Časopis Americkej medicínskej asociácie vo svojej poslednej štúdii v máji uviedol, že 23% amerických tínedžerov vo veku 15-17 rokov, žijúcich pod hranicou chudoby, je obéznych, zatiaľ čo u mladých ľudí z bohatších pomerov sa obezita prejavila iba u 14%. Prieskum bol uskutočnený na základe údajov z prvých rokov 21. storočia.
Kľúčom k pochopeniu problému západného sveta s obezitou sú genetické predpoklady, ako napríklad nedostatok hormónu leptín.
Dôležité je však aj vzdelanie a domáce pomery, pretože chudobné domácnosti častejšie jedia sladké a tučné potraviny, nárazovo sa prejedajú kvôli nedostatku jedla a trávia voľný čas trávia skôr pred sledovaním televízie alebo v bare, než športovaním.
Otázky
Podľa nedávnej švédskej štúdie, uverejnenej v Medzinárodnom časopise pre obezitu, prispieva k tučnote chudobných ľudí aj úzkosť, spojená so zanedbávaním zo strany rodičov, vystavenie násiliu a neschopnosť ovplyvniť svoju situáciu na trhu práce.
Sociálna stigma obezity môže obmedzovať ľudí pri hľadaní si zamestnania, či zabrániť ich pracovnému postupu, čo upevňuje začarovaný kruh stereotypov, že obézni a chudobní ľudia sú nenásytní, leniví či hlúpi.
Prijímanie západného modelu rozvojovým svetom - skupina mestských pracovníkov s nízkymi príjmami, vykonávajúca zmechanizované zamestnania a jediaca lacné, vysokoenergetické potraviny - spôsobuje problémy s obezitou v krajinách ako Brazília a Čína. V Číne je dnes obéznych 12,3% obyvateľov miest.
V rozvojom svete je podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WTO) viac ako 300 miliónov obéznych ľudí, 850 miliónov ľudí trpiacich podvýživou.
Vedci v posledných rokoch bez ohľadu na európske genetické a kultúrne faktory vyzývajú vlády členských krajín EÚ, aby zlepšili dostupnosť kvalitných potravín. Nedávna štúdia na objednávku francúzskej vlády ukázala, že olej, maslo, cukor a obilniny obsahujú deväťkrát viac energie (kalórií) a sú desaťkrát lacnejšie než ovocie, zelenina, a ryby.
Nákup, pozostávajúci z brokolice, pstruha, zemiakov a pomarančov stál v Bruseli v máji 2005 približne 12 eur, zatiaľ čo mrazená pizza a balíček zemiakových lupienkov a veľké pivo vás v tom istom supermarkete vyšlo iba na 5,5 eura.
Medzinárodné združenie pre štúdium obezity (IASO) sa zameralo aj na spojenie medzi stravovacími návykmi v EÚ a štruktúrou silne dotovaného poľnohospodárstva. EÚ má 30.5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, na ktorých pestuje zo 75% obilniny, cukrovú repu, repku olejnú či podobne energeticky výdatné plodiny, zatiaľ čo zelenina zaberá iba 3,4 a ovocie 2,8 milióna hektárov pôdy.
Pre ilustráciu, iba 26 percent občanov EÚ verí, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (CAP) produkuje zdravé potraviny. Európska potravinová politika podľa OSN zároveň zhoršuje aj problém s obezitou v rozvojovom svete, pretože rozvinuté krajiny napríklad predávajú kvalitnejšie mäso doma, zatiaľ čo vysokotučné výrobky vyvážajú do chudobnejších krajín.
Reforma CAP je plánovaná najskôr na rok 2009, pričom zmeny by sa mali zameriavať skôr na rozpočtové, než zdravotné ciele. Obézni Európania - chudobní či bohatí - medzitým vytvárajú veľmi zaujímavý segment a trhové príležitosti pre farmaceutický priemysel.
Svetový trh s prípravkami na chudnutie má v súčasnosti podľa britských analytikov Leatherhead Food International hodnotu 186 miliárd eur, a v niektorých regiónoch ako napríklad USA sa predpokladá ročný rast o 13%.
Briti na chudnutie minú ročne 160 miliónov eur, Taliani viac ako 140 miliónov eur, Francúzi 73 miliónov, Nemci 70 miliónov a Španieli 40 miliónov eur.
Francúzska spoločnosť Sanofi-Aventis zrejme v júni alebo júli dostane požehnanie Bruselu na výrobu lieku proti obezite pod názvom Acomplia. Informoval o tom britský denník Independent. Povolenie lieku pre americký trh sa očakáva v roku 2007, a spoločnosti Pfizer, Bayer, Eli Lilly a Merck už pracujú na vývoji podobných produktov. Tento prípravok by sa podľa analytikov do roku 2010 mohol stať najpredávanejším liekom na svete.
Pozície
Podľa prominentného amerického odborníka na výživu Adama Drewnowskiho "ľudia nie sú chudobní dobrovoľne, a obéznymi sa stanú najmä preto, že sú chudobní."
"Je smutným faktom, že nadváha a obezita najviac postihuje najchudobnejšie časti spoločnosti," uviedol v máji riaditeľ WHO pre Európu Marc Danzon na seminári v Ríme. "Každý musí mať prístup k zdravému jedlu, a vládne politiky v Európe musia tento prístup podporovať."
"Kým bude menu, zložené z grilovaného kurčaťa, brokolice a čerstvého ovocia drahšie a menej dostupné než hamburger s hranolčekmi, či sendvič s arašidovým maslom, boj s obezitou nevyhráme," napísal britský medicínsky časopis Lancet v roku 2004.
"Spravodlivý prístup k zdravej výžive pre všetkých občanov EÚ by mal byť podporovaný odstránením trhových prekážok, spojených s dotáciami pre produkciu olejov, tukov a cukrov," uvádza sa v stanovisku IASO z februára 2006. IASO ďalej vyzýva k "presunu podpory pre stimuláciu rastu kapacity i dodávok ovocia a zeleniny."
StoryEditor
Obezitou trpia viac chudobní ako bohatí
Na základe dôkazov o súvislostiach medzi chudobou a obezitou odborníci vyzývajú Brusel, aby pomohol rodinám s nízkymi príjmami nakupovať zdravé potraviny, zatiaľ čo farmaceutické spoločnosti si plnia vrecká na západnej epidémii obezity.