byť zodpovedný dopravný inšpektorát. Rovnako ak vodič, ktorý nedodržal dopravný predpis a značenia, a tým spôsobil haváriu, je a bude za to zodpovedný len a len vodič. Ani v tomto prípade za haváriu nezodpovedá dopravný inšpektorát. Ten spíše záznam o havárii a urobí adekvátne opatrenia. V prípade podozrenia z porušenia zákona, postúpi prípad na vyšetrovanie a ďalšie konanie orgánom na to určeným. Tak je to aj s úlohou bankového dohľadu. Dohliada na dodržiavanie zákona o bankách a ďalších relevantných zákonov, stanovuje pravidlá obozretného podnikania bánk a tieto monitoruje z predkladaných podkladov a hlásení a podľa kapacitných možností, overuje pravdivosť hlásení na mieste, priamo v banke. Kontrolu jednotlivých činností zabezpečuje útvar kontroly banky a jej nadriadená dozorná rada. Audítor overuje pravdivosť vykazovaných výsledkov dosiahnutých za uplynulé obdobie. Ak bankový dohľad zistí určité nedostatky v práci banky, podľa ich povahy a rozsahu uplatní primerané nápravné opatrenie (sú upravené v osobitnej deviatej časti zákona o bankách č. 483/2001).
Mylné názory
Ak banka vážne poruší pravidlá obozretného hospodárenia, napríklad tak, že je ohrozená likvidita, zodpovednosť nesie predstavenstvo, výkonný riadiaci manažment a akcionári prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade. Zástupcovia v týchto orgánoch sú v tomto prípade vodičmi -- narušiteľmi dopravných predpisov, ktorí spôsobili haváriu (krízu, až bankrot banky). Za vážne porušenia zákonov a zlé rozhodnutia spôsobujúce straty a škody, sa predstavitelia uvedených riadiacich orgánov musia zodpovedať pred orgánmi na to určenými. Mylne sa objavujú názory, že za pád banky je zodpovedný dohľad nad bankami. Práva dohľadu sú ohraničené a vymedzené zákonmi a pod zákonnými normami platnými v bankovníctve. V prípade, že dohľad má odôvodnené podozrenie z porušovania zákona zo strany banky, je jeho povinnosťou takéto zistenia oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Tu sa úloha dohľadu končí.
Práva a povinnosti dohľadu
Práva dohľadu vo výkone svojej činnosti sú taktiež upravené a ohraničené zákonom o Národnej banke Slovenska a zákonom o bankách. Dohľad má právo stanovovať bankám podmienky, pravidlá a kritériá na ich obozretné a nerizikové obchodovanie, ktorými možno predchádzať otrasom a krízam. Dohľad má povinnosť monitorovať vývoj hospodárenia banky, na základe výkazov banky a ďalších písomností banky, ktoré si dohľad vyžiada. Dohľad má oprávnenie overovať priamo v banke tie skutočnosti, ktoré banky vykazujú. Dohľad má právo, a v prípade zistených nedostatkov povinnosť, uplatniť voči banke adekvátne nápravné opatrenia. Podľa povahy a závažnosti nedostatkov, dohľad môže prikázať v určitej lehote odstránenie konkrétnych nedostatkov, pozastaviť výkon určitej činnosti, dať pokutu banke a aj členovi manažmentu, môže navrhnúť zavedenie nútenej správy alebo začať konanie o odobratí bankového povolenia. Samozrejme, škála nápravných opatrení je širšia, od miernejších opatrení až po tie najtvrdšie. Dohľad však nemá právo zasahovať do riadenia banky, stratégie banky, jej obchodných aktivít (banka je podnikateľský subjekt). Z tohto dôvodu za vznik vážnych nedostatkov, problémov a narušení vnútri banky, nemôže niesť zodpovednosť dohľad.
Postavenie dohľadu
Prvý Bazilejský princíp efektívneho výkonu bankového dohľadu určil dve základné požiadavky na dohľad:
1. bankový dohľad musí byť vo svojej činnosti nezávislý
2. musí byť dostatočne materiálne a finančne zabezpečený
Vo väčšine krajín je bankový dohľad súčasťou centrálnych bánk, ktoré majú viac-menej relatívnu nezávislosť od štátnych orgánov. Pokiaľ by dohľad nad bankami nebol iba jedným z iných ďalších útvarov centrálnej banky, ale mal, napríklad, personálnu a rozpočtovú samostatnosť, takýto dohľad by plnil prvú požiadavku Bazilejských princípov. V prípade predpokladu, že centrálne banky sú vo svojich štátoch solventnými inštitúciami, ktoré sú schopné zo svojich rozpočtov vyčleniť dostatočné prostriedky pre nezávislý dohľad (samostatný úrad, prepojený rozpočtom a určitým spoločným servisom s centrálnou bankou), mohol by bankový dohľad spĺňať aj druhú požiadavku prvého Bazilejského princípu. Vo vyspelých ekonomikách už niekoľko rokov hľadajú vhodné či vhodnejšie riešenia usporiadania a organizovania dohľadu a dozoru.
Slabé miesta dohľadu
Dohľad podriadený centrálnej banke nie je najvhodnejšie riešenie. Ešte menej vhodným riešením je podriadenosť dohľadu ministerstvu financií, pretože v takomto usporiadaní je najťažšie eliminovať politické ovplyvňovanie. Pred niekoľkými rokmi vláda vo Veľkej Británii vytvorila samostatný úrad (FSA), do ktorého integrovala všetky dovtedy existujúce dohľady a dozory, pôsobiace v krajine. Zlúčenie dohľadov nad bankami, poisťovňami, finančnými inštitúciami a spoločnosťami operujúcimi na kapitálovom trhu do jednej budovy, nebol až taký problém. Väčšie problémy začali vznikať pri zlaďovaní legislatívy a v koordinácii postupov pri výkone rôznych druhov dozorov. Slabým miestom nezávisle stojaceho integrovaného dozoru sa stal systém jeho financovania. Pretože nový úrad nebol súčasťou centrálnej banky, nemal ani vzťah na ministerstvo financií, resp. na štátny rozpočet, nemohol sa spoliehať na krytie svojich nemalých nákladov týmito inštitúciami. Bolo rozhodnuté, že na financovaní úradu vo všetkých jeho nákladových položkách sa budú podieľať všetci účastníci finančného trhu (v širokom ponímaní). Prinajmenšom zvláštne sa javí situácia, keď subjekty podliehajúce dohľadu, ktoré môžu byť rôznymi formami úradom sankcionované, si za tento dohľad musia zaplatiť. A, naopak, pracovníci dozorného úradu sú si pri výkone dohľadu, a najmä pri udeľovaní sankcie vedomí, že sankcionovaný subjekt ho vlastne financuje.
Riešenie: integrovaný úrad
Osobne si viem predstaviť prispievanie účastníkov trhu určitou sumou do spoločného fondu, napr. jednou až dvoma desatinami percenta z celkových aktív prispievateľa, z ktorého by sa pokrývala vopred určená položka nákladov úradu dozoru a dohľadu. Pri rozumnom stanovení príspevku, pri ktorom by uvedené slabé miesta na oboch stranách boli minimalizované, zostalo by naďalej otázne financovanie väčšej časti nákladov. Riešením by mohlo byť vytvorenie integrovaného úradu pri centrálnej banke s podmienkou organizačnej, personálnej a rozpočtovej samostatnosti. Takýmto riešením sa splnia obidve požiadavky prvého základného princípu efektívneho výkonu dohľadu -- nezávislosť a dostatočné materiálne a finančné zabezpečenie. Začlenenie integrovaného dozoru a dohľadu k centrálnym bankám prijmú tieto inštitúcie minimálne s porozumením, ak si uvedomia, že vstupom štátov do Európskej menovej únie sa ich postavenie a význam budú znižovať. Pričlenením integrovaného úradu sa, naopak, pozícia centrálnej banky posilní.
Logická alternatíva
Integrácia všetkých druhov dozorov a dohľadov pôsobiacich oddelene v tej-ktorej krajine má, vychádzajúc z praxe, mnoho výhod a stáva sa logickou alternatívou. Už dnes sú v nesúlade mnohé paragrafy zákonov o bankách, poisťovniach, dohľade nad finančným trhom, dlhopisoch atď. (Napríklad v procese udeľovania licencií, v požiadavkách na topmanažmenty, v postihu hypotekárneho správcu a pod.) V súčasnosti pôsobiace dozory a dohľad si samostatne, a teda nekoordinovane, tvoria svoju normatívnu základňu, stanovujú podmienky a kritériá na partnerov zabúdajúc, že určité subjekty niektorými činnosťami podliehajú tak dozoru, ako aj dohľadu nad bankami (napríklad celá oblasť investičného bankovníctva a iné). Problémy vznikajú aj pri samom výkone dozoru a dohľadu na mieste, kde by sa integráciou dosiahla lepšia koordinácia a vyššia efektívnosť dohliadok. V neposlednom rade výmenou skúseností, dennou komunikáciou pracovníkov dozoru a dohľadu "pod jednou strechou", sa dosiahne kvalitnejšia metodológia a legislatíva, a najmä vysoká úroveň celého výkonu dozoru a dohľadu nad účastníkmi finančného trhu. Nie sú to všetky výhody integrovaného dozoru (napr. lepšia spolupráca so zahraničnými partnermi a iné), pretože ich bude podstatne viac a pozitíva sa budú potvrdzovať postupne, v praxi. Zostáva doriešiť otázku financovania integrovaného dozoru a dohľadu. Ale aj na túto otázku sa ponúka odpoveď, a to formou pričlenenia úradu k centrálnej banke, so zabezpečením vlastného rozpočtu a riadiacej a personálnej samostatnosti.