Vo Švédsku už takmer 70 rokov vládnu sociálni demokrati, čo vidno aj na celom spoločenskom systéme. Štokholm vyvinul tzv. švédsky model - ekonomiku vychádzajúcu zo vzájomného prepojenia štátneho a súkromného systému. Charakteristickou črtou je centralizované mzdové vyjednávanie a značná účasť štátu na mnohých činnostiach a vo viacerých podnikoch. Typickým príkladom je štátny monopol na predaj alkoholu System Bolaget. Ako aj v iných krajinách, monopoly majú tendenciu svoju pozíciu zneužívať a tento jav sa nevyhol ani švédskemu systému, ktorým už dlhší čas otriasajú korupčné škandály. No najtypickejšou črtou švédskeho modelu je štedro dotovaná sociálna sieť, najmä vďaka vysokým daniam. Tie sú najvyššie na svete (53 percent - na porovnanie - priemer v EÚ je 41 percent). Okrem daní má Švédsko najvyššie na svete aj príspevky v materstve. Švédky môžu zostať doma dva roky, pričom prvý rok dostávajú príspevok vo výške 80 percent z platu. Práve štedrý sociálny systém, a to aj v oblasti zdravotníctva (Štokholm naň ročne vynakladá takmer deväť percent z HDP), však v posledných rokoch viedol k vytvoreniu vysokého deficitu v zdravotníctve a aj tu sa musí prepúšťať a štát tlačí na zvýšenú účasť pacientov na zdravotnej starostlivosti.
Rátajú s rastom
Napriek tomu ráta Štokholm so zvyšovaním miezd v priemere o 3,1 percenta a podľa švédskej centrálnej banky je ekonomika schopná vydržať tlak rastúcich miezd až na úrovni 3,5 percenta. Doteraz rástli mzdy vo Švédsku ročne o jedno percento, pričom vlani dosiahla priemerná hrubá mzda výšku 22 100 švédskych korún (asi 100-tisíc Sk). Vláda ráta na tento rok s ekonomickým rastom na úrovni 1,4 percenta, na budúci rok by to malo byť okolo dvoch percent. V porovnaní s ďalšími krajinami EÚ je na tom Švédsko teda celkovo veľmi dobre, a to aj z pohľadu nezamestnanosti, kde sa ráta so 4,7 percenta v tomto, tak aj budúcom roku. Deficit však bude rásť, ten tohtoročný sa odhaduje na približne 45 až 49 miliárd švédskych korún (podľa odhadov jednotlivých agentúr), na budúci rok sa zvýši odhadom na 62 miliárd švédskych korún. V horšej situácii sú švédski vývozcovia, ktorých poškodzuje klesajúca hodnota amerického dolára. USA sú totiž najväčším obchodným partnerom severského štátu.
Stále vysoký rating
Vysoký životný štandard a s ním aj vysoké náklady na pracovnú silu dostávajú švédske firmy do nevýhody. Len v tomto roku zbankrotovalo okolo sedemtisíc firiem a rastú prípady neplatenia, prípadne veľmi oneskoreného platenia faktúr za dodávky. Aj najznámejšie švédske spoločnosti ako Volvo, Ericsson či letecká spoločnosť SAS pristúpili k prepúšťaniu či presunom časti výroby do lacnejších oblastí. Automobilka Volvo sa nedávno rozhodla zrušiť výrobu autobusov v príliš drahej dánskej pobočke a presunúť ju do Poľska. Okrem dánskeho závodu však zatvorí z dôvodu prebytočných kapacít aj ďalšie závody v Európe. Prepúšťanie neobišlo ani škandinávsku spoločnosť SAS, ktorá ešte v prvej polovici roka oznámila reštrukturalizáciu - na rozdiel od celoštátneho trendu - zákaz zvyšovania miezd a prepustenie ďalších štyritisíc z celkových 35-tisíc zamestnancov. Ani tieto problémy neovplyvnili vysoký rating krajiny. Agentúra Moody's Investors Service stanovila pre Švédsko rating na úrovni Aaa, podľa Standard and Poor's je to AA+ a podľa Fitch IBCA AA.
Nepopulárne euro
Napriek rýchlemu prispôsobovaniu sa Švédov zmenám naokolo, jednotná európska mena tu nepatrí medzi populárne novinky. Už pri vzniku eurozóny sa Švédsko rozhodlo spolu s Dánskom a Veľkou Britániou ostať mimo tohto priestoru a aj v prvom referende o vstupe do eurozóny v septembri tohto roka sa obyvatelia veľkou väčšinou rozhodli, že s eurom ešte počkajú. Neschválenie prijatia eura sklamalo najmä švédsky priemysel, ktorý do krajín eurozóny vyváža asi polovicu svojej produkcie. Vstup podporovalo približne 90 percent švédskych firiem. Bežní Švédi však eurozóne neveria, najmä pre obavy z nadvlády veľkých krajín. O opaku ich nepresvedčili ani argumenty premiéra Perssona, že Švédsko potrebuje euro, aby pomohlo znížiť terajší tlak nadnárodných monopolov v eurozóne, ani tragická smrť veľmi obľúbenej ministerky zahraničných vecí Anny Lindhovej. Túto zástankyňu eura zavraždili začiatkom septembra v obchodnom dome v Štokholme. Bola to už druhá vražda vysokopostaveného politika (premiéra Olofa Palmeho v roku 1986 zastrelili na ulici) a vláda začala zvažovať posilnenie ochrany svojich členov napriek inak nízkej miere kriminality v krajine. Vo Švédsku majú nárok na stálu osobnú ochranu iba kráľ a predseda vlády Göran Persson. Ostatní členovia vlády dostávajú ochranu podľa posúdenia situácie. Po vražde Anny Lindhovej však mnohí Švédi uviedli, že sa obávajú postupného zániku otvorenej spoločnosti, vďaka ktorej sa Švédsko stalo obľúbenou krajinou prisťahovalcov. Liberálne zmýšľajúci Švédi na podobné situácie nie sú zvyknutí a majú väčšie problémy proti nim sa brániť ako iné krajiny, kde je kriminalita nepomerne vyššia.
| Základné ukazovatele | ||||
| 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | |
| HDP v bežných cenách v mld.USD | 291,6 | 294 | 299 | - |
| Rast HDP (%) | 4,4 | 1,1 | 1,9 | 1,4* |
| HDP na obyvateľa v tis.USD | 32,6 | 32,9 | 33,4 | - |
| Inflácia (medziročne v %) | 0,8 | 1,7 | 2,4 | - |
| Nezamestnanosť (%) | 4,7 | 4 | 4 | 4,7* |
| Saldo obchodnej bilancie (v mld.USD) | 14,1 | 12,3 | 15,1 | - |
| Celkový export (v mld.USD) | 86,8 | 75,9 | 81,1 | - |
| Celkový import (v mld.USD) | 72,7 | 63,5 | 66 | - |
| devízové rezervy (mld.USD) | 17,58 | - | ||
| Peňažná zásoba (M2) (mld.USD) | - | - | 1,37 | - |
| Vládny dlh (mld.SEK) | 1279 | 1157 | 1160 | - |
| Úroková sadzba centrálnej banky (repo sadzba) | 4 | 3,75 | 3,75 | 2,75 |
| Výmenný kurz (k Sk): | 4,783 | 4,686 | 4,66 | 4,581 (nov.2003) |
| Výmenný kurz (k USD): | 9,66 | 10,56 | 9,72 | 7,68 (nov.2003) |
| Výmenný kurz (k Euro): | 8,66 | 9,44 | 9,16 | 8,99 (nov.2003) |
| Populácia: | 8 882 792 | 8 909 128 | 8 940 788 | 8 973 491* |
| Noví imigranti: | 58 659 | 60 795 | 64 087 | - |
| * odhad | ||||
| Zdroj: Veľvyslanectvo SR vo Švédsku, hn | ||||
| Oficiálny názov: | Konungariget Sverige (Švédske kráľovstvo) | |||
| Hlavné mesto: | Štokholm | |||
| Rozloha: | 449 964 km2 | |||
| Úradný jazyk: | švédšina | |||
| Mena: | švédska koruna (SEK) | |||
| Štátne zriadenie: | konštitučná monarchia | |||
| Hlava štátu: | kráľ CARL XVI GUSTAF, od 19. 9. 1973 | |||
| Premiér: | Göran Persson, predseda vlády | |||
| Zákonodarná moc: | Od roku 1866 do roku 1970 malo Švédsko dvojkomorový parlamentný systém. Od začiatku roku 1971 je zavedený jednokomorový parlament, ktorý má 349 poslancov. | |||
| Voľby: | Posledné parlamentné voľby sa vo Švédsku uskutočnili 15.9.2002 (podľa ústavy sa konajú v tretiu septembrovú nedeľu). Voľby sa konajú každé 4 roky. | |||
| Zdroj: Veľvyslanectvo SR vo Švédsku, HN | ||||