Máme na viac ako len na puk vo švédskej bránke

Vo švédskych obchodoch objavíte poľské krowky, maďarskú čabajku či bulharské vína. Slovensko však priemerný Švéd pozná len ako krajinu, ktorá ich dokázala poraziť v hokeji. "Myslím si, že máme na viac ako len na puk vo švédskej bránke," domnieva sa výkonný riaditeľ spoločnosti Detra Slovakien Martin Zábojník. Detra je podľa dostupných informácií prvou slovenskou firmou, ktorá dostala licenciu na otvorenie svojej filiálky na švédskom trhu a pôsobí aj v oblasti poradenstva pri hľadaní zamestnania vo Švédsku, alebo pri etablovaní sa malých a stredných podnikateľov na tamojšom trhu.
Zábojník vidí priestor pre malých a stredných podnikateľov napríklad v službách, ako sú reštaurácie, alebo v stavebníctve. Švédsko je pritom podľa neho krajinou, ktorá núka absolútne transparentné podnikateľské prostredie s prakticky nulovou korupciou.
Najväčšími slovenskými frimami exportujúcimi do Švédska sú Volkswagen Slovakia, Swedwood Slovakia, U.S. Steel Košice, Nábytkáreň Kráľovský Chlmec, PPS Detva a púchovský Matador. Priestor na švédskom trhu je však určite širší. "Švédsky spotrebiteľ vyhľadáva predovšetkým kvalitu. Som presvedčený, že celý rad produktov vyrobených na Slovensku by na švédskom trhu obstál. Problém je skôr v tom, že sa nevieme predať," konštatuje Zábojník.
Špecifickou črtou podnikateľského prostredia vo Švédsku je podľa slovenského obchodného atašé Ondreja Studenca značná účasť štátu na mnohých činnostiach. Štátne a štátom kontrolované podniky majú vo Švédsku tradíciu. V niektorých odvetviach, kde býva účasť štátu typická, však už došlo k zmene. Príkladom môže byť energetika, kde je trh s elektrinou úplne otvorený. Dovoz do Švédska je vo všeobecnosti plne liberalizovaný v súlade s pravidlami EÚ. Napriek tomu však ešte existujú určité prekážky v oblasti potravín a poľnohospodárskych produktov. Aj keď clá na mnohé poľnohospodárske a potravinárske položky už boli alebo budú od mája budúceho roka zrušené, hlavným problémom býva, spolupráca s niektorým z dôležitých švédskych obchodných reťazcov.
Negatívom môžu byť bankroty firiem, pričom sa množia prípady nezaplatenia, alebo veľmi oneskoreného zaplatenia faktúr za dodávky výrobkov. "Negatívne skúsenosti s týmto javom majú už aj naši podnikatelia," upozorňuje Studenec. Pri prieniku na švédsky trh si preto treba dávať pozor, s kým sa ide uzatvárať obchod a odporúča sa osobný kontakt.
Pre malých a stredných podnikateľov, ktorí chcú vstúpiť na švédsky trh, je najvýhodnejšie využiť služby agenta, ktorý by mal byť skúseným obchodníkom a mal by mať dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nákladov svojej činnosti. Podľa švédskej legislatívy agent za dohodnutú províziu od príkazcu zabezpečuje predaj jeho tovaru a v jeho mene. Kontakt na vhodného agenta môže slovenský exportér získať na Švédskej asociácii agentov. Dostať sa na švédsky trh možno aj prostredníctvom zriadenia vlastnej filiálky. Na registráciu netreba súhlas úradov, je rýchla a lacná. Všetky potrebné údaje vrátane formulárov je možné získať na webovej stránke Patentového a registračného úradu so sídlom v Sundsvalle (Patent och Registeringsverket http://www.prv.se/ ).