Vývoj úverových aktivít bánk v posledných rokoch ovplyvnila zmena výkonu menovej politiky i viaceré zmeny štrukturálneho charakteru. Koncom roku 1998 režim fixného kurzu (v rámci fluktuačného pásma) nahradil riadený floating. Vývoj výmenného kurzu a očakávania jeho vývoja v budúcnosti tak, najmä v poslednom období, začali zohrávať významnejšiu úlohu v rozhodovaní ekonomických subjektov pri čerpaní úverov. Od roku 2000 sa výkon menovej politiky zmenil z kvantitatívneho na kvalitatívne riadenie prostredníctvom stanovovania kľúčových úrokových sadzieb NBS. Nová forma menovej politiky významne prispela k stabilizácii sadzieb peňažného trhu s dosahom na primárne úrokové sadzby. Kľúčové sadzby NBS tak predstavujú určitú kotvu pri tvorbe úrokovej politiky bánk.
Reformy pomohli
Úverovú politiku bánk v značnej miere ovplyvnila aj reforma bankového sektora v podobe reštrukturalizácie úverového portfólia vybraných bánk, ale aj v podobe privatizácie bankových inštitúcií. Štrukturálne reformy spolu so zmenou výkonu menovej politiky výrazne prispeli k štandardizácii prostredia. Vytvorili priestor na podstatné zvýšenie vplyvu trhových faktorov na úverovú politiku bánk a rozhodovanie sa nebankových subjektov.
Reformy v bankovom sektore sa v rokoch 1999 - 2001 odzrkadlili v spomalení medziročnej dynamiky úverov podnikom a obyvateľstvu. Ozdravenie bankového sektora sa spolu s poklesom úrokových sadzieb prejavilo v postupnom zvyšovaní medziročnej dynamiky úverov (graf 1). Zníženie úrokových sadzieb a rast úverov sčasti ovplyvnilo aj znižovanie sadzby povinných minimálnych rezerv. Zrýchlenie dynamiky úverových aktivít pravdepodobne sčasti reflektovalo aj potrebu financovania rýchlejšieho ekonomického rastu.
Zmena správania
Pohľad na absolútne prírastky úverov naznačuje určité zmeny v správaní sa jednotlivých ekonomických subjektov i zmenu štruktúry rastu úverov. Kým v rokoch 1999 - 2002 boli prírastky úverov obyvateľstvu takmer konštantné, v roku 2003 sa výrazne zvýšili. To okrem nižších úrokových sadzieb ovplyvnilo rozvoj hypotekárneho úverovania a program štátnej podpory na tieto úvery. Po tom, čo sa po roku 1999 utlmil rast úverov v cudzej mene, je v roku 2003 možné pozorovať ich výrazný nárast. Predovšetkým v dôsledku apreciačného vývoja výmenného kurzu slovenskej koruny a očakávaní pokračovania tohto trendu sa pri čerpaní podnikových úverov nahrádzajú korunové úvery úvermi v cudzej mene (takmer 100 percent objemu úverov v cudzej mene sú úvery podnikom).
| Medziročná zmena úverov podnikom a obyvateľstvu v mld.. Sk | |||||
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | |
| Úvery podnikom a obyvateľstvu | 17,8 | 18,4 | 22,8 | 36,6 | 47,4 |
| Úvery v Sk | 10 | 20,1 | 19,6 | 35,8 | 32,8 |
| Úvery podnikom | 0,6 | 12,2 | 11,5 | 26,4 | 10,1 |
| Úvery obyvateľstvu | 9,4 | 7,9 | 8,1 | 9,4 | 22,7 |
| Úvery v cudzej mene | 7,8 | -1,7 | 3,2 | 0,8 | 14,6 |
Úvery podnikom
Vývoj úverov podnikom v rokoch 1999 - 2001 čiastočne ovplyvnili reformy prebiehajúce v bankovom sektore, do istej miery však pravdepodobne odrážal aj spomalenie tempa hospodárskeho rastu v rokoch 1999 a 2000. Posledné dva roky zaznamenávajú úvery podnikom relatívne dynamický vývoj, pričom v roku 2003 je zrejmá zmena preferencií v prospech čerpania úverov v cudzej mene. Tie sú, vzhľadom na pretrvávajúci úrokový diferenciál, aj napriek poklesu úrokových sadzieb z korunových úverov, z hľadiska úrokových nákladov atraktívnejšie. Vzhľadom na to, že nie je k dispozícii štatistika úrokových mier za úvery v cudzej mene, je možné rozdielnosť úrokových nákladov korunových a devízových úverov aproximovať úrokovým diferenciálom peňažného trhu (graf 2).
Okrem vyššej úrokovej atraktívnosti úverov v cudzej mene môže v prostredí apreciačného trendu výmenného kurzu byť ich čerpanie (ak sú tieto zdroje konvertované do korún) vzhľadom na kurzový zisk ešte výhodnejšie. V prípade opačného vývoja (depreciácie) môžu veritelia utrpieť kurzovú stratu. Preferencia devízových úverov zo strany podnikov (graf 3) a ochota poskytovať tieto úvery naznačuje relatívne silné očakávania ďalšieho zhodnocovania výmenného kurzu slovenskej koruny. (Samozrejme, sú podniky, ktoré preferujú čerpanie devízových úverov bez ohľadu na očakávaný kurzový vývoj. Súvisí to s ich stabilnými príjmami zo zahraničného obchodu.)
Úvery obyvateľstvu
Zrýchlenie dynamiky, ale aj výrazné zvýšenie absolútneho prírastku korunových úverov obyvateľstva v roku 2003 v rozhodujúcej miere ovplyvnil rozvoj hypotekárneho bankovníctva v posledných rokoch a štátna politika podpory týchto úverov (graf 4).
Aj v predchádzajúcich rokoch pri úveroch obyvateľstvu dominovali úvery na nákup nehnuteľností, resp. stavebné účely vo forme úverov stavebných sporiteľní. Tieto úvery majú aj naďalej rozhodujúci podiel na celkovom stave úverov obyvateľstva. Ich objem však od roku 2002 viac-menej stagnuje, resp. zaznamenáva len nepatrný prírastok.
Hypotekárne úvery
Rozvoj hypotekárneho bankovníctva výrazne zvýšil dynamiku rastu úverov obyvateľstva, pričom rast hypotekárnych úverov postupne nahrádzal prírastky úverov stavebných sporiteľní.
Rast hypotekárnych úverov stimulovala predovšetkým skutočnosť, že predstavujú dlhodobý zdroj financovania kúpy nehnuteľností s relatívne nízkymi úrokovými nákladmi. Aj keď sa štátny príspevok na úrokovú mieru z týchto úverov od roku 2003 znížil zo 4,5 percenta na 2,5 percenta (od roku 2004 na jedno percento), v záujme zachovania atraktívnosti tohto produktu banky tomuto kroku prispôsobili svoju úrokovú politiku. Priemerná úroková miera z hypotekárnych úverov sa tak v roku 2003 pohybovala mierne nad piatimi percentami, teda v porovnaní s úvermi stavebných sporiteľní nižšie (ich priemerná úroková miera je v podstate konštantná, šesť percent). Na úvery, na ktoré boli podpísané zmluvy od júla 2003, prestala byť výška štátneho príspevku garantovaná na celé obdobie splácania úveru. To v snahe klientov podpísať úverovú zmluvu pred týmto termínom výrazne zvýšilo dopyt po hypotekárnych úveroch. Okrem relatívne nízkeho úročenia tak boli významným stimulom pre rast hypotekárnych úverov aj zmeny v politike štátnej podpory bývania. Medziročný prírastok hypotekárnych úverov v porovnaní so 6,8 mld. Sk v roku 2002 sa v roku 2003 zvýšil na 13,5 mld. Sk. V budúcich rokoch pravdepodobne nie je možné očakávať v systéme štátnej podpory výrazné zmeny a teda ani neštandardné stimuly pre dopyt po hypotekárnych úveroch.
Výraznejší dopyt po hypotekárnych úveroch pravdepodobne ovplyvnila aj situácia na trhu nehnuteľností (najmä na bývanie). V poslednom období rástli ceny nehnuteľností a vznikol previs dopytu po nehnuteľnostiach nad ponukou. Ten okrem rastúceho dopytu ovplyvnilo aj zníženie počtu dokončených bytov o 1,6 percenta v porovnaní s rokom 2002. Znížil sa aj počet novozačatých a rozostavaných bytov. Jedným z faktorov, ktorý mohol stimulovať rast cien nehnuteľností, bol aj blízky vstup Slovenska do EÚ a s ním očakávaný rast ich cien. Cenový rast na trhu nehnuteľností mohla ovplyvniť aj snaha čerpať hypotekárne úvery pred skončením platnosti garancie fixného štátneho príspevku.
Stavebné úvery
Kým hypotekárne úvery v roku 2003 v rozhodujúcej miere prispievali k medziročnému rastu úverov podnikom a obyvateľstvu, vplyv úverov stavebných sporiteľní bol v porovnaní s ich dominanciou v predchádzajúcich rokoch zanedbateľný (graf 5).
Rovnako ako pri hypotekárnych úveroch sa postupne znižovala štátna podpora vo forme štátnej prémie ku vkladom stavebného sporenia. Aj táto skutočnosť sa okrem vyšších úrokových sadzieb na úvery stavebného sporenia (v porovnaní s hypotekárnymi) odzrkadlila v stagnácii týchto úverov. Vzhľadom na to, že čerpanie úverov v stavebných sporiteľniach sa v značnej miere viaže na predchádzajúce sporenie, tvorba vkladov do určitej miery determinuje budúci rast úverov. Graf 6 ilustruje, že prírastok úverov stavebných sporiteľní predchádzal rast vkladov.
Prírastky vkladov stavebných sporiteľní sa od začiatku ich činnosti postupne znižovali a v roku 2002 ich stav dokonca poklesol. Mierny prírastok vkladov stavebných sporiteľní v roku 2003 naznačuje obnovenie záujmu obyvateľstva o túto formu sporenia. Môže to súvisieť aj s celkovým poklesom úrokových mier z termínovaných vkladov a zvýšením atraktivity stavebného sporenia ako vkladového produktu (priateľskí sporitelia). Pri obnovení ich rastovej tendencie by sa v budúcnosti mohli úvery stavebných sporiteľní aj zrýchliť.
Spotrebné úvery
Rast konkurencie na maloobchodnom trhu a rozvoj rôznych foriem splátkového predaja sa prejavil vo zvýšenom záujme obchodných bánk o poskytovanie spotrebných úverov (graf 7). Ich absolútny prírastok, ako aj celkový objem je však zatiaľ relatívne nízky. V roku 2003 dosiahol stav spotrebných úverov obyvateľstvu 8,7 mld. Sk a medziročne vzrástol o 2,1 mld. Sk.
Zaujímavou charakteristikou vývoja spotrebných úverov je, že ich rast sprevádzalo postupné zvyšovanie úrokovej miery. Veľmi nízku priemernú sadzbu zo spotrebných úverov obyvateľstva v roku 1999 pravdepodobne ovplyvnili nízkoúročené úvery z minulosti. Dokumentuje to aj relatívne vysoký rozdiel medzi úrokovou mierou zo stavu úverov a z čerpaných úverov. Postupne so splácaním starších úverov sa úroková miera z čerpaných úverov a zo stavu úverov približovala. Zvyšovanie objemu spotrebných úverov aj napriek dosť vysokému úročeniu pravdepodobne ovplyvnila skutočnosť, že nemusia byť vždy účelovo viazané a môžu nadobúdať hotovostnú formu pôžičiek. Na rozdiel od splátkového predaja majú spotrebné úvery dlhšiu splatnosť. Rozhodujúci podiel tvoria strednodobé úvery. V decembri 2003 ich podiel na celkových spotrebných úveroch obyvateľstvu predstavoval vyše 80 percent.
V poslednom období rýchlejšie rastú aj ostatné úvery (graf 8). Ich podiel na úveroch obyvateľstvu ku koncu roka 2003 bol takmer 19 percent. V priebehu minulého roka sa ich stav zvýšil o 6,6 mld. Sk na 16 mld. Sk. Časť sem zaradených úverov má takisto charakter spotrebných úverov. Ide o úvery na prechodný nedostatok zdrojov, kam sú začlenené úvery, pri ktorých nie je špecifikované ich použitie. Ich medziročný prírastok v roku 2003 predstavoval 2,8 mld. Sk a ich stav dosiahol 5,7 mld. Sk. Ak by boli tieto úvery medzi spotrebnými úvermi, potom by prírastok spotrebných úverov bol v roku 2003 4,9 mld. Sk a ich stav by predstavoval 14,4 mld. Sk.
V rámci ostatných úverov výraznejší rast zaznamenávajú investičné úvery. Ich objem po dlhodobejšom poklese zaznamenal v roku 2003 nárast o 1,5 mld. Sk. Ide o úvery na stavebné účely, rekonštrukcie a pod., ktoré nie sú úvermi stavebných sporiteľní a ani hypotekárnymi úvermi.
Od roku 2003 v rámci ostatných úverov zaznamenáva relatívne dynamický rast aj prečerpanie bežného účtu (medziročný nárast o 1,5 mld. Sk). Vyššie využívanie tohto úverového produktu pravdepodobne súvisí s rastúcou ponukou komplexných balíkov bankových služieb pre obyvateľstvo.
Úvery obyvateľstvu a ceny nehnuteľností
Ceny nehnuteľností môžu zohrávať významnú úlohu pri formovaní dopytu po úveroch a, naopak, ponuka úverových zdrojov môže mať dosah na cenu nehnuteľností.
Vzhľadom na to, že fyzický objem nehnuteľností je z krátkodobého hľadiska fixný, hodnotu kolateralizovaných nehnuteľností určuje predovšetkým pohyb ich ceny. Rast agregátneho dopytu, pokles úrokových sadzieb alebo iné racionálne a iracionálne faktory môžu vyvolať zvýšenie cien nehnuteľnost...
Zostáva vám 85% na dočítanie.