Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) v piatok rozhodla, že základná úroková sadzba pre dvojtýždňové repo tendre zostane na úrovni 6,5 percenta. Nezmenili sa ani sadzby pre jednodňové sterilizačné a refinančné obchody. "Rozhodnutie je na mieste, zníženie úrokov by bolo predčasné," uviedol to vrchný riaditeľ obchodno-devízového úseku NBS a člen bankovej rady Karol Mrva.
Mário Blaščák z Ľudovej banky však očakáva zníženie úrokov už v najbližších mesiacoch. Prvým dôvodom je podľa neho stabilný vývoj jadrovej inflácie. Priestor na pokles úrokov sa podľa Blaščáka rozšíri, keď zahraničný obchod potvrdí pozitívne výsledky z januára aj v ďalších mesiacoch. Dôležitý je najmä vývoj exportu. Ten v januári stúpol bezmála o pätinu. "Ak bude rast vývozu pokračovať, zvýši sa záujem investorov o korunu, čo môže vyvolať tlak na jej posilnenie," povedal Blaščák. Na to NBS podľa neho pravdepodobne zareaguje znížením úrokových sadzieb, čím odstráni dôvod na nákup korunových aktív. "Prípadné intervencie by mali len krátkodobý účinok," povedal Blaščák.
Mrva nevylúčil, že k poklesu úrokov dôjde ešte v prvom polroku. "Ochota znížiť úroky je vždy, keď to ekonomické fundamenty dovolia," uviedol. Závisí to predovšetkým od vývoja zahraničného obchodu. Ten banka začína hodnotiť pozitívne, stále však vidí určité rezervy. "V posledných troch mesiacoch nastalo zlepšenie, najmä v januári, napriek tomu na ročnej báze sa deficit obchodnej bilancie pohybuje okolo 8 percent z HDP," povedal Mrva. Rozhodovanie NBS ovplyvní aj druhotný efekt deregulácie, čiže to, ako sa zvýšenie cien energie odrazí v cenách tovarov a služieb.
Z nárastu inflácie v januári si centrálna banka zatiaľ nerobí problémy "Spotrebiteľské ceny sú ovplyvňované predovšetkým úpravami regulovaných cien bez výraznejšieho vplyvu domáceho dopytu," povedal hovorca NBS Ján Onda. Ako dodal, ceny sa v januári vyvíjali v súlade s krátkodobým výhľadom NBS. Miera inflácie stúpla v januári o 5,3 %, zatiaľ čo v januári to bolo iba 0,7 %. Medzimesačná hodnota jadrovej inflácie, ktorá je jedným z kľúčových faktorov pri rozhodovaní o úrokoch, sa zvýšila o necelé percento. V porovnaní s januárom minulého roka dosiahla jadrová inflácia 1,9 %.
Nižšie úroky sú nevyhnutné, ak chce Slovensko splniť maastrichtské kritériá pre vstup do Európskej menovej únie. V prospech poklesu kľúčových úrokových sadzieb podľa Blaščáka hovorí aj vysoký, takmer štvorpercentný, rozdiel v úrokových sadzbách medzi Slovenskom a menovou úniou. Ten sa môže v pondelok prehĺbiť, ak Európska centrálna banka (ECB), ako to nedávno naznačil jej prezident Wim Duisenberg, zníži úrokové sadzby. Mrva by zvýšenie úrokového diferenciálu nepovažoval za dramatické. "Diferenciál je taký výrazný, že keď sa k nemu pridá štvrť percenta, nebude to mať zásadný dosah na menu," povedal Mrva. Ak by sa však tlak na korunu neúmerne zvýšil, NBS sa neobmedzí len na devízové intervencie. "Na zabezpečenie stabilného menového vývoja sme pripravení využiť všetky nástroje," uzavrel Mrva.
StoryEditor