Liptovský Hrádok: Šľachta sa vrátila do kaštieľa

Novodobá slovenská "šľachta" sa môže vrátiť a ubytovať v renesančnom skvoste, a pritom obdivovať zrúcaniny rovinného hradu. Hotel je však otvorený aj pre záujemcov, ktorí sa nemôžu pochváliť modrou krvou.
Medzi dvoma riekami. Liptovský Hrádok je ideálnym malým mestom v príjemnom prírodnom prostredí. Má veľmi dobrú východiskovú polohu pre celoročnú turistiku a naplnenie rekreačných i športových ambícií obyvateľov a návštevníkov. Mesto leží na sútoku riek Belá a Váh, tesne pod severnými výbežkami Nízkych Tatier. Váh zároveň tvorí prírodnú južnú hranicu mesta. Približne desať kilometrov od mesta sa nachádzajú Západné Tatry a Tatranský národný park.
Najstaršia pamiatka. Najmalebnejšou dominantou Liptovského Hrádku je rovinný hrad neďaleko rieky Belá, v severovýchodnej časti mesta. Hrad, ktorý sa spomína už v kronikách z roku 1341, vybudoval zvolenský župan Donč na začiatku 14. storočia pri niekdajšej osade Belsko, ktorá vznikla začiatkom 13. storočia. Postavili ho na päť metrov vysokej vápencovej skale. Obopínali ho hradby a vodné priekopy, ktoré neskôr zanikli pri výstavbe renesančného kaštieľa. O stavbu kaštieľa sa postarala vtedajšia "hradná pani" Magdaléna Zayová. Na prelome 17. a 18. storočia bol hrad poškodený a po požiari v roku 1803 obnovili len kaštieľ, ktorý na administratívne účely využívala komora likavsko-hrádockého panstva. Dlhé desiatky rokov hrad aj kaštieľ pustli a rozpadali sa. Záchrana prišla koncom 20. storočia, keď celý objekt odkúpila súkromná podnikateľka, ktorá z kaštieľa vybudovala príťažlivý a exkluzívny hradný hotel, ktorý už tretí rok prijíma hostí. Majiteľka súčasne opravila a zakonzervovala aj zrúcaniny hradu na skale, a tak sa z celého objektu stalo prirodzené centrum turistického ruchu v meste. Hneď vedľa hradu je malebné jazierko s divými kačkami na malom ostrovčeku s nedostupnou kaplnkou na skale, čnejúcej priamo z vody. V kaplnke je socha Jána Krstiteľa, pochádzajúca z konca 18. storočia. Pri jazierku je aj monumentálny pamätník vojakom, padlým vo svetových vojnách, ktorý odhalili ešte počas trvania vojnového Slovenského štátu. Priamo nad hradom sa týči Skalka, z ktorej je pekný výhľad na celé mesto, ako aj na severnú a západnú časť Liptovskej kotliny. Niekoľkominútový výstup upraveným chodníkom na "prírodnú rozhľadňu", z ktorej vidíte celý areál hradu ako na dlani, nie je fyzicky veľmi náročný.
Historické drobnosti. Napriek tomu, že v Liptovskom Hrádku okrem niekoľkých stavieb z prelomu 18. a 19. storočia, ktoré dnes zväčša slúžia na administratívne účely, nenájdete historicky cenné objekty, mesto je plné zaujímavostí. Tie sú často späté s dejinami celého Slovenska. Na Ulici pod lipami, v južnej časti mesta, upúta dlhá lipová aleja, stará vyše dvesto rokov. Traduje sa, že mohutné stromy, ktoré sú dnes zákonom chránené, sadil sám kráľ Matej. V strede aleje je budova z roku 1796, v ktorej bývalý lesný prefekt František Weissner založil prvú lesnícku školu na území vtedajšieho Uhorska. O niekoľko metrov ďalej sa nachádza rímskokatolícky kostol s historickým organom z roku 1799, zapísaným do zoznamu chránených pamiatok. V kostole je aj impozantná socha Svätého Františka z Assisi, ktorú okolo roku 1900 vytvoril vo svojom ateliéri v Kráľovej Lehote (asi 5 km od mesta) významný sochár Alojz Štróbl. Oproti kostolu je umiestnená socha Piety blahoslavenej Panny Márie, ktorá pôvodne tvorila výzdobu areálu hradného kaštieľa a pravdepodobne pochádza ešte z čias jeho výstavby. Lipovou alejou sa návštevníci mesta dostanú až k budove niekdajšieho soľného skladu na Partizánskej ulici, kde sa nachádza expozícia a výstavné priestory Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku.
Príroda uprostred mesta. Liptovský Hrádok je mesto utopené v zeleni. V jeho centre leží najrozľahlejší lesopark v celom Liptove - arborétum, založené v roku 1790. Má rozlohu asi 20 hektárov, je majetkom Žilinského vyššieho územného celku a spravuje ho miestna stredná lesnícka škola. Verejne prístupný lesopark je plný vzácnych drevín a drobných lesných živočíchov, hlavne veveričiek a pestrých druhov lesného vtáctva. Pred niekoľkými desiatkami rokov tvorilo centrum arboréta umelé jazierko, ktoré ale zaniklo poklesom spodných vôd a zrušením prítoku a odtoku vody v dôsledku okolitej výstavby rodinných domov a bytoviek.
Raj pre rybárov. Prirodzenú hranicu mesta zo severnej strany tvorí horská rieka Belá, pritekajúca z Vysokých Tatier. Spolu s Váhom na južnej strane mesta, patria medzi vyhľadávané pstruhové vody. V horúcich letných dňoch sa dá v Belej na vlastné riziko aj kúpať. Športovci však obe rieky využívajú na splavovanie nafukovacími člnmi alebo kajakmi. Poniže mesta, pod strmým kamenným zrázom, zvaným Úšusty, sa Belá vlieva do Váhu. Niekoľko metrov poniže sútoku je ideálne stanovište milovníkov vodných splavovaní, rybárčenia a rekreačného pobytu v peknej prírode - Borová sihoť s rovnomenným hotelom, chatkami a upraveným táboriskom pre stany či karavany.
Príťažlivé okolie. Turisti navštevujú Liptovský Hrádok aj ako miesto, odkiaľ sa dá dostať do Nízkych či Vysokých Tatier. Podtatranská oblasť ponúka množstvo pekných lokalít, bohatých na prírodné zaujímavosti. Južne od mesta turisti vstupujú do Národného parku Nízke Tatry, smerom na východ ich cesta zavedie do Kráľovej Lehoty, povyše ktorej je sútok Bieleho a Čierneho Váhu. Tu pramení aj najdlhšia slovenská rieka - Váh. Medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou je zaujímavý objekt zvonice a vážnice bývalej liatinovej huty z roku 1792. Z Kráľovej Lehoty je to len niekoľko kilometrov do Bockej doliny, významnej oblasti celoročnej turistiky. Cestou do Vysokých Tatier odporúčame turistom zastaviť sa v skanzene v Pribyline (asi 6 km od mesta), kde je Múzeum liptovskej dediny s unikátnymi stavbami, kaštieľom a kostolom z územia, ktoré pred takmer tridsiatimi rokmi zaliali vody Liptovskej Mary.