Čínske bankovníctvo čakajú premeny

Logo Handelsblatt
Najnovší, najvyšší a najkrajší z troch tisícov šanghajských mrakodrapov sa volá Jin Mao. Celú jeho hornú tretinu zaberá luxusný hotel Grand Hyatt. Ponúka nielen moderné vybavenie, ale predovšetkým úchvatný pohľad na dvadsaťmiliónovú metropolu. Ako inak, na financovaní tejto odvážnej stavby sa podieľali viaceré banky. Práve ich kapitál stojí v pozadí tunajšieho obrovského hospodárskeho rozmachu. Paradoxne však už samotné tieto finančné inštitúcie nedržia krok s dobou a stoja pred veľkými premenami, aby obstáli pod tlakom konkurencie.
V čínskom bankovníctve dominuje v súčasnosti štvorica veľkých štátnych ústavov: Čínska banka (Bank of China, BoC), Čínska stavebná banka (China Construction Bank, CCB), Čínska poľnohospodárska banka (Agricultural Bank of China, ABC), ako aj Čínska obchodná a priemyselná banka (Industrial Commercial Bank of China). Táto veľká štvorka disponuje dvoma tretinami všetkých bankových aktív krajiny. Súčasne je však zaťažená aj obrovskými pasívami -- odhaduje sa, že z poskytnutých úverov je asi 25 -- 45 percent nedobytných, hoci podľa centrálnej banky sa podiel tejto kategórie úverov v prvom štvrťroku 2004 znížil o 19,1 percenta.
Likvidácia tejto záťaže sa všeobecne považuje sa základnú podmienku zamýšľanej privatizácie. Prvá zo štátnych bánk by mala vstúpiť na čínsku burzu koncom tohto, príp. začiatkom budúceho roka. V tomto zmysle sa hovorí najmä o Čínskej stavebnej banke. Následnou agresívnou obchodnou politikou a s pomocou injekcií centrálnej banky sa má podiel nedobytných úverov silne znížiť. Predpokladá sa, že k liberalizácii čínskeho bankovníctva nedôjde skôr ako začiatkom roku 2007. Dovtedy zostanú zahraničné banky na okraji ekonomického vývoja, keďže v súčasnosti ich podiel na trhu nepresahuje 1,2 percenta. (hn/gaf)