Využívanie elektrickej energie bolo jedným z hlavných fenoménov konca 19. storočia. Počas druhej priemyselnej revolúcie na prelome 19. a 20. storočia sa zároveň začalo rozvíjať samostatné odvetvie -- elektrotechnický priemysel. Nové odvetvie dodávalo motory, vodiče a zariadenia na výrobu, prenos a využitie elektrickej energie. Priekopníkmi elektrotechnického priemyslu v Európe sa stali známe firmy ako Siemens, AEG, Philips a ďalšie, ktoré zo západu postupne expandovali do strednej a východnej Európy. V jednotlivých krajinách však vznikali aj významné domáce elektrotechnické firmy. Výnimkou nebolo ani Uhorsko a v rámci neho územie Slovenska.
Prvú, ale pritom málo známu, kapitolu dejín elektrotechnickej výroby na Slovensku predstavoval pobočný závod budapeštianskej firmy Helios v Žiline. Založili ho v roku 1893 za účasti slovenského kapitálu. Vyrábal telefóny, elektrické signalizačné zariadenia, dynamá a elektromotory. V roku 1905 však zanikol.
Časy bakelitu
Na prelome 19. a 20. storočia sa jedným z centier uhorského elektrotechnického priemyslu stala Bratislava. Už v roku 1895 tu Viedenčan Egon Bondy, podnikajúci s elektrickými vodičmi, založil vedľajší závod svojho viedenského podniku. Z malej prevádzky vyrástla počas ďalších dvadsiatich rokov firma Továreň na káble, ktorá sa stala najväčším výrobcom elektrických vodičov v Uhorsku. Firmu ovládali budapeštianske a viedenské banky. V roku 1911 Továreň na káble vybudovala v Bratislave závod Gumon, špecializovaný na výrobu izolačných materiálov. Jeho význam vzrástol v roku 1915, keď získal patent na jednu z prvých plastických hmôt -- bakelit.
Ďalší krok v rozvoji elektrotechniky na Slovensku bol výsledkom expanzie medzinárodného kapitálu. V roku 1901 začal v Bratislave budovať závod elektrotechnický koncern Schuckert. V nasledujúcom roku ho pohltil nemecký gigant Siemens. Podnik vyrábal najmä alternátory, dynamá, rozvádzače, neskôr aj čerpadlá, transformátory, výťahy a žeriavy. Bratislavský Siemens dodal vybavenie napríklad pre mestskú elektráreň, ako aj pre tatranskú elektrickú železnicu. V Bratislave, Trenčíne a v ďalších mestách vznikli pred rokom 1918 aj iné menšie elektrotechnické prevádzky. Do roku 1918 pracovalo v elektrotechnickom priemysle na Slovensku približne 1 100 ľudí.
Hospodárske problémy Slovenska po vzniku Československej republiky, spojené s rozpadom jednotného trhu habsburskej monarchie, sa dotkli elektrotechnického priemyslu iba okrajovo. Kapitálové zmeny nastali v spoločnosti Továreň na káble, ktorá prešla do rúk Moravskej agrárnej a priemyselnej banky. V medzivojnovom období sa firma úspešne rozvíjala. Získala viaceré patenty a vyvinula vlastné typy vodičov, napríklad vysokonapäťové trojvodičové káble a ohybné flexošnúry. Vyvážala do rôznych krajín Európy a zámoria. Otvorila pobočky v Budapešti, Krakove a postavila vedľajší závod v Topoľčanoch. Gumon dodával bakelit a niekoľko vlastných druhov izolačných materiálov. Siemens podstatne rozšíril výrobný program, napríklad o transformátory s výkonom až do 40 MW a zariadenia pre priemysel. V 30. rokoch prišiel na trh s výrobkami vlastnej konštrukcie. Vyrábal trolejbusy, električky, ale aj žehličky, sporáky, lustre a iné spotrebiče. V medzivojnovom období pribudli na Slovensku aj nové elektrotechnické firmy. Z domácich napríklad bratislavské firmy Tauš a Michera. Prvá dodávala svietidlá a druhá elektromery, plynomery a vodomery, moderné prevádzky s pásovou výrobou žiaroviek a neskôr zaviedla aj montáž rádioprijímačov. Moderné prevádzky s pásovou výrobou žiaroviek a montážou rádioprijímačov otvoril v Bratislave nadnárodný koncern Tungsram. V rokoch 1939 až 1944 musel Tungsram, podobne ako aj ďalšie elektrotechnické podniky, prejsť na vojnovú výrobu.
Nástup silnoprúdu
V roku 1945 boli všetky kľúčové podniky elektrotechnického priemyslu znárodnené. Z Továrne na káble vznikol národný podnik Kablo a bývalý Siemens dostal v januári 1950 nový názov Bratislavské elektrotechnické závody (BEZ). Tieto dva podniky vytvorili základ silnoprúdovej elektrotechniky. Káblovka postavila nové závody v Malackách a Kráľovskom Chlmci. BEZ sa stali jediným výrobcom distribučných transformátorov v ČSR. V roku 1967 spustili nové prevádzky v Bratislave--Rači. V roku 1948 pribudol ďalší silnoprúdový výrobca v Krompachoch, neskôr pôsobiaci ako samostatný podnik Slovenské elektrotechnické závody (SEZ). Vyrábal spínače, prepínače a ističe. V 60. rokoch sa podniky odvetvia zaradili pod generálne riaditeľstvo Závody silnoprúdovej elektrotechniky.
Tesla bola veľkým zamestnávateľom
Pozoruhodný rozmach nastal po roku 1945 aj vo výrobe telekomunikačnej, výpočtovej, meracej a spotrebnej elektrotechniky a elektroniky. V roku 1947 presunula známa česká firma Křižík do Prešova časť výroby elektromerov. Z malej prevádzky sa vyvinul samostatný podnik Závody priemyselnej automatizácie, ktorý postupne rozširoval sortiment o automatizačnú techniku. V roku 1950 sa bývalá kožiarska továreň firmy Baťa v Nových Zámkoch transformovala na známy podnik svietidiel Elektrosvit. Hlavné jadro elektrotechniky však predstavovala sieť podnikov celoštátneho koncernu Tesla. Jeden z najväčších vyrástol v Bratislave. Nadväzoval na aktivity Tungsramu. Vyrábal rádioprijímače, neskôr hi-fi techniku či kalkulačky. V Bratislave sídlil aj podnik štúdiovej a ozvučovacej techniky Tesla Elektroakustika so závodom v Trebišove. Ďalším podnikom rádiokumunikačnej techniky bola Tesla Vráble. Na monopolného výrobcu televíznych prijímačov v ČSR sa postupne vypracovala Tesla Orava v Nižnej. V rokoch 1958 až 1980 vyrobil 6,5 milióna televízorov. Priekopníkom vývoja a výroby elektronických súčiastok bola Tesla Piešťany, založená v roku 1961. Medzi najväčších výrobcov drôtovej telekomunikačnej techniky v ČSR patrili podniky Tesla Liptovský Hrádok so závodmi vo Veľkom Krtíši a Tesla Stropkov. V roku 1980 koncern Tesla zamestnával na Slovensku okolo 18-tisíc ľudí. Približne od konca 60. rokov sa však čoraz viac prehlbovalo technologické zaostávanie koncernu. Elektrotechnickou výrobou sa čiastočne zaoberali aj podniky iných odvetví strojárstva, napríklad v rámci koncernu Závodov ťažkého strojárstva.
V ťažkej skúške neobstáli všetci
Po roku 1989 sa naplno prejavilo zaostávanie elektrotechnického priemyslu oproti zahraničnej konkurencii. Ťažké straty pocítilo tradičné centrum elektrotechniky Bratislava, najmä podniky Tesla a BEZ-ka. Zo slovenskej časti mohutného koncernu Tesla sa zachovalo iba torzo. Rozmach elektrotechniky a najmä elektroniky vo svete, privatizácia a prílev zahraničných investícií zároveň otvárali dovtedy netušené možnosti rozvoja. Veľkou výzvou sa stali napríklad subdodávky pre automobilový priemysel, ale aj spotrebná elektronika a viaceré oblasti silnoprúdovej techniky. Mapa celého odvetvia sa podstatne zmenila. Ako životaschopná sa ukázala napríklad výroba transformátorov v BEZ-ke a vodičov v káblovke. Z koncernu Tesla ďalej pracuje podnik v Liptovskom Hrádku, kooperujúci s nemeckým Alcatelom a s americkým Molexom, ako aj ďalší podnik v Stropkove. Výroba televíznych prijímačov na Orave prešla zložitým vývojom a v súčasnosti ju reprezentuje najmä podnik OVP Trstená. Zachovali sa aj podniky SEZ Krompachy, Elektrosvit Nové Zámky a Křižík Prešov. Ťažnou silou odvetvia sa však stali najmä desiatky nových zahraničných, ako aj domácich firiem. Medzi nimi napríklad nemecký výrobca vodičov Leoni, ktorý už otvoril štyri závody. Do Bratislavy sa vrátil nemecký Siemens. V Námestove pôsobí belgický koncern Punch a holandsko-kórejský podnik obrazoviek LG Philips Displays. Japonskí giganti Sony a Matsushita vybudovali na Slovensku spolu šesť závodov. Najväčším exportérom Slovenska sa má stať Samsung v Galante. Z amerických koncernov otvoril tri závody Molex a ďalšie závody firmy Delphi, Emerson Electric a ON Semiconductor. Z domácich elektrotechnických firiem sú úspešné napríklad Vonsch v Brezne a Eltec zo Žiliny. V roku 2004 dosiahli investície v celom odvetví 11,5 miliardy korún. Počas rokov 1999 až 2004 sa počet zamestnancov v elektrotechnickom priemysle zvýšil z 38-tisíc na 54-tisíc a tržby vzrástli zo 41 miliárd na 107 miliárd korún.