V starobe skromnejšie aj v Rakúsku

Špeciálne dôchodkové systémy
Dôchodkový systém v Rakúsku je financovaný priebežne na princípe medzigeneračnej solidarity, to znamená, že príspevky na dôchodkové poistenie platia ekonomicky aktívni občania a takto financujú dôchodky súčasných dôchodcov. Dôchodkový systém je rozdrobený na špeciálne systémy pre zamestnancov, roľníkov, štátnych a verejných zamestnancov a niekoľko ďalších, osobitný systém majú dokonca verejní notári, prirodzene, s rozdielnou príspevkovou sadzbou. V najväčšom systéme pre zamestnancov je na úrovni 22,8 %. Dôchodkový systém je financovaný aj prostredníctvom štátnych subvencií. V roku 2001 štát poskytoval 21,5 % z celkových výdavkov na dôchodky, čo predstavovalo 2,4 % HDP. Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný dôchodok, invalidný dôchodok a pozostalostné dôchodky. Druhý pilier (zriaďovaný zamestnávateľom) je nepovinný, má v Rakúsku zanedbateľnú úlohu a dostáva z neho dávky iba 300 000 osôb. Tretí pilier (súkromné dôchodkové schémy) vykonávajú komerčné poisťovne alebo dôchodkové investičné fondy. Od roku 2001 je podporený aj daňovými zvýhodneniami.
Zrušenie predčasného odchodu
V rámci dôchodkovej reformy navrhuje rakúska vláda postupné zrušenie predčasného odchodu do starobného dôchodku. Zákonný dôchodkový vek je síce stanovený na 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy, ale súčasný zákon umožňuje predčasný odchod do starobného dôchodku osobám, ktoré sú nezamestnané a dovŕšili vek 61,5 roka u mužov a 56,5 roka u žien, alebo tým osobám, ktoré spĺňajú podmienku potrebného minimálneho obdobia poistenia 15 rokov. Od roku 2009 budú všetky osoby odchádzať do starobného dôchodku až po dovŕšení zákonného dôchodkového veku (60 ženy/65 muži). Osoby, ktoré odídu do predčasného starobného dôchodku do roku 2009, sa budú musieť zmieriť s krátením dôchodku o 4,2 % ročne, v súčasnosti je krátený len o 3,75 %. V súvislosti so zrušením predčasného odchodu do starobného dôchodku a následným zvýšením dôchodkového veku sa rakúska vláda rozhodla zrušiť zvýhodnenia pre tzv. hacklerov. Sú to ťažko pracujúce osoby s nízkou kvalifikáciou, ktoré odpracovali a prispievali do dôchodkového systému dostatočne dlhé obdobie (45 rokov muži/40 rokov ženy). Ich dôchodkový vek bude zvýšený od roku 2007 a súčasné zvýhodnenia v oblasti nižšieho dôchodkového veku budú nahradené systémovými zvýhodneniami.
Rakúska vláda sa rozhodla aj pre zmeny, ktoré výrazným spôsobom znížia úroveň dôchodku. Na určenie výšky dôchodku je rozhodujúci vymeriavací základ a obdobie poistenia. Na zistenie vymeriavacieho základu sa v súčasnosti prihliada na 15 rokov s najlepšími zárobkami. Toto obdobie sa postupne do roku 2028 predĺži na 40 rokov, to znamená, že dôchodok sa v budúcnosti vypočíta na základe celoživotných príjmov. Percento z vymeriavacieho základu, ktoré získava občan za každý odpracovaný rok, sa zníži do roku 2006 z 2 % na 1,78 %, čo výrazne ovplyvní tzv. mieru náhrady (pomer dôchodku ku mzde). Maximálny mesačný dôchodok bol v roku 2002 vo výške 2 308,91 eur, okrem toho dostávajú rakúski dôchodcovia každoročne v máji a októbri 13. a 14. dôchodok.
Zohľadnenie obdobia, počas ktorého sa matka stará o dieťa, kritizované ako nepostačujúce, sa zvýšilo z 18 na 24 mesiacov so súčasným zvýšením platieb štátu za toto obdobie. Možnosť pracovať spolu s poberaním dôchodku by sa mala znížiť zo 6,5 roka na 5 rokov.
Prísnejšie pravidlá aj pre politikov
Prísnejším pravidlám budú podliehať aj dôchodky politikov, pretože tieto osoby spadajú pod osobitný dôchodkový systém, ktorý ich zvýhodňuje v porovnaní s ostatnými osobami. Nárok na "politický dôchodok", ktorí poberajú politici súbežne s príjmom zo zárobkovej činnosti, zanikne a ich dôchodkový vek sa zvýši na 65 rokov.
Špeciálne zvýhodnení v dôchodkovom systéme sú aj zamestnanci vo verejnej a v štátnej službe, roľníci a samostatne zárobkovo činné osoby, najmä v oblasti platenia príspevkov a štátom garantovanej výšky dôchodku. V rámci reformy by malo prebehnúť zjednotenie podmienok nároku na dôchodok aj v prípade týchto skupín osôb a zavedenie dôchodkového účtu v priebežnom systéme, na ktorom budú evidované všetky zaplatené príspevky a obdobia poistenia, vrátane obdobia starostlivosti o dieťa počas materskej dovolenky, vykonávania vojenskej alebo civilnej služby a pod.
V rakúskom dôchodkovom systéme nie je stanovený minimálny dôchodok, ale dôchodcom je garantovaný minimálny príjem. Ak príjmy dôchodcu, vrátane nároku na výživné, spolu s ostatnými príjmami nedosahujú zákonom stanovené minimum, má dôchodca nárok na tzv. vyrovnávací príplatok zo systému sociálnej pomoci. V roku 2000 bol minimálny príjem osoby, ktorá poberala starobný alebo invalidný dôchodok, vo výške 613,14 eura. V rámci dôchodkovej reformy sa plánuje zaviesť minimálny dôchodok pre sociálne odkázaných.
Zmiernenie súčasného vládneho návrhu oproti pôvodnému návrhu, ktorý bol podrobený ostrej kritike, bude mať dosah na zníženie plánovaných úspor v štátnom rozpočte z 1,1 mld. eur len asi na 700 mil. eur do roku 2006. Reakcie jednotlivých politických strán na vládou schválenú dôchodkovú reformu sú kritické. Po analyzovaní situácie dospeli odbory k názoru, že vláda návrh dôchodkovej reformy nezmiernila, ale iba presunula jednotlivé opatrenia na neskoršie. Opozičná SPÖ s návrhom zásadne nesúhlasí a predložila svoj vlastný návrh dôchodkovej reformy, uvažuje dokonca o prípadnom referende o dôchodkovej reforme či o spolupráci pri zastavení reformy s odvekými rivalmi FPÖ. V súčasnosti je návrh zákona v pripomienkovom konaní, vláda by ho však chcela mať parlamentom schválený 4. júna 2003. Ustanovenia o zjednotení podmienok nároku na dôchodok samostatne zárobkovo činných osôb, farmárov a zamestnancov vo verejnej a v štátnej službe, zavedenie minimálneho dôchodku pre sociálne odkázaných a zavedenie dôchodkových účtov v priebežnom systéme, bude predmetom návrhu zákona až na jeseň roku 2003. Pikantné na celej záležitosti je aj to, že rakúska vláda takmer súbežne schválila aj nákup nových stíhačiek za viac ako 2 mld. eur a na internete kolujú aj takéto obrázky:
Niet inej cesty
Rakúsko však nemá inú možnosť, len urobiť to, čo budú musieť skôr či neskôr urobiť aj ostatné krajiny západnej Európy, ktoré svoje dôchodkové systémy ešte nezreformovali, najmä Španielsko, Grécko či Francúzsko. Reforma dôchodkov je len potvrdením toho, že štedro nastavený sociálny systém (v Rakúsku poskytuje štátny dôchodkový systém dôchodky až na úrovni 80 % k priemernej mzde za najlepších 15 rokov) je bez výrazných zmien v dôsledku starnutia populácie neudržateľný. Avšak je aj potvrdením toho, že takéto zmeny vyvolávajú veľmi negatívne asociácie u "dotknutých" občanov. Dá sa tomu vôbec predísť?
V každom dôchodkovom systéme, v priebežnom aj kapitalizačnom, je možné využiť mechanizmy, ktoré automaticky zladia záväzky dôchodkového systému s demografickým vývojom. Kapitalizačný systém však reaguje na zvyšujúcu sa strednú dĺžku života sám, v priebežnom musia o týchto mechanizmoch rozhodnúť politici. A to je opäť ťažké.
Preto rozhodnutie slovenskej vlády presunúť ťarchu financovania dôchodkov pre budúce generácie aj na kapitálové trhy prostredníctvom zavedenia kapitalizačného piliera, je krok správnym smerom. Už len preto, že nebude možné vydávať na dôchodky viac zdrojov, než dovolí reálna ekonomika.