Najpútavejší výkon na komoditných trhoch predviedla minulý týždeň netradičná surovina -- meď. Po takmer dvoch mesiacoch "prešľapovania" vytvorila v piatok nové historické maximum. Postarala sa o to výkonom, ktorý pripomenul "zlaté časy" z uplynulých dvoch rokov. V priebehu jedinej seansy sa červený kov posilnil o 4,2 percenta, starý rekord prekonal o výrazných 5 centov za libru (zisk, resp. strata 1 250 dolárov na futures kontrakt) a nový postavil na úroveň 2,36 dolára za libru. Iba od začiatku roka sa meď posilnila o 20 percent, medziročne o 56,5 percenta. Pred troma rokmi bol ten istý kov trikrát lacnejší.
O pokračovanie rastového trendu sa naďalej stará vysoký dopyt v Číne, Indii a Rusku. Dynamický rast hospodárstva v týchto krajinách sa prejavuje aj na spotrebe medi, ktorá sa dominantne využíva v stavebníctve, montáži elektrických rozvodov a pri kabelážach. Bezprostredným impulzom na nárast cien boli správy z Číny. V roku 2005 sa tu spotrebovalo medziročne o 9 percent červeného kovu viac a "býkov" povzbudil aj februárový nárast priemyselnej výroby v USA o 0,7 percenta.
Piatkový skokový nárast spôsobilo vyberanie ochranných stop-príkazov obchodníkov, ktorí sa domnievali, že vzostup ceny medi sa už musí skončiť. Na podporu týchto úvah mali niekoľko dobrých dôvodov. Svetové zásoby červeného kovu, ktoré monitoruje londýnska burza LME, sa od začiatku augusta zvýšili štvornásobne! Vlani sa po troch rokoch skončilo deficitné hospodárenie s meďou. Produkcia sa zvýšila o štyri percentá, dopyt klesol o 1,5 percenta a ponuka prevýšila dopyt o dvetisíc ton. V celosvetovom meradle je to síce bagateľ, ale aj táto správa naznačila, že trh začína byť nasýtený. Burza však špekulantom na pokles opäť spôsobila finančné straty. Najväčšiu radosť z tohto vývoja majú v Čile. Táto juhoamerická krajina sa stará o 36 percent svetovej produkcie. Vysoké ceny medi zvýšili hodnotu čílskeho pesa a exportné príjmy umožnili rast hospodárstva tempom, ktoré vysoko prevyšuje priemer v tejto časti sveta (2005 -- 5,9 %).
Cena ropy sa minulý týždeň zvýšila o 3,8 percenta. Vzostup vyvolávajú obavy z obmedzenia produkcie v troch krajinách -- Nigérii, Iráne a Iraku. V Iraku začali americké vzdušné sily najväčšiu leteckú operáciu od začiatku invázie v marci 2003. Tri roky po páde Saddámovho režimu má krajina s tretími najväčšími ropnými rezervami na svete o 25 percent nižšiu ťažbu ako v čase fungovania skorumpovaného programu ropa za potraviny. Prebiehajúca vojenská operácia môže vyvolať ďalšie útoky na ropnú infraštruktúru, čo pri súčasných problémoch v Nigérii a hrozbe sankcií na Irán tlačí cenu čierneho zlata hore.
Na druhej strane však stojí silný argument -- americké zásoby ropy sú na sedemročnom maxime a krajina by si vďaka nim dokázala poradiť aj s dočasným obmedzením dovozu. Obchodníci s energiami budú tento týždeň napäto sledovať finále "iránskej kauzy" pred Bezpečnostnou radou OSN. Trh neočakáva okamžité uvalenie sankcií na Irán, ale skôr ďalší pokus o diplomatické riešenie sporu. Aj preto v závere týždňa cena ropy klesala.
StoryEditor