V nedeľňajších srbských parlamentných voľbách zvíťazila so ziskom 28,5 percenta Srbská radikálna strana (SRS) ultranacionalistu Vojislava Šešelja, ktorý sedí v cele Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Na druhom mieste so ziskom 22,9 percenta skončila prozápadná Demokratická strana (DS) prezidenta Borisa Tadiča, na treťom Demokratická strana Srbska (DSS) premiéra Vojislava Koštunicu, ktorá získala 17 percent hlasov. Také sú prvé volebné odhady Centra pre slobodné voľby a demokraciu, ktoré pred malou chvíľou zverejnila na svojej internetovej stránke belehradská rozhlasová stanica B92.
Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu by podľa odhadov prekročila ešte proreformná strana G17 plus (6,8), Socialistická strana Srbska (SPS) založená bývalým juhoslovanským a srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom (6,1) a možno aj koalícia štyroch menších strán LDP-LSV-GSS-SDU (5 percent).
Ak by tieto prvé odhady zodpovedali konečným výsledkom, Šešeljovi ultranacionalisti by podľa B92 disponovali v parlamente 80 kreslami. Tadičovi demokrati by mali 65, Koštunicova DSS 48, G17 plus 19, SPS 17 a LDP-LSV-GSS-SDU 14 parlamentných kresiel. Niekoľko kresiel majú istých aj zástupcovia menšín. Oficiálne výsledky volieb by mali byť zverejnené až vo štvrtok.
Analytici pred voľbami predpokladali, že vládu zostaví Tadič spolu s Koštunicovou DSS a stranou G17 Plus. Nebolo však stále isté, či sa Koštunicova strana nepridá nakoniec radšej k radikálom.
Hlavnými témami volieb bol vstup do Európskej únie, odovzdanie hľadaných vojnových zločincov ICTY, ale najmä budúcnosť srbskej provincie Kosovo. Plán o budúcom osude tejto provincie, ktorý vypracovala OSN, sa rozhodlo medzinárodné spoločenstvo zverejniť až po voľbách, aby ním neovplyvňovalo predvolebné nálady v Srbsku. Najväčšie problémy by mohli vzniknúť v prípade, ak OSN navrhne osamostatnenie Kosova (čo sa predpokladá) a vládu v Srbsku budú ovládať Šešeljovi radikáli.
StoryEditor