StoryEditor

Tento rok rozhodne o osude chemického gigantu Bayer

06.03.2005, 23:00
Minulý rok bol pre nemecký farmaceutický gigant Bayer mimoriadne turbulentný. Po katastrofe s liekom na cholesterol Lipobay, ktorý musela spoločnosť pre nebezpečné vedľajšie účinky stiahnuť z trhu, sa do problémov dostala aj chemická divízia. Bayer v obchodnom roku 2003 napokon vykázal prvýkrát vo svojej 142-ročnej histórii stratu: 1,4 miliardy eur.
Tento rok bude pre spoločnosť priaznivejší. Kurz akcií sa od augusta zvýšil o viac než 25 percent a v prvých deviatich mesiacoch 2004 zisk pred zdanením a úrokmi medziročne stúpol o 30 percent na 1,9 miliardy eur.

Reštrukturalizácia
O toto zlepšenie sa nemalou mierou postaral nový šéf predstavenstva Werner Wenning (58), ktorý sa zameral na znižovanie nákladov a obmedzenie investícií. Ešte vlani oddelil chemickú divíziu, z ktorej vznikla nová spoločnosť Lanxess. Ďalším krokom bolo rušenie pracovných miest vo farmaceutickej výrobe a škrty vo výskumnom rozpočte.
Po váhavom začiatku Wenning spustil najväčšiu reštrukturalizáciu v histórii spoločnosti. No musí čeliť vážnemu nedostatku: konkurenčné chemické a farmaceutické koncerny tento krok urobili už dávno. Manfred Schneider, predseda dozornej rady a Wenningov predchodca, sa drží skôr v úzadí. Bol to práve tento muž, ktorý dlho bránil starú štruktúru: kombináciu liekov, ochrany rastlín, plastov a chemikálií. Aj vtedy, keď sa už problémy nedali prehliadať. Naproti tomu je pre Wenninga dôležité zmeniť doterajšiu štruktúru a spôsob riadenia.
Nový šéf sa pustil do triedenia koncernu. Najdôležitejším krokom bol predaj chemickej činnosti a zameranie sa na tri kľúčové oblasti: zdravie (Bayer HealthCare), ochranu rastlín (Bayer CropScience) a vysoko kvalitné materiály (Bayer MaterialScience). Bayer si mieni zachovať iba inovatívnu chémiu, napríklad samoregeneračné ochranné laky alebo nové spôsoby aplikácie plastov. Menej zaujímavé masové produkty bude v budúcnosti vyrábať a predávať Lanxess.

Výzvy Lanxessu
Predseda Predstavenstva Lanxessu Axel Heitmann, ktorý nastúpil do funkcie na jeseň 2003, musí predovšetkým znížiť náklady, zatvoriť továrne a nájsť partnerov. To nie je práve jednoduchá úloha, pretože tretina činnosti Lanxessu neprináša peniaze. Heitmann musí urýchlene sanovať niektoré segmenty, najmä plasty, jemnú chémiu a výrobu umelých vlákien.
Podľa štúdie investičnej banky Merrill Lynch je Lanxess jednou z najmenej ziskových spoločností európskeho chemického sektora. Pri porovnaní pomeru zisku k obratu dosiahol iba sedem percent, kým Degussa alebo BASF zaznamenali až dvojciferné hodnoty. Tieto dve spoločnosti však so sanáciou chemických divízií začali podstatne skôr než Bayer.
Heitmann sa so svojím tímom dostal medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane musia reštrukturalizovať spoločnosť, na druhej strane sa manažéri Bayeru zaviazali, že do konca roka 2007 nebude v Nemecku nútené prepúšťanie. A táto zmluva medzi Bayerom a podnikovou radou platí aj pre Lanxess. Bayer je známy tým, že vedenie a zástupcovia zamestnancov sa vedia dohodnúť na kompromisoch. Svedčí o tom aj fakt, že Bayer nepatrí medzi spoločnosti, ktoré by štrajky dostávali na titulné strany novín.
Na druhej strane to, čo je dobré pre klímu v spoločnosti, môže odstrašiť potenciálnych investorov. Vysoké mzdy má totiž takmer polovica z celkovo 20-tisíc zamestnancov Lanxessu v továrňach po celom svete.
Heitmann už naznačil, že akcionári Lanxessu by v nasledujúcich dvoch rokoch radšej nemali počítať s dividendami. Spoločnosť s obratom zhruba šesť miliárd eur vlečie so sebou dlhy 1,1 miliardy eur a dôchodkové záväzky 400 miliónov eur.
Jediným svetlým bodom je zotavenie chemického sektora a dobré meno Heitmanna v brandži. Tento 45-ročný chemik už sanoval dcérsku spoločnosť Bayeru Wolf Walsrode a neskôr riadil výrobu plastov v Ázii. Do Číny chce presunúť aj veľkú časť výroby Lanxessu a používa pri tom nekonvenčné metódy: továreň v americkom Baytowne nechal rozobrať a zabaliť, aby ju opäť postavil v čínskom Weifangu.

Neistý osud odvetvia
Koncom roka 2003 začal Wenning rokovať s bývalým šéfom americkej spoločnosti Enzon Pharmaceuticals Arthurom Higginsom (48), ktorý od 1. júla vedie farmaceutickú divíziu. Chronické problémy farmácie nevyriešili ani dvaja manažéri Bayeru Frank Morich a Rolf Classon. Na rozdiel od nich totiž Higgins pozná viaceré farmaceutické koncerny zvnútra, napríklad Abbott a Bristol-Myers Squibb. "Namiesto neustáleho analyzovania musíme viac konať," znela jedna z prvých diagnóz rodeného Škóta, ktorý si za prvý cieľ stanovil odbúranie byrokracie a zjednodušenie procesov.
V tomto roku ho čaká hneď niekoľko problémov. Keďže Bayer vlani odkúpil od švajčiarskeho konkurenta Roche výrobu voľne dostupných liekov, napríklad masť Bepanthen, musí sa Higgins postarať o jej integráciu. Wenningova inštrukcia je jednoznačná: Bayer sa musí stať svetovou jednotkou v tejto oblasti a prekonať konkurentov ako Johnson & Johnson alebo GlaxoSmithKline.
Zároveň musí Higgins vyliečiť oblasť predpisových liekov. Krátko po katastrofe s Lipobayom ešte Wenning veril, že sa mu podarí nájsť partnera, no neuspel. Manažment Bayeru jednoducho precenil svoje šance. Odvtedy je citeľná nová skromnosť. Namiesto snahy konkurovať veľkým svetovým koncernom sa Bayer považuje už len za stredne veľkého európskeho výrobcu. Nové antibiotiká a urologické lieky už v budúcnosti nebudú patriť do sortimentu Bayeru a výskum sa zastavil. V laboratóriách vo Wuppertali bolo zrušených 440 miest, čo sa zamestnanci dozvedeli iba krátko pred Vianocami. Nedávno Bayer predal dvom americkým finančným investorom aj časti výroby krvných produktov.
V USA sa dohodol s koncernom Schering-Plough o spolupráci pri predaji liekov. Bayer sa v budúcnosti zameria na lieky na rakovinu a na podporu krvného obehu. Higgins mieni získať aj licencie na ďalšie lieky podobného typu. Vo West Havene v štáte Connecticut vznikne nové onkologické centrum, kde budú zástupcovia Bayeru predávať niektoré lieky Schering-Ploughu. Bayer zatiaľ na trhu liekov proti rakovine neurobil dieru do sveta: ponúka neveľmi predávaný liek na rakovinu prostaty Viadur a vedci pre zlé výsledky zastavili práce na lieku Taxane.
Higgins stavil najmä na BAY 43-9006. Pod týmto číslom sa ukrýva sľubný prostriedok proti rakovine obličiek, ktorý by mohol pomáhať aj pri liečbe rakoviny kože a pečene. Bayer chce údaje o lieku v máji prezentovať americkému Kongresu a preparát by sa mohol dostať na trh na budúci rok.
Laboratóriá začnú vyvíjať aj nové preparáty na podporu krvného obehu a v roku 2008 by mal byť hotový liek proti trombóze. "To je trh, ktorý doteraz nebol práve požehnaný inovatívnymi produktmi," hovorí Wenning. Podľa jeho slov tabletka proti trombóze by mohla priniesť ročný obrat viac než miliardu eur.
Farmaceutická divízia tak zatiaľ musí iba dúfať. Jej budúcnosť závisí od dvoch liekov, ktoré ešte nie sú schválené. A o rizikovosti liekov sa Bayer poučil viac než bolestivým spôsobom - na afére Lipobay.

Ziskový Bayer CropScience
Takéto starosti si šéf najziskovejšej oblasti Bayer CropScience Friedrich Berschauer robiť nemusí. Divízia ročne prináša na trh jeden až dva nové úspešné produkty, napríklad postreky proti burine, prostriedky proti škodcom alebo hubám. Podľa neho ročne investujú do výskumu nových biotechnológií zhruba 80 až 90 miliónov eur. Jeho recept na podporu inovácií je jednoduchý: "Potrebuje, v pozitívnom zmysle, bláznov. Ľudí, ktorí sa nezľaknú rozporov a za svoju vec bojujú." (hn/sz)

História Bayeru
- 1863
- Obchodník Friedrich Bayer a farbiar Johann Friedrich Weskott zakladajú spoločnosť Friedr. Bayer et comp. so sídlom vo Wuppertali.
- 1899 - Bayer prináša na trh Aspirin, svoj až doteraz najznámejší produkt.
- 1912 - Carl Duisberg sa stáva generálnym riaditeľom firmy. Tento chemik zlepšil situáciu zamestnancov sociálnymi výhodami, napríklad výstavbou bytov a skrátením pracovného času. Sídlo firmy sa presúva do Leverkusenu.
- 1914 až 1918 - Chemický priemysel zásobuje front 1. svetovej vojny výbušninami a jedovatými plynmi.
- 1925 - Dôsledky vojny vedú k založeniu kartelu I.G. Farben, ktorý vznikol fúziou Bayeru, BASF, výrobní farieb koncernu Hoechst a niekoľkých menších spoločností.
- 1939 až 1945 - I.G. Farben najíma tisíce väzňov z koncentračných táborov na výstavbu novej továrne v Auschwitzi.
- 1951 - Bayer sa opäť osamostatňuje. Prvým povojnovým predsedom predstavenstva sa stáva Ulrich Haberland.
- 60. a 70. roky - Činnosť spoločnosti určujú inovácie v chémii a výrobe plastov.
- 80. roky - Do popredia sa dostáva farmaceutická oblasť.
- 1994 - Šéf koncernu Manfred Schneider kupuje v USA späť práva na meno Bayer a logo, ktoré po 1. svetovej vojne boli skonfiškované ako majetok nepriateľa.
- 2001 - Bayer pre vážne vedľajšie účinky sťahuje z trhu liek proti cholesterolu Lipobay.
- Koncern kupuje spoločnosť Aventis CropScience za 7,25 miliardy eur, čo sa stalo najväčšou akvizíciou v jeho histórii.
- 2002 - Bayer vstupuje na newyorskú burzu. Finančný riaditeľ Werner Wenning sa stáva predsedom predstavenstva.
- 2003 - Vedenie rozhodlo o koncentrácii na tri aktivity: zdravotníctvo, ochranu rastlín, vysoko kvalitné materiály.
- 2004 - Bayer kupuje od Roche výrobu voľne predajných liekov.
- 2005 - Lanxess 31. januára vstúpi na burzu.

Nová štruktúra Bayeru
  Koncern Bayer Lanxess
  (Predseda Predstavenstva: Werner Wenning) (Predseda Predstavenstva:
  Bayer HealthCare Bayer CropScience Bayer MaterialScience  
Prezident

Arthur Higgins

Friedrich Berschauer

Hagen Noerenberg

 
Zamestnanci

34 600

19 000

18 000

20 000

Obrat (mil. eur)

6 302

4 498

6 196

4 541

EBITDA (mil. eur)

1 113

978

909

331

Zisková marža

17,7 %

21,7 %

14,7 %

7,3 %

Cieľová marža

 

 

 

 

v roku 2006

17 %

25%

18%

9 - 10 %

* v mil. eur
Zdroj: WirtschaftsWoche
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/biznis, menuAlias = biznis, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
25. december 2025 08:32