Palestínčania začali od 7:00 miestneho času (6:00 SEČ) v prvých parlamentných voľbách po desaťročí hlasovať o zložení nového parlamentu. Za prvých šesť hodín palestínskych volieb odovzdalo svoj hlas 40 percent oprávnených voličov. Voľby zatieňujú obavy, že v parlamente si zaistí príliš veľa miest aj radikálne islamské hnutie Hamas. Výsledky prvých volebných prieskumov sa očakávajú o 20:00 SEČ.
Voliť môže asi 1 milión 340 tisíc voličov zo Západného brehu Jordánu, Pásma Gazy a východného Jeruzalema. Asi milión palestínskych Arabov s izraelským občianstvom a asi 4 milióny Palestínčanov v zahraničí voliť nemôžu. Priamo vo Východnom Jeruzaleme môže voliť len asi 5 tisíc arabských obyvateľov. K dispozícii však nemajú klasické volebné miestnosti, ale len poštové úrady. Zvyšok z asi 100 tisíc arabských voličov v Jeruzaleme môže využiť volebné miestnosti na Západnom brehu Jordánu.
Voľby, v ktorých je favorizované umiernenejšie hnutie palestínskeho lídra Mahmúda Abbása, sprevádzajú silné bezpečnostné opatrenia. Príslušníci ozbrojených zložiek už odovzdávali svoje hlasy počas víkendu, aby v deň volieb boli pripravení zabezpečovať poriadok. Občania budú môcť hlasovať do 19.00 miestneho času (18.00 SEČ).
Podľa jedného z posledných predvolebných prieskumov vládnuce hnutie Fatah stratí väčšinu v 132 člennom parlamente. Získa 59 kresiel a radikálne hnutie Hamas porazí len o 5 kresiel. Zvyšok si podľa prieskumu medzi sebou rozdelia ľavicový Ľudový front za oslobodenie Palestíny a Tretia cesta bývalého ministra financií Salama Fajjáda a Hanan Ašráviovej.
Vládnuca strana Fatah, ktorú založil zosnulý prezident Jásir Arafat, dominuje palestínskej politike už štyridsať rokov. Na čele straníckej kandidátky je Marwan Barghútí, ktorý si v izraelskom väzení odpykáva päť doživotných trestov za prípravu teroristických útokov. Fatah však oslabujú podozrenia z korupcie a neschopnosť zastaviť chaos na palestínskych územiach. Prejavilo sa to veľkými stratami v komunálnych voľbách v prospech radikálneho hnutia Hamas.
Hnutie islamského odporu (Hamas) vzniklo v 80. rokoch počas prvej palestínskej intifády. Jeho cieľom je zničiť židovský štát, v poslednom období však svoju rétoriku zmiernilo. Hnutie Hamas je zodpovedné za desiatky teroristických útokov, Európska únia a Spojené štáty preto v prípade jeho víťazstva chcú prehodnotiť finančnú pomoc Palestínskej samospráve. Prípadný úspech Hamasu by mohol predstavovať vážnu ranu snahám presadiť na Blízkom východe demokraciu. Skúsenosti totiž ukazujú, že slobodné voľby v arabských krajinách často vedú k úspechu radikálnych militantných organizácií. Podľa niektorých analytikov však zapojenie Hamasu do politickej súťaže bude znamenať odklon od doterajšej radikálnej línie. Hamas je na palestínskych územiach populárny pre rozsiahly sociálny a protikorupčný program. Hnutie ide do volieb prvý raz v histórii.
Jazýčkom na váhach v budúcom palestínskom parlamente pravdepodobne budú menšie politické strany ako ľavicový Ľudový front za oslobodenie Palestíny a Tretia cesta bývalého ministra financií Salama Fajjáda a Hanan Ašráviovej.
Jednokomorová Palestínska legislatívna rada so sídlom v Ramalláhu sa volí na štvorročné funkčné obdobie. Polovicu zo 132 poslancov voliči zvolia pomerným systémom hlasovania z kandidátok jednotlivých politických strán - jedenásť strán navrhlo spolu 314 kandidátov. Druhú polovicu si voliči vyberú väčšinovým systémom podľa volebných obvodov - v šestnástich obvodoch sa o ich priazeň uchádza 412 kandidátov.
StoryEditor