Slabý rast zamestnanosti trhy nevystrašil

S napätím očakávané správy o vývoji na trhu práce za mesiac marec neboli pre investorov sklamaním aj napriek výrazne nižšiemu než očakávanému rastu zamestnanosti. Americká ekonomika v závere kvartálu vytvorila iba 110 tis. pracovných miest. Analytici v konsenzuálnom odhade počítali s nárastom o 221 tis. V reakcii na zverejnené čísla sa dolár oproti euru po otvorení newyorského parketu posunul na 1,3056 USD/EUR, no vzápätí sa otočil až na 1,2869 USD/EUR -- blízko k svojim šesťtýždňovým maximám. Týždeň zatvoril so ziskom pol centa na 1,2907 USD/EUR. Bleskové oslabenie americkej meny v reakcii na hlavný údaj bolo teda vystriedané nákupmi dolárov, keďže komplexná analýza údajov trh presvedčila o tom, že Federálny rezervný systém bude pokračovať v nastúpenom trende sprísňovania menovej politiky (zvyšovaním úrokov). Pokles miery nezamestnanosti, zvýšený dopyt po vysokokvalifikovanej pracovnej sile a medzimesačný trojnásobne rýchlejší rast platov totiž potvrdili slová centrálnej banky, ktorá sa obáva inflácie.
Vysokú volatilitu na devízovom trhu zapríčinili protichodné údaje štatistík z trhu práce. Prvým problémom bola sezónna úprava údajov, ktorá môže stáť za podpriemerným zvyšovaním počtu pracovných miest vo viacerých odvetviach. Nárast zamestnanosti očistený o sezónne vplyvy bol 110 tis. miest, bez očistenia to však bolo až 800 tis. miest. Ako vo svojom komentári podčiarkol šéfekonóm Wachovia Bank John E. Silvia, marec je tradične veľmi komplikovaný mesiac na sezónnu úpravu údajov kvôli počasiu a načasovaniu veľkonočných sviatkov. Proti negatívam spomalenej tvorby pracovných miest však stoja silné pozitíva -- klesajúca miera nezamestnanosti a stúpajúca priemerná mzda. Historicky podpriemerný rast zamestnanosti vo výrobnom odvetví možno pripísať štrukturálnym zmenám na trhu práce v USA. Totiž miera nezamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných ľudí medziročne klesla z 2,9 na 2,4 % a u občanov so stredoškolským vzdelaním s maturitou klesla z 5,3 na 4,7 %. Miera nezamestnanosti medzi manažérmi a odbornými zamestnancami je na úrovni 2,3 %. V tejto oblasti teda spomalenie rastu zamestnanosti nie je prekvapením. Ak totiž nie je dostatok kvalifikovaných pracovníkov, nemožno pre nich tvoriť pracovné miesta. Naopak, celkovú mieru nezamestnanosti výrazne dvíha výrobný priemysel, resp. pracovná sila s malou alebo žiadnou kvalifikáciou. Vzhľadom na vysokú konkurenciu zo zahraničia (neporovnateľne lacnejšia pracovná sila v juhovýchodnej Ázii) a dlhodobý trend informatizácie a robotizácie výroby sa dá len ťažko počítať s jej kompletným uplatnením na trhu práce. Štrukturálne zmeny na trhu, ktoré odštartovali na konci studenej vojny, možno spôsobili, že trh práce v USA má tzv. plnú zamestnanosť na dosah ruky.