Nezávislá centrálna banka v Iraku neexistuje

, aspoň podľa denníka The Wall Street Journal, predmetom diskusií medzi americkými vládnymi expertmi o povojnovom usporiadaní v Iraku.
Menová politika: Chaos
Centrálne bankovníctvo v Iraku má, na rozdiel od bežných trhových ekonomík, dve hlavné špecifiká. Po prvé, centrálna banka sama osebe má len minimálnu moc -- úplne ju ovláda vláda. "Nie je to centrálna banka, ktorá by prakticky ovplyvňovala úrokové sadzby či kurz -- menová politika by sa dala zhrnúť pod pojem chaos," vyhlásil nedávno pre denník Washington File Salah Al-Sheikhly, ktorý desať rokov pracoval pre plánovací úrad v Iraku. Druhým špecifikom je to, že na území Iraku sú dve meny, "švajčiarsky" a "Saddámov" dinár, z ktorých každý má iný výmenný kurz.
Dolarizácia ako boj proti nadmernej inflácii
Hlavným argumentom pre dolarizáciu je podľa ekonomickej teórie fakt, že v prípade, keď vláda úplne ovláda centrálnu banku, môže si neobmedzene tlačiť peniaze na krytie svojich výdavkov. To bol aj prípad Nemecka po prvej svetovej vojne, kde v dôsledku nadmerného tlačenia peňazí narástli ceny do závratných výšok. Aktuálne iracké štatistiky nie sú síce k dispozícii, ale podľa odhadu Reuters inflácia v roku 2001 v krajine dosiahla šesťdesiat percent. Pri rozhodovaní, či dolarizovať Irak, je podľa českých ekonómov nevyhnutné vziať do úvahy, že je to špecifická krajina: má výborný vývozný artikel -- ropu, za ktorú potrebné peniaze môže získať. Navyše, po vojne možno očakávať aj prílev zahraničných investícií.
"Mám pochybnosti o tom, že dolarizácia je všeobecným riešením pre ekonomiku so supervýkonným sektorom, teda ropou, a nekonkurencieschopným zvyškom ekonomiky," tvrdí ekonóm Medzinárodného menového fondu Aleš Bulíř. Podľa neho po prvej i druhej svetovej vojne prepukli tzv. hyperinflácie v porazených krajinách, lebo vládne výdavky na obnovu boli vysoké, daňový systém sa rozpadol a centrálna banka bola nútená "tlačiť" peniaze na financovanie rozpočtových schodkov. Irak však má ropu a inflácia vyvolaná týmito deficitmi by nemusela podľa Bulířa hroziť.
Bol by záujem obyvateľov?
Podľa ekonóma Newton Holding Vladimíra Tomšíka, z politického hľadiska by bola dolarizácia Iraku úspešná iba vtedy, ak by v krajine medzi obyvateľmi existoval pozitívny pohľad na Spojené štáty. Prieskumy verejnej mienky však v Iraku neexistujú.
Ekonomický problém dolarizácie Iraku spočíva podľa Tomšíka zasa v tom, že tento systém je príliš nákladný. Bulíř upozornil, že je potrebné v takom prípade prepísať všetky dohody a kontrakty na inú menu, zabezpečiť fungovanie bankového systému alebo mať dostatok hotovosti. "Myslím si, že dolarizácia nie je správne riešenie, pretože náklady zmarenej príležitosti by boli príliš vysoké," dodal Tomšík.
Američania chcú nahradiť iracký dinár dolárom
HN Praha (mim, am, gaf)
Americkí predstavitelia plánujú, že po páde terajšieho irackého režimu, ako aj celého finančného systému, by v Iraku mohol ako oficiálna mena fungovať americký dolár. O diskusii medzi expertmi americkej vlády informoval nemecký denník Frankurter Allgemeine Zeitung. "Rozšírenie dolára je súčasťou plánu USA krajinu po vojne stabilizovať a rekonštruovať. Ministerstvo financií USA sa teraz zaoberá tým, ako vytvoriť novú centrálnu banku a finančnú správu," napísali citované noviny. Niektorí odborníci však vyjadrujú obavy, či zrušenie dinára a prijatia dolára je tým najvhodnejším riešením. "Mám pochybnosti o tom, že dolarizácia je všeobecným riešením pre ekonomiku so supervýkonným sektorom (ropou) a s nevýkonným zvyškom ekonomiky (všetko ostatné). Preto nevidím výhodu v pripútaní irackej ekonomiky k menovej politike iných krajín," povedal Hospodářským novinám ekonóm Medzinárodného menového fondu Aleš Bulíř.
Nápad s dolarizáciou je pravdepodobne vedený snahou zabrániť vysokej inflácii. Irak však vlastní ropu, a tak tento negatívny jav by nemusel hroziť. Ozvali sa však už aj hlasy, že dôvod plánov irackej opozície na zmenu meny je v skutočnosti iný, a to fakt, že na bankovkách je vyobrazený Saddám Husajn. Teraz sú v obehu dva druhy irackých dinárov -- oficiálny, ktorý bol vytlačený v roku 1991 a má hodnotu približne troch amerických centov, a tzv. švajčiarsky dinár v hodnote 15 amerických centov. Ten používajú irackí Kurdi.