Globálne otepľovanie by mohlo stáť svet o dvadsať rokov až 20 biliónov dolárov (13,5 biliónov eur) na vyčistenie energetických zdrojov a najväčšie škody by spôsobilo ľuďom, ktorí majú najmenšie možnosti prispôsobiť sa. Vyplýva to zo správy generálneho tajomníka OSN Pana Ki-muna, ktorá bude zverejnená na dvojdňovej konferencii o klimatických zmenách v polovici februára. Debata bude zameraná na sformovanie celkovej politiky OSN v oblasti klimatických zmien, vrátane toho, ako sa štáty môžu adaptovať na otepľovanie a možnosti pre rokovania o novej klimatickej dohode do roku 2009 pod vedením OSN.
Zmluva, ktorá nahradí Kjótsky protokol po vypršaní jeho platnosti v roku 2012, by mohla určiť postup klimatických zmien pre nadchádzajúce desaťročia. Podľa kjótskej dohody má 37 priemyselných štátov znížiť skleníkové plyny priemerne o päť percent. Hlavná pozornosť sa sústreďuje Spojené štáty, ktoré ako jediná priemyselná krajina zmluvu odmietli, a na rýchlo sa rozvíjajúce krajiny ako Čína a India.
V 52-stránkovom dokumente, ktorý dostala k dispozícii agentúra AP, Pan uviedol, že globálne investície v rozsahu 15 až 20 biliónov dolárov budú potrebné o 20 až 25 rokov, aby "sa svet dostal na značne rozdielnu a udržateľnú energetickú dráhu." Podľa údajov OSN v súčasnosti svetový energetický priemysel minie asi 300 miliárd dolárov ročne na nové továrne, prenosové siete a ďalšie nové investície.
Macedónsky diplomat a profesor ekonomiky Srgjan Kerim, ktorý je predsedom Valného zhromaždenia OSN, pre AP povedal, že samotné znižovanie emisií skleníkových plynov nebude stačiť na zabránenie nezvratných škôd v subsaharskej Afrike a ďalších zraniteľných oblastiach sveta. V decembri sa na konferencii na indonézskom ostrove Bali pod záštitou Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách 186 štátov dohodlo na "cestovnej mape z Bali" obsahujúcej princípy vytvorenia nástupcu Kjótskeho protokolu. Minulý rok Medzivládny panel pre klimatické zmeny, ktorý získal Nobelovu cenu, a viacerí vedci varovali pred rastúcimi hladinami morí, suchami, búrlivým počasím a ďalšími dôsledkami bez zásadného zníženia emisií plynov v priemysle, doprave a poľnohospodárstve spôsobujúcich otepľovanie. Podľa panelu emisie treba zredukovať o 25 percent na 40 percent pod úrovne z roku 1990 do roku 2020.
Podľa právničky skupiny Environmentálna ochrana Annie Petsonkovej sa globálne otepľovanie najviac dotkne chudobných ľudí a detí, pretože bohatí majú viac možností adaptovať sa. "Ženy a chudobnejšie spoločenstvá budú stáť pred úlohou, ako ochrániť svoje deti pred šírením chorôb, znečistenou vodou, nedostatkom vody a podobne," uviedla.
StoryEditor