Návrh Belehradu na riešenie otázky štatútu Kosova vychádza z plánu autonómie, ktorý medzinárodné spoločenstvo svojho času predložilo pre samozvanú Republiku Srbská krajina vyhlásenú v roku 1991 po rozpade Juhoslávie chorvátskymi Srbmi. Pre agentúru Tanjug to povedal minister zahraničných vecí Srbska a Čiernej Hory (SČH) Vuk Draškovič.
Lídri chorvátskych Srbov však plán pre Krajinu označovaný ako Z-4 v lete 1995 pod vplyvom Belehradu odmietli. Vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič sa zrejme obával, že plán Z-4, ktorý predpokladal rozsiahlu autonómiu pre chorvátskych Srbov, by mohol byť v určitej podobe realizovaný aj v Kosove, juhosrbskej provincii, ktorej autonómny štatút Miloševič po nástupe k moci zrušil.
Kosovo, prevažne etnickými Albáncami obývaná juhosrbská provincia, je pod správou OSN od júna 1999, keď náletmi NATO vyvrcholil konflikt medzi tamojšími separatistami a jednotkami Belehradu. Na jeseň sa očakáva otvorenie rokovaní o konečnom štatúte provincie.
Belehrad pre Kosovo navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". Podľa dobre informovaných srbských kruhov citovaných agentúrou APA by však Belehrad nevylúčil udelenie štatútu republiky Kosovu, aby zabránil jeho nezávislosti.
V súvislosti s kosovskou otázkou dnes minister obrany SČH Prvoslav Davinič nevylúčil možnosť ozbrojeného povstania albánskych extrémistov v oblasti Preševského údolia, prevažne albánskej oblasti na juhu Srbska, ktorá je pod správou Belehradu.
Davinič podľa belehradskej stanice B92 uviedol, že extrémisti by mohli povstať v prípade, že nebudú spokojní s riešením štatútu Kosova.
Minister dodal, že ozbrojené sily SČH sú schopné "ostro a energicky" potlačiť incidenty v juhosrbských obciach pri administratívnych hraniciach s Kosovom.
Albánske ozbrojené skupiny sa na jar 2001 pokúsili ozbrojenými stretmi so srbskými bezpečnostnými silami vynútiť si pripojenie oblastí miest Preševo, Bujanovac a Medvedja ku Kosovou. Potýčky v júni 2001 ukončila Západom sprostredkovaná mierová dohoda.
StoryEditor