Výroba nábytku sa na území dnešného Slovenska rozvíjala už v stredoveku, keď sa jej venovali cechy. Priemyselný charakter nadobudla v polovici 19. storočia.
Svetoznámy patent si našiel cestu na Slovensko
Priekopníkom nábytkárskeho priemyslu bol svetoznámy dizajnér a podnikateľ Michal Thonet. Získal patent na ohýbaný nábytok a zakladal podniky v celej Európe. Na Slovensku začal najskôr s výrobou dielcov pre nábytok vo viacerých piliarskych závodoch a v roku 1865 založil vo Veľkých Uherciach jednu z významných tovární svojho koncernu ohýbaného nábytku.
Ďalší nábytkársky podnik založila v roku 1874 firma Harnisch a spol. v Banskej Bystrici, neskôr ho ovládol koncern Mundus, podobne ako závod firmy K. Svoboda vo Zvolene z roku 1875. Medzi kľúčové patril aj nábytkársky závod firmy J. Eisler v Košiciach, ktorý vznikol v roku 1878 a jeden z najväčších podnikov slovenského kapitálu stoličková továreň L. Dobroviča v Martine, založená v roku 1886. Tá sa neskôr stala súčasťou koncernu Tatra banky pod názvom Dielňa na náradie. Spomínané závody na prelome 19. a 20. storočia zamestnávali 200 až 700 ľudí. Nábytkárske podniky boli najväčšími výrobnými jednotkami priemyslu na spracovanie dreva.
V roku 1900 pracovalo na Slovensku spolu 35 nábytkárskych prevádzok s viac ako 20 zamestnancami. Všetky závody zamestnávali približne tritisíc ľudí.
V roku 1912 pribudol v odvetví ďalší významný podnik Vozová továreň v Hlohovci s nábytkárskym oddelením. Továreň vyrobila štyri- až päťtisíc spální ročne. Nábytok zo Slovenska nachádzal odberateľov v celej Európe, USA, Indii a v ďalších krajinách.
Rozpad Uhorska priniesol vlnu krachov
Po vzniku Československej republiky sa nábytkársky priemysel, podobne ako iné odvetvia finálnej výroby, dostal do ťažkých odbytových problémov v dôsledku rozpadu rakúsko-uhorského trhu a vplyvom konkurencie vyspelého českého priemyslu. Spojený koncern Thonet-Mundus sa pokúšal obnoviť narušené obchodné vzťahy, ale neúspešne. Preto závody koncernu vo Veľkých Uherciach, Banskej Bystrici a vo Zvolene, museli zastaviť nábytkársku výrobu. V 20. rokoch likvidovali výrobu aj nábytkárske podniky v Hlohovci a Košiciach. Z významnejších podnikov odvetvia zostala v prevádzke iba Dielňa na náradie v Martine, sanovaná štátom spolu s jej vlastníckou Tatra bankou. Počas konjunktúry 20. rokov zvýšila výrobu z 200 na 900 stoličiek denne a zmenila názov na Tatra -- továreň na nábytok z ohýbaného dreva. Zároveň pokračovala výroba približne v 20 nábytkárskych prevádzkach s viac ako 20 zamestnancami.
Zakladateľská vlna v nábytkárskom priemysle sa oživila od polovice 30. a na začiatku 40. rokov. Vznikli nové firmy, napríklad Sitno Banská Štiavnica, Vrba Prievidza a v roku 1942 založila firma Baťa nábytkársky závod v Pravenci.
Pod generálne riaditeľstvo
Znárodnenie v roku 1945 zasiahlo iba niekoľko väčších nábytkárskych podnikov, zatiaľ čo početné menšie prevádzky boli neskôr začlenené do výrobných družstiev. Zároveň začala výstavba nových veľkopodnikov. Závody v Martine a Pravenci spolu s inými závodmi boli zlúčené do podniku Tatra nábytok so sídlom v Pravenci. Postupne vznikali ďalšie kľúčové podniky s vedľajšími prevádzkami Západoslovenské nábytkárske závody v Bratislave a Trnave, Mier Topoľčany a Fiľakovo, Nový domov Spišská Nová Ves a Sabinov. Podniky organicky prepojené s drevárskou prvovýrobou a začlenené pod spoločné generálne riaditeľstvo Drevársky a nábytkársky priemysel. Nábytkárstvo patrilo k odvetviam, ktoré sa dokázali presadiť aj na trhoch rozvinutých kapitalistických krajín cez podnik Drevounia.
Skúška trhom
Po zmene režimu sa už od začiatku 90. rokov ukazovalo, že udržať finálnu drevársku výrobu v trhovom prostredí bude veľmi náročné. Niektoré nábytkárske veľkopodniky nestačili držať krok s konkurenciou a postupne sa rozložili na menšie firmy, ako v prípade Západoslovenských nábytkárskych závodov. Iné po modernizácii úspešne prešli na trhové podmienky. Napríklad bývalý podnik Mier Topoľčany pod novou značkou Decodom. Ďalšie boli prepojené s drevárskou prvovýrobou a vytvorili spoločné podniky, napríklad Bučina Domeko. Koncern Tatra nábytok sa rozdelil na niekoľko životaschopných podnikov.
Výrobcom nábytku sa darí najmä v zahraniční
Podľa predbežných výsledkov za minulý rok dosiahli tržby slovenských nábytkárskych podnikov s viac ako 20 zamestnancami 29 miliárd korún. Z tejto sumy takmer 25 miliárd tvoril export, čo naznačuje, že výrobcom sa na zahraničných trhoch darilo podstatne lepšie ako doma. Podľa slovenských výrobcov to spôsobuje slabá kúpyschopnosť a relatívne malý trh na Slovensku, z ktorého im navyše ukrajujú lacné dovozy z Poľska, Talianska a mimoeurópskych krajín.