Eurozóna preradila na slimačiu rýchlosť

Ekonómovia oslovení Európskou centrálnou bankou (ECB) predpovedajú ďalšie spomalenie rastu hospodárstva eurozóny. V májovej mesačnej správe ECB informovala, že HDP dvanástich krajín so spoločnou menou euro tento rok narastie len o 1,6 % oproti pôvodne prognózovaným 1,8 %. Prieskum banka vykonala v období od 16. do 26. apríla, porovnávané údaje z predchádzajúcej ankety zozbierala v januári.
Autori prognózy zároveň revidovali smerom dole aj predpoveď rastu HDP na rok 2005 z 2,2 na 2,1 %. Objem statkov, ktoré vytvorí obyvateľstvo eurozóny, tak bude rásť pomalšie, ako ekonómovia pôvodne očakávali. Pritom by mala stagnovať spotreba obyvateľstva, ktorá sa na tvorbe HDP podieľa zhruba dvoma tretinami. Vyplýva to z prognózy inflácie na nezmenenej úrovni 1,8 %. Totiž rast cenovej hladiny je, spolu s prieskumami spotrebiteľskej dôvery, indikátorom oživenia nákupných nálad. Potešujúcou je iba revízia inflácie na rok 2005 z 1,7 na 1,8 %. Z uvedeného vyplýva, že pre pomalšie oživovanie hospodárstva eurozóny maloobchod nebude môcť prenášať na spotrebiteľa zvýšené náklady v relevantnej výške. Pritom banka ako jednu z hlavných príčin pomalšieho oživovania eurozóny identifikuje práve silný rast cien na komoditných trhoch, akcelerovaný aj znehodnotením dolára, v ktorom sú kótované výrobné suroviny. Okrem drahých komodít a slabého dolára ECB pomalý rast HDP zdôvodňuje podstavom domáceho dopytu a neistotou vo vzťahu k (ne)realizácii štrukturálnych reforiem, napríklad v Nemecku, vo Francúzsku či v Taliansku. Tieto jej vyhlásenia dokumentuje prognóza vývoja nezamestnanosti -- 8,8 % v roku 2004, 8,5 % v roku 2005 a 7,5 % v roku 2008. Zamestnanosť je pritom zrkadlom domáceho dopytu (viac zarobíš, viac minieš) a priemyselnej produkcie (zvyšovanie stavu zamestnancov).
Determinantom globálnej politiky je vývoj na devízovom trhu. Silné euro už dva roky komplikuje hospodárenie európskych exportérov. Konštatovanie ECB o doterajšom nepriaznivom vývoji na devízovom trhu potvrdzujú aj včera zverejnené strednodobé vyhliadky euro-dolárového kurzu, ako ich predpovedá investičná banka Morgan Stanley. Podľa nej špekulácie okolo termínu zvýšenia úrokov americkou centrálnou bankou (Fed) rozšíria obchodovacie pásmo kurzu zo súčasných 1,175/1,22 na 1,15/1,25 EUR/USD. Zvýšenie úrokov Fed-om a možné zníženie úrokov ECB bude tlačiť na zhodnotenie dolára, pričom už počas leta banka Morgan Stanley očakáva vyjasnenie termínu odštartovania upevňovania menovej politiky Fed. Potom sa pozornosť analytikov sústredí na extrémne vysoký dvojitý deficit USA (rozpočtový deficit + deficit platobnej bilancie, resp. obchodný deficit). Ten dáva doláru priestor na opätovné oslabenie. Takže kým ECB hodnotí ako negatívny doterajší vývoj kurzu, je možné, že dolár nenájde pevnú pôdu pod nohami ani v nasledujúcich mesiacoch. Prezidentské voľby v USA by však mohli znamenať zmenu rozpočtovej politiky krajiny, čo by prostredníctvom vývoja kurzu EUR/USD malo významný vplyv aj na ekonomiku eurozóny.