StoryEditor

Príhovor ministra hospodárstva SR Pavla Ruska

10.11.2003, 23:00
V tomto roku si pripomíname trištvrte storočia od vzniku československého štátu, ale pripomenuli sme si aj prvé decénium samostatného Slovenska. Sú to príležitosti na zamyslenie. Istému sentimentu sa nevyhneme, lebo kým generácie pamätníkov spoločného štátu Čechov a Slovákov sú tu, tak minimálne dovtedy bude mať kto spomínať.
Táto kniha je však dopísaná. Život ide dravo dopredu. Uplynulých desať rokov nám mohlo naznačiť, ako sa ktorý z národov v nových politických a konkurenčných podmienkach dokázal zorientovať, ako vehementne sa prihlásil o svoje miesto pod európskym slnkom.
Po rozdelení federácie sa ekonomika Českej republiky vyhla výraznejšiemu prepadu. Prispel k tomu "goodwil" štátu, ktorý nemal problémy nadviazať na tradíciu Československa. Celý posttransformačný šok nebol v ČR taký silný ako na Slovensku. Príčinou nebola len výhodnejšia štruktúra priemyslu, v ktorej v porovnaní so Slovenskom hralo menšiu úlohu zbrojárstvo, ale aj úsilie o náhradu stratených východných trhov.
Nepochybne, aj dnes prežívame vzájomne nadštandardné vzťahy, ktoré sa však nepodarilo presadiť pri vzájomnej ochrane investícií. Vcelku bežná zmluva medzi ČR a SR neplatí. Pritom oba štáty s mnohými tretími krajinami takéto zmluvy majú. Zmluva o ochrane a podpore investícií bola pripravená ešte pred zánikom federácie. Nebola však ratifikovaná pre spor o dlh Slovenska voči ČSOB, ktorý sa rieši vo Washingtone.
Jazykovo sme si stále príbuzní, Slovákom čeština problémy určite nerobí, predstavenia českých divadiel na slovenských javiskách sú beznádejne vypredané, slovenskí herci i režiséri pôsobia v Čechách. V Česku tiež pracuje odhadom vyše 70-tisíc Slovákov, pozoruhodný je najmä záujem lekárov a zdravotníckeho personálu o prácu v českých nemocniciach, na tamojších vysokých školách študuje okolo 6-tisíc slovenských študentov, čo sa v opačnom prípade povedať nedá. V českých kluboch hrá veľa našich hokejistov i futbalistov a v športových stretnutiach rivalita pokračuje, ale to bývalo aj minulosti, keď hrali proti sebe české a slovenské kluby.
S Českou republikou si dnes konkurujeme aj v ekonomike, v získavaní lukratívnych zahraničných investorov. Slovenská verejnosť isto kvitovala, že automobilku PSA Peugeot-Citro#235#n získala Trnava, ako sa vyvinie súťaž o mnohomiliardovú investíciu juhokórejskej automobilky Hyundai ukážu najbližšie týždne či mesiace.
Pre zamedzenie dvojakého zdanenia sú platné dve zmluvy, pre zdanenie príjmov a výnosov z majetku a pre zdanenie dedičskou a darovacou daňou. Sú uverejnené v zbierke pod čísla 229 a 230 z roku 1993.
Na jeseň v roku 2001 sa obe strany v záujme skvalitnenia podnikateľského prostredia dohodli zmluvu číslo 229 renegociovať. Mal byť do nej zapracovaný princíp rovnakého zaobchádzania. Zároveň mala umožniť efektívne rozvíjať spoluprácu daňových administratív a predchádzať daňovým únikom. Nové znenie by malo začať platiť od 1. januára budúceho roka. V januári 2001 začala platiť dohoda o cezhraničnej spolupráci. Týka sa aj dopravy, cestných komunikácií, poľnohospodárstva a pracovných možností. Mala vytvoriť rámec aj pre spoločné hospodárske projekty.
Regionálna spolupráca sa v poslednom období dostáva na úniovú platformu. Na základe tejto dohody bola ustanovená Slovensko-česká medzivládna komisia o cezhraničnej spolupráci. Colná únia, zriadená na základe dohody vlád od roku 1993 umožňuje predovšetkým bezcolný pohyb tovarov, ktorý má pôvod v druhej krajine. Darilo sa aj koordinovať colnú politiku voči tretím krajinám. Zároveň umožňuje regulovať niektoré tzv. citlivé položky, predovšetkým agropotravinárskeho charakteru aj nad rámec obvyklých taríf či iných spôsobov obmedzenia. Na poslednom rokovaní Rady colnej únie v decembri 2002 sa dohodlo, že sa nebudú riešiť ďalšie návrhy na množstevné obmedzenia v obchode. Na budúci rok, dňom začlenenia štátov do EÚ, bude musieť colná únia zaniknúť, nie je totiž zlučiteľná s obchodným režimom medzi jej členskými štátmi. Doteraz oba štáty využívali možnosti, ktoré vo výmene tovarov poskytovala colná únia a na vzájomných obchodných vzťahoch sa neveľa zmení aj po vstupe oboch krajín do Európskej únie.
České hospodárstvo potrebuje slovenský trh, slovenské zasa český, aj keď by sme boli radi, keby naši producenti viac prenikali na teritórium nášho západného suseda. Myslím si, že naša bilaterálna spolupráca vo všetkých oblastiach nadobudne po vstupe do Európskej únie ešte plnohodnotnejší rozmer.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/cesko-slovensko, menuAlias = cesko-slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
03. január 2026 03:10