Podnikatelia, súdy či správcovia konkurzných podstát majú jeden rok na prispôsobenie sa novým pravidlám, ktoré budú platiť pri bankrotoch slovenských firiem. Parlament schválil "kontroverzný" zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý začne platiť od 1. januára 2006. Rezort spravodlivosti bude musieť vydať ešte v priebehu budúceho roka pre nový zákon všeobecne záväzný predpis, ktorý spresní pojem platobnej neschopnosti a predĺženia. Taktiež určí jasný spôsob určenia záväzkov platobnej neschopnosti, hodnotu majetku, ako aj hodnotu záväzkov dlžníka.
Od júla budúceho roku budú správcovia konkurzných podstát pod dohľadom ministerstva spravodlivosti, ktoré bude zároveň rozhodovať o tom, či zapíše správcu do zoznamu. Rovnako bude rozhodovať o pozastavení činnosti správcu a o jeho vyčiarknutí zo zoznamu. Register správcov bude od júla viesť ministerstvo aj na svojej internetovej stránke. Vzhľadom na fakt, že súčasný zákon o konkurze a vyrovnaní (ZKV) bude platný celý budúci rok, Hospodárske noviny uverejňujú analýzu českej a slovenskej súčasnej právnej úpravy konkurzného zákona v jednotlivých oblastiach.
1. Český ZKV obsahuje legálnu definíciu pojmu predĺženie
Aj keď slovenský ZKV pojem predĺženie používa napr. v § 1 alebo v § 66g jeho legálnu definíciu neobsahuje. V zmysle § 1 ods. 3 českého ZKV sa predĺžením rozumie stav, keď má dlžník viacero veriteľov a jeho splatné záväzky sú vyššie ako jeho majetok. Do ocenenia dlžníkovho majetku sa zahrňuje aj očakávaný výnos z pokračujúcej podnikateľskej činnosti, ak je možné príjem presahujúci náklady činnosti dôvodne predpokladať. Z uvedenej definície vyplýva, že medzi aktíva patria nielen aktíva, ktoré dlžník má v čase vyhlásenia konkurzu, ale aj očakávané výnosy z jeho pokračujúcej podnikateľskej činnosti, ak je možné takéto výnosy dôvodne predpokladať.
2. Odlišná úprava stanovenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
V zmysle ustanovení českého ZKV je dlžník v úpadku povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu ak sa nachádza v stave úpadku. Podľa slovenského ZKV je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade svojho predĺženia, a to len za predpokladu, že je v stave predĺženia nepretržite po dobu 60 dní.
Český ZKV teda pri stanovení povinnosti na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nerozlišuje medzi jednotlivými formami úpadku, t. j. dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v stave svojej platobnej neschopnosti. Odlišnosť je aj v tom, že dlžník nemusí byť v stave svojho predĺženia nepretržite po dobu 60 dní.
3. Odlišná definícia pojmu insolvencie dlžníka
Česká definícia uvedeného pojmu vychádza z vymedzenia pojmu platobnej neschopnosti, ktorý bol upravený v zákone č. 328/1991 Zb. a teda bol spoločne platný aj pre ČR a SR. V zmysle českého ZKV platí, že dlžník je v insolventný, ak má viac veriteľov (t. j. minimálne dvoch) a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky. T. j. dlžník má minimálne dvoch veriteľov a nemá dostatok finančných prostriedkov, aby po dlhší čas splácal svoje splatné záväzky. Zákon teda presne nestanovuje dobu potrebnú na kvalifikáciu stavu platobnej neschopnosti dlžníka, ale určenie tejto doby zveruje výlučne konkurznému súdu.
Súdna prax sa pri posudzovaní otázky výkladu pojmu po dlhší čas zjednotila najmä v tom, že posudzovanie časového faktoru platobnej neschopnosti dlžníka je potrebné skúmať v každom jednom prípade individuálne. Pre posúdenie platobnej neschopnosti je rozhodujúci celkový stav podnikania dlžníka t. j. či stav jeho platobnej neschopnosti je stavom prechodným alebo naopak stavom dlhodobým resp. nezmeniteľný.
Vzhľadom na uvedené v niektorom prípade bude táto lehota kratšia t. j. ak je stav dlžníka beznádejný napr. dlžník nemá žiaden majetok resp. jeho majetok má len minimálnu hodnotu a súčasne v danom prípade nie je žiadna možnosť zlepšenia jeho situácie v dohľadnej budúcnosti, alebo dlhšia, ak naopak dlžníkova neschopnosť plniť splatné záväzky spočíva výlučne v dočasnej nemožnosti plnenia záväzkov, ktorá bola spôsobená omeškaním platieb zo strany jeho odberateľov. Od tejto definície sa slovenská právna úprava konkurzu odchýlila svojou novelou z roku 2000. V zmysle novej definície pojmu platobnej neschopnosti (§ 1 ods. 2 ZKV) platí, že dlžník je v úpadku vo forme insolvencie ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Zákonodarca teda presne definuje dobu omeškania po uplynutí ktorej sa dlžník považuje za insolventného pre účely ZKV. Pozor! V oboch prípadoch musí ísť o objektívnu, nie subjektívnu platobnú neschopnosť.
4. Povinnosť dlžníka pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu osvedčovať stav svojho v úpadku
Slovenský ZKV splnenie tejto podmienky nepožaduje, keďže už samotné podanie návrhu dlžníkom zakladá v zmysle § 4 ods. 2 ZKV vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že dlžník podávajúci predmetný návrh je v stave úpadku. Podľa slovenskej právnej úpravy úpadok osvedčuje iba veriteľ v prípade tzv. veriteľských návrhov. Podľa českého ZKV je dlžník povinný v návrhu svoj úpadok osvedčiť.
5. Niektoré ustanovenia o predbežnom správcovi a správcovi konkurznej podstaty
a) Rozdiel spočívajúci napr. v stanovení podmienok na základe ktorých konkurzný súd vymenuje predbežného správcu do jeho funkcie. Slovenská právna úprava tieto podmienky upravuje alternatívne, t. j. konkurzný súd vymenuje predbežného správcu za predpokladu, že v danom prípade je osvedčený úpadok dlžníka, alebo ak je ustanovenie predbežného správcu potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka v úpadku. V českom ZKV musia byť obe uvedené podmienky splnené súčasne.
b) V českom konkurze môže podať návrh na ustanovenie predbežného správcu aj príslušný úrad práce, ak je to v záujme zamestnancov úpadcu.
c) Český ZKV stanovuje povinnosť správcu konkurznej podstaty uzatvoriť poistnú zmluvu o zodpovednosti za prípadnú škodu, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom správcovskej funkcie. Slovenský ZKV túto povinnosť neupravuje.
d) V zmysle ustanovení českého ZKV správcom konkurznej podstaty môže byť aj právnická osoba -- verejná obchodná spoločnosť.
e) V slovenskom ZKV môžu konkurzní veritelia na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov ovplyvniť odvolanie a ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty, a to na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, ktoré bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou hlasov. V Česku sa môžu konkurzní veritelia uzniesť na návrhu, aby súd odvolal pôvodného správcu a ustanovil správcu nového. Konkurzný súd však môže tento návrh zamietnuť, ak má vážne pochybnosti o zmene v osobe správcu.
6. Vymedzenie obsahu konkurznej podstaty
V zmysle českého ZKV je možné do konkurznej podstaty zahrnúť aj majetok, ktorý je vo vlastníctve troch osôb, najmä tých, ktorý tento majetok nadobudli na základe neúčinných právnych úkonov. V tejto súvislosti by som rád upozornil na jeden rozdiel, ktorý súvisí s právnym režimom vecí, ktoré tvoria záloh, t. j. veci, práva iné majetkové hodnoty, ktorými dlžník zabezpečil svoju pohľadávku voči svojmu veriteľovi. Podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy ZKV je možné túto vec zahrnúť do konkurznej podstaty, keďže ide o majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Veriteľ, ktorý si túto pohľadávku uplatnil bude mať postavenie zvýhodneného veriteľa tzv. oddeleného veriteľa v zmysle § 28 ZKV, t. j. môže sa domáhať, aby jeho pohľadávka bola uspokojená mimo rozvrhového uznesenia z výťažku, ktorý správca získal speňažením zálohu.
Iný prípad nastane vtedy, ak je osoba obligačného dlžníka (úpadca) odlišná od záložného dlžníka (tretia osoba). V tomto prípade bude mať veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú si môže uplatniť prihláškou (§ 20) v konkurznom konaní, pričom však nebude mať postavenie oddeleného veriteľa (nakoľko je predmet záložného práva vo vlastníctve tretej osoby, t. j. túto vec nie je možné zahrnúť do konkurznej podstaty pretože v danom prípade nejde o majetok, ktorým dlžník -- úpadca zabezpečil svoj záväzok, tak ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade). Jeho pohľadávka bude patriť medzi tzv. ostatné pohľadávky, ktoré je možné uspokojiť len na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.
Ustanovenie § 27 ods. 5 českého ZKV na rozdiel od slovenskej úpravy umožňuje zahrnúť do konkurznej podstaty aj majetok, ktorým tretia osoba zabezpečuje pohľadávku veriteľa voči úpadcovi. Z uvedených ustanovení vyplýva, že v tomto prípade na rozdiel od slovenského ZKV bude mať veriteľ po splnení ďalších zákonných predpokladov postavenie oddeleného veriteľa. V zmysle § 27 ods. 5 českého ZKV vyzve správca tieto osoby (t. j. tých, ktorí zabezpečili svojím majetkom pohľadávky úpadcu), aby v lehote 30 dní vyplatili v prospech konkurznej podstaty cenu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorými bola pohľadávka voči úpadcovi zabezpečená. Ak si tieto osoby uvedenú povinnosť nesplnia, t. j. nevyplatia do podstaty cenu veci, práva, inej majetkovej hodnoty resp. neuhradia zabezpečenú pohľadávku, správca konkurznej podstaty zapíše tieto veci, práva príp. iné majetkové hodnoty do súpisu konkurznej podstaty. Poskytnutím plnenia do podstaty sa záložný dlžník zbaví povinnosti voči záložnému veriteľovi zo zabezpečenia. Tento postup v slovenskom ZKV nie je možný v danom prípade by si veritelia mohli individuálne uplatniť svoje pohľadávky v konkurznom konaní avšak ich pohľadávka by nemala prioritnú povahu ako by tomu bolo vtedy, kedy by bol úpadca vlastníkom zálohu.
Slovenský ZKV umožňuje zaradiť do konkurznej podstaty vec patriacu tretej osoby jedine v prípade tzv. zabezpečovacieho prevodu práva, t. j. ak bola pohľadávka veriteľa voči úpadcovi zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva napr. prevodom vlastníckeho práva k veci dlžníka v úpadku v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka, alebo ak správca zaradil do súpisu konkurznej podstaty vec, ktorá patrila 3 osobe, avšak táto osoba nepožiadala o vylúčenie predmetnej veci z konkurznej podstaty postupom podľa § 19 ZKV, t. j. v danom prípade nastáva nevyvrátiteľná domnienka, že správca zaradil predmetnú vec do podstaty oprávnene (toto platí aj v českom ZKV).
7. Inštitút ochrannej doby, tzv. poslednej šance pre dlžníka, počas ktorej nie je možné na jeho majetok podať návrh na vyhlásenie konkurzu
Inštitút ochrannej doby vymedzuje český ZKV v ustanoveniach § 5a až § 5f (tento inštitút sa nachádza aj v iných právnych poriadkoch napr. v SRN). Účelom tohto inštitútu je prekonanie úpadku dlžníka. Povolením ochrannej doby sa dlžníkovi povoľuje odklad pred vyhlásením konkurzu. Toto obdobie by mal dlžník využiť na urýchlenú konsolidáciu svojich majetkových pomerov. K tomu aby dlžník mohol prekonať svoj úpadok, konkurzný zákon poskytuje dlžníkovi osobitnú právnu ochranu. Jej podstata spočíva v účinkoch ochrannej doby, ktoré český ZKV vymedzuje v ustanovení § 5d. Návrh na povolenie ochrannej doby podáva dlžník na konkurzný súd a to v lehote 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu a to za predpokladu, že návrh na vyhlásenie konkurzu podala iná osoba ako dlžník. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, je možnosť podania návrhu na povolenie ochrannej doby vylúčená.
Zákon stanovuje presné náležitosti predmetného návrhu. Súčasťou tohto návrhu musí byť napr. zoznam všetkých veriteľov dlžníka, zoznam všetkých jeho nehnuteľností, konkrétny návrh na usporiadanie svojich právnych pomerov vrátane opatrení ohľadne prevádzkovania podniku počas ochrannej doby (t. j. podnikateľský plán, ktorý obsahuje návrh na reštrukturalizáciu podniku) a pod. V prípade ak konkurzný súd vyhovie návrhu na povolenie ochrannej doby nastávajú účinky v zmysle § 5d českého ZKV. Tieto účinky prakticky zamedzujú konkurznému súdu vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, súčasne sa jeho veritelia nemôžu voči nemu individuálne domáhať uspokojenia svojich pohľadávok (prostredníctvom exekúcie alebo výkonu rozhodnutia) s výnimkou úzko vymedzeného okruhu veriteľov s pohľadávkami z titulu dani, poplatkov, cla, zdravotného a sociálneho poistenia ako aj veritelia s pohľadávkami z pracovného pomeru.
Ochranu veriteľov konkurzný zákon zaisťuje tým, že právne úkony dlžníka, ktoré by ukracovali záujmy veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok sú voči veriteľom ex lege neúčinné. Dlžník je súčasne povinný sústavne sa usilovať o prekonanie úpadku a informovať veriteľský výbor o vykonaných opatreniach. Ochranná lehota sa končí buď zastavením konkurzného konania, vyhlásením konkurzu alebo povolením vyrovnania alebo uplynutím jej doby. Doba trvania ochrannej doby je vymedzená v § 5c českého ZKV. Ochranná doba trvá 3 mesiace a začína plynúť dňom, kedy bolo uznesenie o jej povolení vyvesené na úradnej tabuli konkurzného súdu. Na návrh dlžníka môže konkurzný súd predĺžiť jej trvanie maximálne o ďalšie 3 mesiace. Na predĺženie ochrannej doby sa vyžaduje súhlas veriteľského výboru. Predmetný inštitút slovenský ZKV neobsahuje.
8. Rozdiel v postavení veriteľských orgánov, ktoré zastupujú záujmy konkurzných veriteľov počas konkurzného konania
Česká a slovenská úprava ZKV vytvára osobitné veriteľské orgány, t. j. orgány prostredníctvom ktorých sa presadzuje spoločný záujem konkurzných veriteľov v konkurznom konaní. V oboch úpravách ide o veriteľský výbor a schôdzu konkurzných veriteľov.
a) Podľa českého ZKV má veriteľský výbor za naplnenia zákonom stanovených predpokladov obligatórnu povahu t. j. zákon neponecháva na vôli konkurzných veriteľov či sa rozhodnú o ustanovení veriteľského výboru alebo nie ako v slovenskom konkurznom práve. V zmysle § 11 českého ZKV platí, že ak má úpadca viac ako 50 zamestnancov sú veritelia povinný ustanoviť veriteľský výbor. V opačnom prípade má veriteľský výbor povahu fakultatívnu, pričom veritelia môžu namiesto výboru ustanoviť svojho zástupcu, ktorý bude plniť všetky povinnosti a vykonávať všetky oprávnenia, ktoré ZKV priznáva veriteľskému výboru.
b) Pôsobnosť veriteľských orgánov nie je totožná, ale obdobná. Napr. slovenský ZKV umožňuje konkurzným veriteľom na schôdzi konkurzných veriteľov rozhodnúť o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty. Za predpokladu, že sa na tom uzniesla kvalifikovaná väčšina konkurzných veriteľov, funkcia doterajšieho správcu zaniká a konkurzný súd má povinnosť do funkcie správcu vymenovať veriteľmi zvolenú osobu. Z uvedeného teda vyplýva, že za naplnenie zákonom stanovených predpokladov, majú konkurzní veritelia priamo možnosť zmeniť osobu správcu.
V Čechách majú konkurzní veritelia (stačí návrh aj jedného konkurzného veriteľa) iba možnosť požiadať konkurzný súd o odvolanie správcu z jeho funkcie. Konkurzný súd môže (ale nemusí) odvolať správcu na návrh resp. z vlastného podnetu ak zistí, že sú na to dané dôvody. Vzhľadom na inštitút ochrannej doby má v Čechách veriteľský výbor právo napr. rozhodovať o povolení ochrannej doby a pod. Súčasne odsúhlasuje napr. zmluvu o fúzii úpadcu, čo je jedným dôvodom zrušenia konkurzu (týmto odlišnostiam sa venujem v ďalších bodoch tohto stanoviska). Slovenská úprava uvedenú úpravu neobsahuje, t. j. veriteľský výbor tieto kompetencie nemá.
c) V českom ZKV kreovanie veriteľského výboru spadá do rúk schôdze konkurzných veriteľov, avšak týchto vo svojej funkcii potvrdzuje konkurzný súd. Konkurzný súd je oprávnený dokonca v určitých prípadoch vymenovať aj nových členov veriteľského výboru. Slovenská úprava kreovanie veriteľského výboru ponecháva výlučne na schôdzi konkurzných veriteľov bez ingerencie súdu.
d) Slovenské konkurzné právo obsahuje podrobnejšiu úpravu schôdze konkurzných veriteľov (hlasovanie, zvolávanie a pod.), česká úprava sa viacej venuje úprave veriteľského výboru.
e) Členovia a náhradníci veriteľského výboru nemajú na rozdiel od českej úpravy ZKV nárok na odmenu za výkon tejto funkcie.
9. Prieskumné pojednávanie
V zmysle ustanovení slovenského ZKV platí, že veritelia si môžu svoje pohľadávky uplatniť voči dlžníkovi svoje pohľadávky v lehote podľa § 13 ods. 2 ZKV, t. j. 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 22 ZKV, z ktorého vyplýva, že súd preskúma aj tie pohľadávky konkurzných veriteľov, ktorí ich prihlásili po uvedenej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania. Z uvedeného teda vyplýva, že na pohľadávky, ktoré si veritelia uplatnili v čase po skončení prieskumného pojednávania konkurzný súd neprihliadne, t. j. tieto pohľadávky už nemôžu byť uspokojené v konkurznom konaní.
Český ZKV obsahuje trochu odlišnú právnu úpravu. Platí, že oneskorene prihlásené pohľadávky (po uplynutí 30 dňovej prihlasovacej lehoty -- v slovenskom ZKV je táto lehota 60 dňová), pokiaľ je to možné, preskúma správca spolu s ostatnými prihlásenými pohľadávkami. Ak to možné nie je, konkurzný súd nariadi tzv. zvláštne prieskumné pojednávanie. Toto prieskumné pojednávanie má určité osobitosti vo vzťahu k riadnemu prieskumnému pojednávaniu. Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré sú preskúmavané na predmetnom pojednávaní strácajú právo poprieť pravosť, výšku alebo poradie pohľadávok, ktoré boli predmetom prieskumu na riadnom prieskumnom pojednávaní.
Dôvodom tejto úpravy je tá skutočnosť, že skončením riadneho prieskumného pojednávania dôjde k uzavretiu upraveného zoznamu prihlášok vo vzťahu k ich spornosti resp. nespornosti. Vzhľadom na uvedené nie je možné zoznam predmetných prihlášok (t. j. pohľadávok, ktoré sa považujú za zistené) meniť resp. revidovať. Uvedená skutočnosť však nebráni veriteľom pohľadávok, ktoré boli preskúmané na riadnom prieskumnom pojednávaní, aby popreli pohľadávky, ktoré sú predmetom osobitného prieskumného pojednávania. Ďalším významný rozdiel spočíva v tom, že tieto oneskorene prihlásené pohľadávky nemajú účinky v zmysle § 20 ods. 8 českého ZKV, t. j., že podanie tejto prihlášky nebude mať na beh premlčacej doby rovnaké účinky ako má uplatnenie práva na súde t. j. nedôjde k spočívaniu premlčacej lehoty pohľadávky. Z uvedeného porovnania vyplýva, že na rozdiel od slovenskej úpravy ZKV môžu konkurzní veritelia prihlasovať svoje pohľadávky aj po skončení prieskumného pojednávania, avšak najneskôr do uplynutia dvojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa konania riadneho prieskumného pojednávania. Na prihlásené pohľadávky, ktoré boli prihlásené po uplynutí predmetnej dvojmesačnej lehoty, konkurzný súd neprihliada.
10. Popieranie prihlásených pohľadávok úpadcom
Aj v českom a slovenskom práve platí zásada, že pohľadávky je možné v konkurze uspokojiť za predpokladu, že boli riadne uplatnené a súčasne boli zistené, t. j. neboli popreté ani zo strany správcu resp. konkurzných veriteľov. V oboch právnych režimoch ďalej platí zásada, že popretie pohľadávky zo strany úpadcu nemá vplyv na jej zistenie. Na rozdiel od popretia pohľadávky iným konkurzným veriteľom resp. správcom nemá popretie pohľadávky zo strany úpadcu či už z dôvodu pravosti, výšky alebo poradia žiadne právne účinky.
V českej právnej úprave konkurzného zákona však popretie pohľadávky úpadcom spôsobuje osobitné účinky vo vzťahu k možnosti jej ďalšieho uplatnenia v čase po právoplatnom skončení konkurzného konania (samozrejme, pokiaľ nebola táto pohľadávka uspokojená v plnej výške v konkurznom konaní).
Po zrušení konkurzu nie je možné viesť pre túto pohľadávku výkon rozhodnutia na základe zoznamu prihlásených pohľadávok (§ 45 ods. 2 českého ZKV). T. j. v tomto prípade si musí veriteľ túto pohľadávku uplatniť na súde samostatnou žalobou t. j. začať samostatné konanie. V zmysle § 45 ods. 2 slovenského ZKV platí, že na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu, a to aj v prípade, že predmetná pohľadávka bola popretá na prieskumnom pojednávaní úpadcom.
11. Niektoré rozdiely v súvislosti s popieraním prihlásených pohľadávok v nadväznosti na incidenčné spory, t. j. súdne spory týkajúce sa popretých pohľadávok konkurzných veriteľov
V slovenskom konkurznom zákone je pohľadávky oprávnený popierať správca a konkurzní veritelia. Za predpokladu, že došlo k popretiu konkurznej pohľadávky sa musí (pokiaľ má záujem aby jeho pohľadávka bola uspokojená v konkurznom konaní) zákonom určený subjekt (v závislosti od toho, či došlo k popretiu vykonateľnej -- ten kto pohľadávku poprel, resp. nevykonateľnej pohľadávky -- ten kto pohľadávku v konkurze uplatnil) domáhať určenia svojej pohľadávky na príslušnom súde, t. j. súde, ktorý rozhodol o vyhlásení konkurzu.
Česká úprava ZKV obsahuje podobnú právnu úpravu s jedným rozdielom. Paragraf 24 ods. 3 poskytuje aj inú možnosť odvrátenia účinkov popretia pohľadávok t. j. v tomto prípade nebude potrebné podať určovaciu žalobu na príslušný súd. V zmysle citovaného ustanovenia ak na prieskume poprel pohľadávku správca a táto pohľadávka nebola popretá žiadnym z konkurzných veriteľov, môže túto pohľadávku správca dodatočne písomne uznať voči konkurznému súdu. Dodatočne uznaná pohľadávka sa považuje za zistenú pohľadávku, o čom súd následne vydá uznesenie, voči ktorému nie je prípustné odvolanie.
12. Odlišná právna úprava vo vzťahu k neúčinnosti resp. k odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka, ktoré dlžník realizoval v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
Český ZKV v § 15 podrobne vymedzuje druhy právnych úkonov -- (6 skutkových podstát), ktoré sa stanú neúčinnými v okamihu ich realizácie za predpokladu, že k nim došlo v období 6 mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo v čase po podaní návrhu do vyhlásenia konkurzu.
Ide o nasledovné prípady:
a) ak sa dlžník v uvedenej lehote podlieha svojím majetkom na založení právnickej osoby alebo je jej jediným zakladateľom,
b) ak dlžník získa majetkovú účasť na podnikaní obchodnej spoločnosti, družstva alebo na podnikaní inej osoby,
c) ak dlžník prevádza veci, práva a iné majetkové hodnoty bezodplatne alebo za nápadne nevýhodných podmienok,
d) ak dlžník prijíma neprimerané záväzky na svoj majetok,
e) ak dlžník bez závažného dôvodu odmieta prijať dar alebo inú výhodu,
f) ak dlžník uzatvára zmluvu o výpožičke, nájomnú zmluvu resp. na svojom majetku zriaďuje vecné bremeno za nápadne nevýhodných podmienok.
Na vysvetlenie rozdielnosti povahy právnych úprav je potrebné sledovať povahu právnych úkonov s ohľadom na časový moment ich realizácie:
a) právne úkony vykonané dlžníkom v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu,
b) právne úkony vykonané dlžníkom v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka v úpadku,
c) právne úkony vykonané dlžníkom v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
add: a) právne úkony vykonané v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
Podľa slovenskej úpravy neúčinnosť týchto právnych úkonov môže nastať len za predpokladu, že ide o úkony, ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa a ktoré boli realizované v čase posledných troch rokoch pred začatím konkurzu (podľa judikatúry NS SR sa týmto okamihom nerozumie okamih doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému konkurznému súdu, ale okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu). Podmienky na podanie odporovacej žaloby podrobne vymedzujú ustanovenia ZKV. Medzi základné podmienky na podanie návrhu na vyslovenie odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu je to, že právny úkon úpadcu musí spĺňať niekoľko predpokladov t. j. nejde o akýkoľvek právny úkon realizovaný dlžníkom v relevantnom období:
a1) naplnenie jednej zo skutkových podstát resp. dôvodov odporovateľnosti právnych úkonov;
Jednotlivé podstaty resp. dôvody odporovateľnosti sa od seba odlišujú najmä tým, či ZKV vyžaduje resp. či nevyžaduje úmysel účastníkov odporovateľného právneho úkonu. Súčasne sa odlišujú lehotami v ktorých je možné voči týmto úkonom účinne odporovať.
Podstaty, resp. dôvody odporovateľnosti právnych úkonov sú vymedzené v nasledovných ustanoveniach ZKV:
1) § 15 ods. 2 ZKV -- Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na naplnenie uvedeného dôvodu odporovateľnosti musia byť splnené nasledovné podmienky:
a1) právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa,
a2) tento úkon uskutočnil úpadca v čase troch rokov pred začatím konkurzu,
a3) úpadca tento úkon uskutočnil v úmysle ukrátiť svojich veriteľov,
a4) úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov musel byť druhému účastníkovi tohto úkonu známi.
Dôkazné bremeno pri preukazovaní týchto podmienok je plne na strane žalobcu.
b) § 15 ods. 3 ZKV. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na naplnenie uvedeného dôvodu musia byť splnené nasledovné podmienky:
b1) právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa,
b2) tento úkon uskutočnil úpadca v čase 3 rokov pred začatím konkurzu,
b3) ide o úkon účastníkmi ktorého boli dlžník a určitá osoba, ktorá je v § 15 ods. 3 ZKV špeciálne charakterizovaná, t. j. osoba personálne, alebo kapitálovo prepojená s dlžníkom (napr. právny úkon uskutočnený medzi dlžníkom a jeho príbuzným) resp. o úkon medzi dlžníkom a iným subjektom t. j. subjektom, ktorý nie je personálne ani majetkovo prepojený s dlžníkom v zmysle už spomenutého zákonného vymedzenia, ale tento úkon bol realizovaný v prospech týchto osôb.
Splnenie týchto podmienok preukazuje žalobca. Z vymedzenia týchto podmienok je súčasne zrejmé, že na rozdiel od prípadu vymedzeného v § 15 ods. 2 ZKV nie je potrebné, aby žalobca preukazoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a súčasne nie je potrebné, aby preukazoval vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov. ZKV úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany prezumuje. Súčasne však ZKV dáva žalovanému možnosť uplatniť voči žalobe námietku, obsahom ktorej je tvrdenie, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Dôkazné bremeno pri preukazovaní týchto skutočností je plne na žalovanom.
c) § 15 ods. 4 ZKV. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na naplnenie uvedeného dôvodu musia byť splnené nasledovné podmienky:
c1) právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa,
c2) tento úkon uskutočnil úpadca v čase 3 rokov pred začatím konkurzu,
c3) ide o úkon účastníkmi ktorého boli dlžník, ktorý musí byť na rozdiel od prípadu vymedzeného v § 15 ods. 3 ZKV vždy právnickou osobou a osoba, ktorá je v § 15 ods. 4 ZKV špeciálne charakterizovaná, t. j. osoba personálne, alebo kapitálovo prepojená s resp. o úkon medzi dlžníkom a iným subjektom, t. j. subjektom, ktorý nie je personálne ani majetkovo prepojený s dlžníkom v zmysle už spomenutého zákonného vymedzenia, ale tento úkon bol realizovaný v prospech týchto osôb.
Splnenie týchto podmienok preukazuje žalobca. Z vymedzenia týchto podmienok je súčasne zrejmé, že na rozdiel od prípadu vymedzeného v § 15 ods. 2 ZKV nie je potrebné, aby žalobca preukazoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a súčasne nie je potrebné, aby preukazoval vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov. ZKV úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany prezumuje. Súčasne ZKV dáva žalovanému možnosť uplatniť námietku, obsahom ktorej je tvrdenie, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Dôkazné bremeno pri preukazovaní týchto skutočností je plne na žalovanom.
d) § 15 ods. 5 ZKV. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na naplnenie uvedeného dôvodu musia byť splnené nasledovné podmienky:
d1) právny úkon bol uskutočnený v poslednom roku pred začatím konkurzu (t. j. v roku, ktorý predchádza roku v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu).
d2) hodnota prijatá dlžníkom ako plnenie z predmetného úkonu bola nižšia ako primeraná hodnota tohto plnenia v čase vykonania právneho úkonu,
d3) dlžník bol v čase vykonania predmetného úkonu v úpadku, alebo sa do úpadku dostal v dôsledku tohto právneho úkonu.
Dôkazné bremeno pri preukázaní podmienok tejto podstaty je plne na strane žalobcu. Pri tejto podstate nie je potrebné, aby žalobca preukazoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a súčasne nie je potrebné, aby preukazoval vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov. ZKV úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany prezumuje.
e) § 15 ods. 6 ZKV. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na naplnenie uvedeného dôvodu musia byť splnené nasledovné podmienky:
e1) právny úkon bol uskutočnený v poslednom roku pred začatím konkurzu (t. j. v roku, ktorý predchádza roku v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu),
e2) na základe predmetného úkonu prevzal na seba dlžník zmluvnú sankciu, ktorá nie je primeraná jeho majetku.
Podobne ako pri podstate uvedenej v § 15 ods. 5 ZKV dôkazné bremeno pri preukázaní podmienok tejto podstaty je plne na strane žalobcu. Pri tejto podstate nie je potrebné, aby žalobca preukazoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a súčasne nie je potrebné, aby preukazoval vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov. ZKV úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany prezumuje.
a2) týmto právnym úkonom dôjde k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa.
Pojem vymáhateľnosť pohľadávky nie je upravený v žiadnom právnom predpise. Niektorí autori, ktorí sa zaoberali výkladom predmetného pojmu t. j. pojmu vymáhateľnosť pohľadávky dospeli k záveru, že vymáhateľná pohľadávka je takou pohľadávkou, ktorú je možno uplatniť na vecne a miestne príslušnom súde. Na strane druhej ich oponenti presadzovali názor, že pod pojmom vymáhateľná pohľadávka treba rozumieť pohľadávku, ktorá bola oprávnenému priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedený rozpor vyjasnila judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá sa priklonila k prvému názoru. NS SR vo svojom rozhodnutí (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99) jasne uviedol, že pojem vymáhateľný nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o pohľadávku, ktorú je možné vymáhať pred súdom v základnom súdnom konaní. Výsledkom úspešného odporovania voči uvedenému právnemu úkonu na základe odporovacej žaloby v zmysle ustanovení § 15 a § 16 ZKV je neúčinnosť tohto právneho úkonu voči všetkým konkurzným veriteľom.
Ako vyplýva z uvedeného vymedzenia českého ZKV, za predpokladu, že dlžník vykoná v relevantnom období úkon, ktorý je možné subsumovať pod jednu zo skutkových podstát v zmysle ustanovenia § 15 českého ZKV, tieto úkony sa stávajú automaticky neúčinné, t. j. na ich elimináciu nie je potrebné podať odporovaciu žalobu. Na rozdiel od týchto úkonov, právne úkony, ktoré boli realizované pred uvedeným obdobím (t. j. v období dlhšom ako 6 mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu), resp. právne úkony ktoré ukracujú vymáhateľné pohľadávky konkurzných veriteľov, pričom nejde o úkony vymedzené v § 15 českého ZKV majú však právny režim obdobný slovenskej právnej úprave, t. j. na ich elimináciu je potrebné uplatnenie odporovacej žaloby.
Česká právna úpravy však pri odporovaniu týmto právnym úkonom viac menej odkazuje na právnu úpravu českého Občianskeho zákonníka -- 42f, t. j. na rozdiel od slovenského ZKV neobsahuje komplexnú právnu úpravu odporovateľnosti právnych úkonov pre účely konkurzného konania. Slovenská právna úprava obsahuje v ZKV aj niektoré iné skutkové podstaty právnych úkonov, voči ktorým je možné odporovať.
add: b) Právne úkony realizované v čase po podaní návrhu a pred vyhlásením konkurzu:
Slovenská úprava:
a) Ak bol konkurzným súdom ustanovený predbežný správca, musia byť všetky právne úkony realizované dlžníkom schválené predbežným správcom. V opačnom prípade sa stávajú ex lege absolútne neplatné, pozor, nie neúčinné (pozri rozdiel medzi neúčinnosťou a neplatnosťou právnych úkonov).
b) Ak nebol ustanovený predbežný správca, v tomto prípade je dlžník oprávnený vykonávať iba úkony, ktoré sa nevymykajú z rámca bežnej obchodnej činnosti, t. j. mimo rámca bežného podnikania -- tieto úkony môže vykonávať aj bez predchádzajúceho povolenia zo strany predbežného správcu (pozor, v prípade pod písm. a) však aj tieto právne úkony podliehajú pod sankciou absolútnej neplatnosti predchádzajúcemu schváleniu). V opačnom prípade sa tieto úkony stávajú absolútne neplatnými.
Obdobná úprava platí aj v českom ZKV s niektorými odlišnosťami:
a) právne úkony, ktoré nespadajú pod režim písm. b) a c) a vymykajú sa z rámca bežnej obchodnej činnosti dlžníka, sa stávajú absolútne neplatnými,
b) právne úkony, ktoré sú vymedzené v § 15 českého ZKV sa stávajú neúčinnými,
c) ak bol konkurzným súdom ustanovený predbežný správca, právne úkony realizované bez jeho súhlasu sa stávajú neúčinnými, t. j. nie neplatnými, ako je to v slovenskej právnej úprave,
d) právne úkony týkajúce sa majetku, ktorý spadá do konkurznej podstaty, ktoré boli vykonané dlžníkom v čase po vyhlásení konkurzu, sú aj v českom a slovenskom konkurznom práve ex lege neúčinnými.
Rozdiel medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právnych úkonov
Je potrebné predovšetkým vymedziť pojem neúčinnosť právneho úkonu, a to najmä vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho neúčinnosťou, ak bude právny úkon neplatný, jeho neúčinnosť sa neskúma. Naopak platný právny úkon môže byť súčasne neúčinný. Neplatný právny úkon pôsobí voči všetkým, kým neúčinnosť právneho úkonu pôsobí len voči zákonom vymedzenému okruhu subjektov (v prípade ZKV voči konkurzným veriteľom).
Neúčinnosť právnych úkonov v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) ZKV resp. v zmysle § 15 českého ZKV nastáva priamo na základe zákona, t. j. nie je potrebné v tejto veci vydávať akékoľvek rozhodnutie. Naproti tomu neúčinnosť právneho úkonu, ako dôsledok úspešného odporovania právneho úkonu, nastáva okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd vyhovel odporovacej žalobe správcu resp. konkurzného veriteľa. Platnosť neúčinného úkonu (§ 14 ods. 1 písm. a) ZKV) a odporovateľného právneho úkonu zostáva zachovaná.
13. Odlišné vymedzenie subjektov na majetok, ktorých nie je možné vyhlásiť konkurz
Napr. v zmysle § 12a ods. 3 písm. a) českého ZKV konkurz nie je možné vyhlásiť na majetok politické strany alebo politického hnutia v dobe odo dňa vyhlásenia celoštátnych volieb do Poslaneckej snemovne, Senátu, zastupiteľstiev miest a obcí nebo zastupiteľstiev vyšších územných samosprávnych celkov do 10. dňa po poslednom dni týchto volieb. Súčasne napr. už vzhľadom na spomenutý inštitút ochrannej doby nie je v zmysle § 12a ods. 3 písm. c) českého ZKV možné vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka v úpadku po dobu ochrannej lehoty, ibaže by bolo zistené, že v návrhu na jej povolenie dlžník uviedol nepravdivé nebo neúplné údaje.
14. Opatrenia za účelom zistenia majetku spadajúceho do konkurznej podstaty
Český ZKV na rozdiel od slovenského ZKV vo svojej úprave obsahuje vymedzenie niektorých opatrení, ktoré môže konkurzný súd uložiť úpadcovi za účelom splnenia si jeho zákonných povinností pri zisťovaní majetku niektoré opatrenia. V zmysle § 17b českého ZKV súd môže úpadcovi za účelom splnenia povinností smerujúcich ku zisteniu podstaty predvolať k výsluchu. Predvolanie musí obsahovať účel výsluchu a poučenie o následkoch, ktoré bude mať nesplnenie týchto povinností alebo uvedenie nepravdivých nebo hrubo skreslených údajov v zozname majetku a záväzkov úpadcu. Ak sa ten, kto bol k riadne predvolaný nedostaví bez včasnej a odôvodneného ospravedlnenia, bude k súdu predvedený. O výsledku výsluchu súd vyrozumie správcu konkurznej podstaty.
V zmysle § 18 ods. 6 českého ZKV ďalej platí, že ak nie je možné súpis podstaty vykonať z dôvodu nedostatočnej súčinnosti úpadcu je správca so súhlasom súdu oprávnený vykonať prehliadku obydlia úpadcu za predpokladu, že je obydlie úpadcu využívané na výkon podnikateľskej činnosti. K tomuto úkonu je treba prizvať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. O prehliadke vykoná správca osobitný protokol. V zmysle § 18 ods. 7 ďalej platí, že správca vykoná opatrenia, aby v obydlí úpadcu, prípadne na inom mieste kde má úpadca umiestnené svoje veci, boli tieto veci úplne a spoľahlivo zahrnuté do súpisu podstaty. Úpadca je povinný umožniť správcovi prístup na všetky miesta, kde má svoje veci umiestnené. Správca prizve k týmto úkonom vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu orgánu obce. Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu, alebo k zničeniu vecí zahrnutých do súpisu, správca rozhodne o ich zabezpečení.
15. Zrušenie konkurzu -- ďalšie dôvody zrušenia konkurzu
Český ZKV obsahuje podobne ako slovenský vymedzenie dôvodov pre zrušenie konkurzu. Tieto dôvody sú obdobné až na niektoré výnimky. Napr. konkurzný súd zruší konkurz vyhlásený na majetok úpadcu za predpokladu, že došlo fúzii úpadcu, alebo k prevodu majetku úpadcu na spoločníka úpadcu. Na platnosť a účinnosť týchto úkonov zákon požaduje súhlas konkurzných veriteľov.
16. Uspokojovanie pohľadávok veriteľov v konkurze
Česká ako aj slovenská právna úprava na rozdiel napr. od úpravy platnej v SRN sa prikláňa k princípu delenia pohľadávok veriteľov do tried na účely určenia poradia ich uspokojenia, pričom rozhodujúcim kritériom je ich povaha a význam. Na rozdiel od tohto princípu v konkurznom práva SRN majú všetky pohľadávky pri ich uspokojovaní rovnaké postavenie, t. j. ide o aplikáciu princípu tzv. beztriedneho konkurzu. Aj napriek uvedeným skutočnostiam aj v tejto oblasti je možné poukázať na niektoré odlišnosti.
a) Slovenský ZKV člení pohľadávky na prednostné a ostatné. Prednostné resp. prioritné sú pohľadávky, ktoré je možné uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného konania. Ide o pohľadávky oddelených veriteľov, pohľadávky proti podstate a pod. Tieto pohľadávky je možné uspokojiť kedykoľvek počas konkurzu aj mimo rozvrhu. Ak sa tieto pohľadávky nepodarí uspokojiť počas konkurzu, uspokoja sa na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.
Ostatné pohľadávky je možné uspokojiť až po úplnom uspokojení prednostných pohľadávok a to výlučne na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Tieto pohľadávky sa ďalej radia do dvoch ďalších tried:
1) ostatné pohľadávky s výnimkou pohľadávok zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti -- pohľadávky prvej triedy.
2) pohľadávky zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti -- pohľadávky druhej triedy). Pohľadávky druhej triedy je možné uspokojiť až po úplnom uspokojení pohľadávok prvej triedy.
b) V českom ZKV je zachované členenie pohľadávok na prednostné a ostatné. Na rozdiel od slovenskej úpravy ZKV obsahuje odlišnú kategorizáciu tzv. ostatných pohľadávok, t. j. nie prednostných.
Tieto sa členia na:
b1) nároky úpadcových zamestnancov, ktoré nepatria medzi prioritné pohľadávky, nároky z penzijného pripoistenia so štátnym príspevkom v zmysle zákona č. 42/1994 Sb. a pohľadávky výživného zo zákona -- pohľadávky prvej triedy,
b2) ostatné pohľadávky s výnimkou pohľadávok zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti -- pohľadávky druhej triedy a
b3) ostatné pohľadávky zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti -- pohľadávky tretej triedy.
Suma pripadajúca na uspokojenie ostatných pohľadávok, t. j. suma získaná z výťažku speňaženia majetku konkurznej podstaty po odpočítaní prednostných pohľadávok -- sa podľa ustanovení českého ZKV rozdelí na dve sumy: 30 percent z tejto sumy pripadne výlučne na uspokojenie pohľadávok prvej triedy a 70 percent z tejto sumy poslúži na uspokojenie v prvom kole neuspokojených pohľadávok prvej triedy a na uspokojenie pohľadávok druhej triedy. Pohľadávky prvej a druhej triedy majú pri ich uspokojovaní v tejto etape rovnaké postavenie. Pohľadávky 3. triedy sa uspokojujú až po úplnom uspokojení pohľadávok prvej a druhej triedy.
17. Účinky vyhlásenie konkurzu vo vzťahu na úpadcu
Vyhlásenie konkurzu v Českej republike a na Slovensku spôsobuje vo vzťahu k osobe úpadcu -- fyzickej osobe resp. vo vzťahu k osobe člena štatutárneho orgánu úpadcu -- právnickej osoby určité dôsledky napr. strata resp. obmedzenie možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, zrušenie v. o. s., zánik členstva spoločníka s. r. o. v tejto spoločnosti. V Česku však nastávajú aj ďalšie osobitné účinky. Ide o účinok v dôsledku ktorého nemôže byť úpadca resp. člen štatutárneho orgánu úpadcu (tieto účinky na členov štatutárneho orgánu úpadcu neplatia, ak táto osoba preukáže, že svoju funkciu vykonávala so starostlivosťou riadneho hospodára) zvolený do funkcie:
a) konateľa s. r. o. alebo člena predstavenstva akciovej spoločnosti,
b) člena dozornej rady alebo likvidátora s. r. o., resp. a. s. a pod.
18. Zabezpečenie priebehu konkurzu
Na zabezpečenie riadneho priebehu konkurzu český a slovenský ZKV ukladá navrhovateľovi, t. j. osobe podávajúcej návrh na vyhlásenie konkurzu, povinnosť zložiť určitú peňažnú suma, ktorá umožňuje správcovi, resp. predbežnému správcovi zahájiť svoju činnosť krátko po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a ktorá súčasne znamená určitú prevenciu proti tzv. šikanóznym návrhom.
Na Slovensku -- má navrhovateľ povinnosť zložiť:
a) v zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 ZKV preddavok na odmenu predbežného správcu vo výške 10 000 Sk. Túto povinnosť nemá iba likvidátor, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bez zbytočného odkladu po ustanovení do svojej funkcie zistil, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu preddavky. Ak navrhovateľ -- veriteľ (pozor, nie dlžník) preddavok v zákonom stanovenej lehote nezloží, konkurzný súd konanie zastaví.
b) v zmysle § 5 ods. 2 ZKV je navrhovateľ veriteľ oprávnený odvrátiť zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka v úpadku tým, že na výzvu súdu zloží preddavok na úhradu trov konkurzného konania vo výške 200 000 Sk resp. 300 000 Sk. Presná výška preddavku závisí na úvahe konkurzného súdu. Ak veriteľ preddavok v súdom stanovenej lehote nezloží, súd návrh na vyhlásenia konkurzu zamietne a konanie zastaví. V Čechách podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vzniká navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na výzvu súdu zálohu na náklady konkurzu vo výške 50 000 ČK. Od tejto povinnosti sú oslobodení len zamestnanci úpadcu, ak sa ich pohľadávka týka ich mzdových nárokov.
19. Vymedzenie subjektov, ktorí sa nemôžu uchádzať o kúpu vecí dlžníka v úpadku, ktoré v zmysle ustanovení ZKV spadajú do konkurznej podstaty
Česká úprava ZKV obsahuje vymedzenie osôb, ktoré nemôžu nadobúdať veci z podstaty do svojho vlastníctva v procese speňažovania majetku dlžníka, ktorý spadá do konkurznej podstaty.
Ide o:
a) vedúcich zamestnancov dlžníka a osoby im blízke. Tento zákaz platí bez výnimky pod sankciou absolútnej neplatnosti týchto úkonov.
b) akcionárov dlžníka, pokiaľ vlastnili akcie, ktoré zodpovedajú viac ako 1/10 z celkového imania dlžníka -- akciovej spoločnosti. Tento zákaz je možné zmeniť len na základe výnimky udelenej konkurzným súdom.
Slovenská úprava takéto obmedzenie neobsahuje s výnimkou ustanovenia § 11 ods. 5 ZKV. V zmysle predmetného ustanovenia platí, že členovia veriteľského výboru môžu nadobúdať majetok podstaty len na základe dražby alebo na základe verejnej obchodnej súťaže. Toto obmedzenie neplatí ak na nadobudnutie majetku dala súhlas schôdza konkurzných veriteľov.
20. Spôsoby speňažovania majetku, ktorý spadá do konkurznej podstaty
Slovenská právna úprava ZKV obsahuje vymedzenie dvoch spôsobov:
c) predaj majetku na dražbe, pričom ZKV obsahuje v ustanoveniach § 27 až § 27d vymedzenie právnej úpravy dražby na účely konkurzu a
d) predaj majetku mimo dražby tzv. predaj z voľnej ruky so súhlasom konkurzného súdu.
Česká právna úprava ZKV vymedzuje tri spôsoby speňažovania tohto majetku:
e) predaj majetku na dražbe v zmysle ustanovení 26/2000 Sb. zákona o dobrovoľných dražbách,
f) predaj majetku v zmysle ustanovení O. s. p. resp. Exekučného zákona o nútenom výkone rozhodnutia,
g) predaj majetku mimo dražby.
21. Spôsoby ohodnotenia majetku zaradeného do súpisu konkurznej podstaty
V zmysle § 18 ods. 5 českého ZKV platí, že súčasťou súpisu majetku úpadcu spadajúceho do konkurznej podstaty je aj ocenenie majetku vykonané úpadcom nebo správcom; ak však veriteľský výbor požaduje ocenenie majetku znalcom, vykoná sa ocenenie majetku týmto spôsobom. Slovenská úprava je presne opačná, t. j. ocenenie sa prioritne vykoná na základe znaleckého posudku, za predpokladu, že s tým vysloví súhlas veriteľský výbor, postačí ocenenie vykonané úpadcom alebo správcom.
22. Vymedzenie okruhu oddelených veriteľov a rozdiely v procese uspokojenia nárokov oddelených veriteľov
Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným, právom alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva (oddelení veritelia), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená. Ide teda o oddelených -- zvýhodnených veriteľov, ktorých pohľadávka môže byť uspokojená mimo rozvrhu.
a) V prvom rade slovenská úprava na rozdiel od českej úpravy nepriamo zaraďuje do skupiny oddelených veriteľov aj colné orgány, ktoré majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, bola uspokojená z predaja tovaru, ktorý je pod colným dohľadom z dôvodu neuhradenia tejto pohľadávky. Česká právna úprava ZKV toto neupravuje.
b) Rozsah uspokojenia zo speňaženého zálohu:
V Česku sa oddelení veritelia uspokojujú do výšky 70 percent z výťažku speňaženia. Neuspokojenú časť pohľadávky je možné uspokojiť až na základe rozvrhového uznesenia. Na Slovensku platí, že ak výťažok zo speňaženia ostatného majetku patriaceho do podstaty nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcu a na úhradu nákladov spojených s udržiavaním a so správou podstaty a odmenu výdavky správcu nemožno v plnom rozsahu uhradiť ani z preddavku na trovy konkurzu, možno oddeleným veriteľom vydať najviac 70 percent výťažku zo speňaženia na nich pripadajúcich. Zostávajúca časť výťažku sa vysporiada na základe rozvrhového uznesenia.
Rozdiel spočíva teda v tom, že v Česku sa pohľadávky oddelených veriteľov uspokoja vždy len do výšky 70 percent. Na Slovensku sa veriteľom po odpočítaní nákladov na správu vydá výťažok bez obmedzenia s výnimkou prípadu, že výťažok zo speňaženia ostatného majetku patriaceho do podstaty nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcu a na úhradu nákladov spojených s udržiavaním a so správou podstaty a odmenu výdavky správcu nemožno v plnom rozsahu uhradiť ani z preddavku na trovy konkurzu.
c) Slovenská úprava na rozdiel od českej úpravy obsahuje osobitný postup určenia výšky výťažku za predpokladu, že je pohľadávka veriteľa zabezpečená podnikom úpadcu resp. časťou podniku úpadcu (§ 28 ods. 5 ZKV).