Spôsob, akým robíme veci, keď sa na nás nikto nepozerá

Na Burze cenných papierov v Bratislave ste prednášali o výhodách, ktoré má kvalitatívne riadenie spoločností pred legislatívne orientovaným prístupom, ktorý sa ujal v USA. Ako teraz vnímate túto diskusiu vzhľadom na dôraz, ktorý sa v poslednom čase kladie na úlohu nezávislých členov v orgánoch spoločností?
-- V prvom rade si musíme pripomenúť, že najväčšie korporatívne škandály sa udiali práve v podnikateľskom prostredí, ktoré kladie dôraz na legislatívu a pravidlá. Táto skutočnosť zameriava našu pozornosť na celý aspekt kvantitatívneho riadenia spoločností alebo, ako to ja osobne nazývam, na test dobrého riadenia spoločnosti kritickým pozorovateľom.
Napríklad v prípade tzv. nezávislého člena predstavenstva/dozornej rady by predmetom tohto testu boli otázky, či daná osoba nie je zamestnancom danej spoločnosti, či nie je v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou, či nie je zástupcom niektorého z veľkých akcionárov spoločnosti a či dostáva odmeny len za svoje členstvo v predstavenstve/dozornej rade spoločnosti. Všetky väzby nie je možné dokonale postihnúť, pretože každý člen predstavenstva/dozornej rady má nejaké predsudky z minulosti a záujmy v súčasnosti, ktoré majú vplyv na jeho rozhodovací proces počas zasadnutí orgánov spoločnosti.
Charakteristickými črtami úspešného člena predstavenstva/dozornej rady sú čestnosť, nezávislosť a odvaha. Žiadny súbor kritérií alebo pravidiel nedokáže "vytvoriť" osobu, ktorá dodržiava tieto pravidlá, pričom si zachováva nezávislé myslenie a vždy sa nechá viesť čestnými pohnútkami.
Legislatívou sa nedá eliminovať nečestné konanie. Preto je potrebné, aby predstavenstvá/dozorné rady rozvíjali kultúru kvalitatívne orientovaného riadenia spoločností. Podľa môjho názoru je najlepšou definíciou firemnej kultúry tá, ktorú riaditeľ jednej americkej spoločnosti opísal slovami: "Spôsob, akým tu robíme veci -- keď sa na nás nikto nepozerá."
Môžete vysvetliť, ako sa dá podporiť rozvoj takéhoto typu riadenia?
-- Predstavenstvá/dozorné rady si v prvom rade musia uvedomiť, že názorová opozícia neznamená automaticky nelojálnosť. Maximálne dôležitá je konštruktívna kritika počas zasadnutí orgánov spoločnosti. Ak člen alebo potenciálny člen predstavenstva/dozornej rady cíti tlak na svoju konformnosť počas zasadnutí orgánov alebo očakávania, že sa podriadi želaniam predsedu, resp. výkonného riaditeľa, je to signál, že niečo nie je v poriadku.
Po druhé, všetky relevantné informácie musia byť k dispozícii pred samotným zasadnutím. Ak to tak nie je, je lepšie zasadnutie odložiť. Členovia predstavenstva/dozornej rady potrebujú čas na prečítanie a strávenie informácií, inak nie je možné vytvoriť atmosféru dôvery a otvorenosti.
Po tretie, dôležitá je individuálna zodpovednosť členov orgánov. Mali by mať úlohy, v rámci ktorých sú povinní informovať predstavenstvo/dozornú radu o strategických a pracovných problémoch, ktoré spoločnosť musí riešiť.
Po štvrté, činnosť členov predstavenstva/dozornej rady by sa mala aspoň raz ročne vyhodnocovať. Prispel člen predstavenstva/dozornej rady k aktivitám spoločnosti? Akú úlohu hral v živote spoločnosti v priebehu roka? V akej miere sa zúčastňoval na diskusiách? Bol na diskusie dostatočne pripravený?
Po piate, členovia orgánov by si mali položiť tieto otázky: Je rozhodnutie, ktoré robíme, racionálne a berie do úvahy záujmy spoločnosti? Je toto rozhodnutie v súlade s najlepšími dlhodobými záujmami spoločnosti?
A nakoniec, je dôležité aby predstavenstvo/dozorná rada komunikovala informácie týkajúce sa spoločnosti transparentným spôsobom, v súlade s princípom "nie je dôležitá forma, ale obsah". Tu si treba uvedomiť, že udržanie chodu spoločnosti je tou najväčšou sociálnou zodpovednosťou predstavenstva/dozornej rady.
Tvrdíte teda, že členovia predstavenstva/dozornej rady si musia uvedomovať potrebu kvalitného riadenia spoločnosti?
-- Rozhodne áno, a veľmi dôležitú úlohu tu môžu zohrať nezávislí členovia orgánov spoločnosti.