Obyvatelia republiky Čierna Hora sa v nedeľňajšom historickom referende vyslovili za úplnú nezávislosť od Srbska, čím zaniká posledný zväzok bývalej Juhoslávie. Predseda čiernohorskej referendovej komisie, slovenský diplomat František Lipka, predbežne potvrdil víťazstvo zástancov nezávislosti, ktorým sa podarilo tesne prekonať potrebnú hranicu 55 percent. Vychádzal zo sčítania hlasov v 1075 z 1120 volebných miestností. Splnená je aj ďalšia z podmienok, aby sa na referende zúčastnilo viac ako 50 percent oprávnených voličov. Podľa nezávislých odhadov dosiahla účasť na referende takmer 87 percent. Oficiálne potvrdenie a schválenie výsledku sa očakáva v priebehu niekoľkých týždňov.
"Za nezávislosť Čiernej Hory hlasovalo 55,4 percenta a 44,6 percenta bolo proti," oznámil Lipka. Podľa jeho slov však treba ešte dokončiť spočítavanie hlasov v zvyšných volebných miestnostiach. "Pôjde len o spresňovanie výsledkov, ak však vezmeme do úvahy, že ide o malý počet hlasovacích lístkov, môžem povedať, že zmeny nebudú výrazné," povedal. Hlavný zástanca nezávislosti, čiernohorský premiér Milo Djukanovič, privítal nezávislosť krajiny už po spočítaní 99 percent odovzdaných hlasov. "Dámy a páni, dovoľte aby som Vám oznámil, že túto noc sa z moci čiernohorského ľudu obnovila nezávislosť Čiernej Hory. Toto je najdôležitejší deň v dejinách Čiernej Hory," prihovoril sa premiér Djukanovič davu nadšených prívržencov. "Čierna Hora je teraz nezávislý štát, nový člen Organizácie Spojených národov, štát, ktorý má cieľ stať sa plnoprávnym členom spoločenstva európskych národov tak skoro, ako to len bude možné," vyhlásil.
Ešte pred zverejnením predbežného výsledku začali prívrženci nezávislosti oslavovať svoje víťazstvo. Ohňostroje, streľba do vzduchu ostrými nábojmi a konvoje áut s vlajkami si počas noci nevyžiadali zásah polície. Lídri prosrbských síl v Čiernej Hore odmietli uznať porážku skôr, ako bude známy oficiálny výsledok. Jeho formálne potvrdenie bude znamenať konečný zánik bývalej Juhoslávie, ktorú kedysi tvorilo šesť štátov. Čierna Hora a Srbsko boli spolu v jednom zväzku 88 rokov. Bývalú Juhosláviu opustili v roku 1991 Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko, čo na Balkáne viedlo k niekoľkoročnému krvavému konfliktu.
Medzinárodní pozorovatelia referenda v pondelok oznámili, že hlasovanie bolo "právoplatné a transparentné" a zaobišlo sa bez podvodov alebo iných prejavov neregulérnosti. Plebiscit prebehol "po všetkých stránkach v súlade so záväzkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Radou Európy a inými medzinárodnými štandardmi pre demokratické volebné procesy," vyhlásil v Podgorici vedúci predstaviteľ delegácie Parlamentného zhromaždenia OBSE Nevzat Yalcintas. V misii OBSE na čiernohorskom referende pôsobil ako pozorovateľ aj predseda Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien László Nagy. Hlasujúci aj členovia zmiešaných komisií v deviatich volebných okrskoch, ktoré sledoval, sa podľa neho správali disciplinovane a v celej republike zaznamenali iba jediný menší konflikt. Ako uviedol na tlačovej besede v Bratislave, v pondelok ráno zostávalo 25 tisíc sporných hlasov, ktoré sú pravdepodobne výsledkom nejasností po zmene systému označovania hlasovacích lístkov.
Európska únia privítala priebeh referenda a ubezpečila, že bude rešpektovať jeho výsledok. "Budeme plne rešpektovať výsledok referenda," vyhlásil v pondelok vysoký predstaviteľ únie pre zahraničnú politiku Javier Solana. K rovnakému prístupu vyzval tábory priaznivcov a odporcov nezávislosti v balkánskej republike. Hovorca Európskej komisie (EK) Amadeu Altafaj Tardio v prvej reakcii na referendum vyzdvihol skutočnosť, že "prebehlo pokojným spôsobom a s vysokou účasťou, čo je dôležité pre legitímnosť hlasovania". Po potvrdení výsledku referenda EK navrhne ponuku na začatie samostatných rozhovorov o Stabilizačnej a asociačnej dohode s Čiernou Horou, dodal. Rozhovory s Belehradom EÚ začala minulý rok, pre nesplnenie podmienky vydania vojnového zločinca Ratka Mladiča medzinárodnému súdu sú však od mája prerušené.
StoryEditor