Talianska ekonomika je v hlbokej kríze. Vyplýva to z najnovšej správy talianskej centrálnej banky o hospodárskej situácii krajiny.
Hospodársky rast stagnuje, export stráca, investície klesajú, náklady na prácu rastú, pribúda viac pracovných zmlúv na dobu určitú, zamestnanosť sa znižuje. Navyše prvýkrát od roku 1994 sa už aj tak rekordný pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu opäť zhoršil. Zadlženosť krajiny sa zvýšila zo 103,8 percenta v roku 2004 na 106,4 percenta v minulom roku. Prírastok verejných výdavkov sa nezastavil na plánovaných dvoch percentách. Pri stagnujúcom hospodárstve stúpli výdavky o štyri percentá. Centrálna banka očakáva, že v tomto roku ekonomika vzrastie o jedno percento. Guvernér banky Mario Draghi varoval, že krajina bude aj napriek všeobecnému konjunkturálnemu oživeniu zaostávať za ostatnými európskymi štátmi. Minister hospodárstva Guilio Tremonti označil štúdiu za zaujímavú. Spolieha sa však iba na čísla štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorý práve zverejnil deficit obchodnej bilancie Talianska za január. V porovnaní so začiatkom roku 2005 sa zvýšil z 2,3 na 4,2 miliardy eur. Tremonti však nepovedal, o koľko by sa mohli údaje Eurostatu odchyľovať od údajov centrálnej banky.
Analytici obviňujú Berlusconiho vládu
Talianska ekonomika už roky stráca konkurencieschopnosť pre štrukturálne problémy. Kríza znepokojuje viacerých ekonómov. Za súčasnou situáciou vidia najmä chýbajúce reformy vlády premiéra Silvia Berlusconiho. "Príležitosť na to bola vyslovene priaznivá -- úroky boli nízke a okrem toho mal Berlusconi pohodlnú väčšinu v parlamente. On však túto šancu ľahkomyseľne prehral. Jeho rétorika pripomínala ekonomický liberalizmus, avšak v skutočnosti mu išlo iba o jeho vlastné záujmy," vysvetľuje americký ekonóm Nouriel Roubini pre nemecký týždenník WirtschaftsWoche.
Taliansko môže prísť o euro
"Ekonomické problémy môžu stáť Taliansko členstvo v Európskej menovej únii. Bez skutočných reforiem je veľká pravdepodobnosť, že sa tak stane možno už o päť rokov," dodáva Roubini. Podľa neho hrozí, že slabý rast ešte zoslabne, štátny dlh bude ďalej rásť. Mohla by tak nastať taká dynamika dlhov, ktorá Taliansko na konci donúti, aby opustilo menovú úniu a svoj štátny dlh reštrukturalizovalo. Návrat k líre by však nevyriešil problémy Talianska natrvalo. "Staronová mena by bola neustále pod tlakom devalvácie. Krajina by síce získala to, že masívnym znehodnotením meny by sa mohla obnoviť konkurencieschopnosť podnikov. Na druhej strane by však boli vyššie úroky a politika znehodnocovania líry by nemohla takto pokračovať večne," dopĺňa profesor ekonómie na Newyorskej univerzite. Aj keď o vystúpení z Európskej menovej únie už Taliani v nedávnej minulosti uvažovali, tanto krok by bol podľa Petra Szapku z Centra pre európsku politiku nereálny a pre krajinu výrazne nevýhodný. "Politika Európskej centrálnej banky a silné euro nie sú pre Taliansko výhodné. Jediným dôvodom pre odchod krajiny z eurozóny by mohol byť ten, že Taliansko by potrebovalo veľmi rýchlo devalvovať menu. Efekt by však bol iba krátkodobý. S návratom k líre by sa totiž spájalo množstvo technických a finančných prekážok," vysvetľuje Szapka.