Turecko v stredu apelovalo na Arménsko, aby "prelomilo tabu" a podporilo nové vyšetrenie obvinení, že Osmanská ríša a neskôr Turecko spáchali počas prvej svetovej vojny a v nasledujúcom období v Arménsku genocídu, pri ktorej malo zahynúť približne jeden a pol milióna Arménov a ďalšie státisíce príslušníkov tohto starobylého kultúrneho národa muselo hľadať záchranu v úteku do cudziny.
Turecko sa obáva, že 90. výročie genocídy, ktorú si chcú Arméni a ich sympatizanti pripomenúť 24. apríla, povedie k vyvolaniu protitureckých nálad vo svete.
Ankara je znepokojená najmä plánmi amerického Kongresu na schválenie rezolúcie, ktorá udalosti v rokoch 1915-23 označí za genocídu. Takýto krok by mohol poškodiť plány Ankary na otvorenie rokovaní s Európskou úniou o vstupe do spoločenstva, ktoré sa majú začať v októbri.
Turecký parlament vydal vyhlásenie, v ktorom vyzýva Arménsko na účasť jeho zástupcov v komisii, ktorá by mala mať neohraničený prístup k materiálom v archívoch oboch krajín. Turecký generálny štáb už uviedol, že jeho materiály z rokov 1914-18 budú tiež sprístupnené.
Turecký minister zahraničných vecí Abdullah Gül v tejto súvislosti uviedol, že Ankara oficiálne požiada britský parlament o odmietnutie takzvanej Modrej knihy vydanej v roku 1916, ktorá obsahuje výpovede svedkov vedúce k záveru, že Arménov systematicky vyvražďovali. Podľa Turecka je táto kniha vojnovou propagandou, keď bola Osmanská ríša spojencom Nemecka proti Británii.
Turecko popiera obvinenia z genocídy a tvrdí, že aj mnoho moslimských Turkov padlo za obeť vojnového konfliktu, v ktorom sa Arméni postavili na stranu Ruska a podporovali inváziu ruských vojsk na turecké územie.
Podľa Güla bolo Turecko v minulosti príliš pasívne v odmietaní obvinení. Viaceré parlamenty, medzi nimi aj kanadský, francúzsky a grécky označili udalosti v rokoch 1915-23 za genocídu a vyzvali Turecko aby tiež tak učinilo.
Arménsko podobnú výzvu tureckého premiéra Tayyipa Erdogana na nové prešetrenie genocídy už predtým odmietlo s odôvodnením, že historici dospeli k poznatku, že ku genocíde naozaj došlo.
Viacerí predstavitelia EÚ, predovšetkým Francúzsko, kde žije najrozsiahlejšia arménska menšina, požadujú, aby Ankara obvinenia akceptovala ešte pred začatím rokovaní o vstupe do spoločenstva.
Turecko má pred takýmto krokom strach aj z obáv, že by akceptovanie genocídy malo za následok odštartovanie vlny požiadaviek na finančné odškodnenie. Ankara poukazuje aj na to, že Arménsko sa nevzdalo požiadaviek na územie na východe Turecka.
To, že ide o veľmi citlivú otázku a doteraz nespracovanú kapitolu turecko-arménskych dejín potvrdzuje skutočnosť, že najznámejšiemu tureckému spisovateľovi Orhanovi Pamukovi sa ultranacionalisti vyhrážajú smrťou za to, že sa pre jeden švajčiarsky časopis vyjadril o zavraždení jedného milióna Arménov.
Predstaviteľ mesta Sutculer v západnom Turecku nariadil, aby Pamukove knihy odstránili z kníhkupectiev a knižníc. Zatiaľ čo ultranacionalisti krok horlivého úradníka podporili, vláda nariadila, aby ho zbavili funkcie.
Turecko a Arménsko nemajú nadviazané diplomatické vzťahy a hranice medzi nimi v roku 1993 uzavreli. Ankara tým chcela protestovať proti údajnej arménskej okupácii časti územia moslimského Azerbajdžanu, ktorý je spojencom Turecka.
StoryEditor