Európska centrálna banka (ECB), menová autorita eurozóny, znížila prognózu ekonomického rastu pre 12 členských štátov Európskej menovej únie na tento a budúci rok. Zároveň uviedla, že inflácia v nasledujúcom roku nedosiahne ani polovicu hornej hranice inflačného cieľa (dve percentá), ktorý má centrálna banka zakotvený vo svojom štatúte.
Eurozóna, po USA druhá najväčšia ekonomika na svete, má podľa prognóz ECB dosiahnuť v tomto roku ekonomický rast 0,4 percenta. V roku 2004 by to malo byť o niečo viac, približne 1,1 percenta. Najnovšie prognózy výrazne zaostávajú za predchádzajúcimi, ktoré banka zverejnila v decembri, keď predpokladala, že tohtoročný hrubý domáci produkt sa v eurozóne zvýši o 1,1 percenta a v nasledujúcom roku o 1,9 percenta. Karty zamiešali predovšetkým devízové trhy, ktoré sa stali hlavnou prekážkou vyššieho ekonomického rastu. Za posledných dvanásť mesiacov sa totiž euro zhodnotilo oproti doláru asi o tretinu. Len v minulom mesiaci mala európska mena na parite s dolárom zisk päť percent. To výrazne oslabilo pozíciu európskych vývozcov na trhoch tretích krajín. Ich produkcia totiž v zahraničí pod vplyvom zhodnotenia eura zdražela a stala sa menej konkurencieschopnou. Aj preto musela centrálna banka znižovať úroky, ktoré tak klesli najnižšie od roku 1948. ECB upravovala úroky naposledy minulý týždeň, keď ich znížila o pol percentuálneho bodu na dve percentá.
Priemerná inflácia 12 členských štátov menovej únie používajúcich euro by sa podľa zámerov banky mala koncom roka pohybovať v rozmedzí 1,8 -- 2,2 percenta. Minulý mesiac sa prvýkrát za posledných 11 mesiacov dostala pod hornú hranicu inflačného cieľa, keď klesla na 1,9 percenta. V roku 2004 očakáva banka jej ďalšie zníženie na 0,7 percenta, kým ešte v decembrových prognózach nepredpokladala pokles pod jedno percento. ECB s takýmto veľkým poklesom zrejme nebude spokojná, napriek tomu, že v jej štatúte sa inflačný cieľ definuje v intervale od nula do dvoch percent. V posledných vyjadreniach korigujú predstavitelia ECB tento cieľ na úroveň pohybujúcu sa v blízkosti dvoch percent. Klesajúca inflácia smerujúca pomaly k deflácii (pokles cenovej hladiny) okresáva zisky podnikov, tie potom znižujú mzdy, čo sa následne odráža na menšej spotrebe domácností a znížení ekonomického rastu. Aj preto analytici očakávajú, že proti takémuto poklesu cien zakročí centrálna banka ďalším znížením úrokov. "Inflácia sa dostane nižšie, ako by si ECB predstavovala a ekonomika bude preto potrebovať z jej strany ďalšiu podporu," povedal pre Bloomberg Karsten Junius, ekonóm z frankfurtskej Dekabank. Dodal, že centrálna banka bude musieť v druhom polroku znížiť kľúčové úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov (stotín percenta). Investori zatiaľ očakávajú pokles iba o štvrť percentuálneho bodu. Úroky z termínovaných trojmesačných kontraktov na peňažnom trhu so splatnosťou v decembri sa totiž včera pohybovali okolo 1,8 percenta.
StoryEditor