Tůma: K prijatiu eura zodpovedne

Budete v referende hlasovať za vstup do Európskej únie?
- Je to iba jeden krok v dlhodobom procese integrácie našej krajiny do európskych štruktúr. V Európe sme z ekonomického hľadiska už dnes a referendum je len inštitucionálnou bodkou.
Prečo sa osobne angažujete v kampani na podporu združenia Áno pre Európu?
- Rečním na rôznych fórach, neznamená to teda, že som si vybral jedno združenie. Nie som však v pozícii, že vstup vehementne podporujem. Hovorím skôr o očakávaných dosahoch vstupu na ekonomiku.
Prikláňate sa osobne aj k prijatiu eura?
- Domnievam sa, že plusy prevažujú nad mínusmi.
Čo je najdôležitejším prínosom integračných procesov, akými sú vstup do únie či prijatie eura?
- Ak sa nechceme izolovať, potom proces integrácie vidím ako nezadržateľný. Integrácia prebieha spontánne, nie je riadená politikmi. Investori k nám neprichádzajú a neinvestujú z toho dôvodu, že by im politici vystavovali nejakú pozvánku.
Prečo nemôže ísť Česko v šľapajach nezávislého Švajčiarska?
- Obávam sa, že nie je dosť bohaté. Je to vec tradície a ekonomickej sily krajiny.
Čo prinesie Česku euro?
- Nevidím v eure žiadnu spásu, nezaručí nám to zázračný ekonomický rast. Euro znamená východisko pre lepšiu stabilitu ekonomiky.
V akom štádiu je úprava systému rozhodovania v ECB? Zúčastníte sa na rokovaniach o zmenách?
- ECB je v tomto smere zvláštnou inštitúciou. V riadiacom výbore je veľa ľudí. Je normálne, že o sadzbách rozhoduje päť až deväť ľudí, v ECB ich je osemnásť a z môjho pohľadu je to veľa. Osobne sa prikláňam za menšiu skupinu ľudí a som priaznivcom toho, aby debata o novom mechanizme rozhodovania neskončila iba prijatím momentálneho návrhu.
Máte vari vlastný model, ako by mohla ECB rozhodovať i potom, keď bude v eurozóne dvadsaťpäť krajín?
- Preferoval by som existenciu akéhosi menového výboru, päť- až deväťčlenného. To znamená, že by v ňom sedeli profesionáli a bolo by potlačené národnostné vnímanie. V ECB to platí už teraz, hoci zvonku to niekedy tak vnímané nie je. Každý centrálny bankár tu nehlasuje tak, ako by to bolo vhodné pre jeho rodný štát. Na európsku ekonomiku sa pozerajú ako na celok.
Čo by sa stalo, keby v inštitúcii ECB, ktorá rozhoduje o sadzbách, nesedel český guvernér?
- Predpokladám, že guvernéri národných bánk by sa i v uvedenom modeli naďalej podieľali na rozhodovaní ECB, mohli by tvoriť akúsi "dozornú radu". Delegovanie profesionálneho vedenia ECB o rozhodovaní o sadzbách by pre českú ekonomiku nebolo žiadnou stratou. V súčasnosti to však vyzerá skôr tak, že do ECB bude o sadzbách chodiť hlasovať jeden centrálny bankár z každej členskej krajiny. Nech už tam bude za Českú republiku chodiť ktokoľvek, dúfam, že nebude hlasovať pre dobro vlastnej krajiny, ale preto, aby správne rozhodol o spoločnej menovej politike.
Je politicky reálne, aby na čele ECB stál raz Čech?
- Možné je všetko, ale odhadnúť je to ťažké.
Nedávno bola v Prahe konferencia guvernérov kandidátskych krajín o eure. Odniesli ste si nejaký nový poznatok?
- Pozície jednotlivých kandidátskych krajín sa dosť líšia. Neexistuje recept na úspešné prijatie eura. Sú tu dva tábory krajín. V jednom sú krajiny s pevne zafixovanou menou na euro, ako napríklad Bulharsko a pobaltské krajiny. Potom je tu druhá skupina s pohyblivým kurzom a cieľovaním inflácie. Európska centrálna banka však hovorí, neponáhľajte sa, pripravujte sa. Ale v tom sa s ňou nezhodneme. Podľa mňa ECB nemá svoj názor podložený dostatočne presvedčivými analýzami.
To znamená, že väčšina kandidátskych krajín túži po eure?
- Áno, pretože počas transformácie zažili ťažké obdobie. Ich mena bola pod veľkým tlakom z obidvoch smerov, a teda kurzové riziko vnímajú ako významné. Okrem toho pre krajiny, ktoré už teraz majú pevný kurz národnej meny oproti euru, je stratégia čím skôr tým lepšie najvhodnejším riešením.
Česko je tiež dychtivé po eure?
- Sme podmienečne dychtiví. ČNB odmieta akýsi hurá štýl, len preto, aby sme mohli povedať, že sme jednotka. Euru dávame svoje áno, ale až vtedy, keď bude ekonomika pripravená.
Kedy bude pripravená?
- Dátum nepoznám. Záleží na tom, ako vláda reformuje verejné financie.
Kandidátske krajiny majú rôzne problémy. Niektoré majú nízku infláciu, iné vysokú nezamestnanosť či pomalý rast. Nie je predsa možné, aby spoločná európska politika bola pre všetkých výhodná?
- To bude v menovej únii skôr fiškálny problém. Bude úlohou vlády, aby trpiacemu regiónu pomohla.
O koľko percentuálnych bodov rastu HDP by prišla krajina, keby nebola členom eurozóny?
- Na rozdiel od Maďarska žiadny takýto odhad nemáme. Nepovažujeme takéto prognózy za veľmi dôveryhodné.
Prejavilo by sa nečlenstvo v eurozóne v iných makroekonomických veličinách?
- Dnes investori už predpokladajú, že budeme členmi Európskej únie. V okamihu, keby to tak nebolo, zmenila by sa klíma v ekonomike, mohlo by to obmedziť pohyb kapitálu a krajine by to investori mohli dať najavo svojím odchodom.
Koľko percent z platu by ste stavili na to, že do roku 2010 bude deficit verejného rozpočtu pod 3 percentami a dlh stále pod 60 percentami HDP?
- Stávkujem rád, ale toto nie je typ stávky, na ktorú pristúpim. Je to záležitosť politickej vôle a ja nie som politický analytik.
Zatiaľ to nevyzerá tak, že by všetky krajiny mohli rýchlo prijať euro. Akú stratu zaznamená Česko, keď sa v roku 2008 už bude v Maďarsku, Poľsku a na Slovensku platiť eurom a v Česku nie?
- Keby všetci naši susedia mali euro, myslím si, že správanie investorov by to ovplyvnilo, samozrejme v neprospech českej ekonomiky.