Z hľadiska stratégie ekonomického, sociálneho, kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja pripisujeme veľký význam priaznivému podnikateľskému prostrediu, ktoré je základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti regiónu. Samosprávny kraj podporuje minimalizovanie administratívnych prekážok a požiadaviek smerom k podnikateľom. Na podnikateľské prostredie má nemalý vplyv aj legislatíva v životnom prostredí a normy EÚ v tejto oblasti, o ktorých nie je slovenská podnikateľská verejnosť dostatočne informovaná.
Banskobystrický samosprávny kraj pripisuje veľký význam legislatíve z oblasti ochrany životného prostredia, a legislatívy súvisiacej s národným zoznamom chránených území európskeho významu, lebo tie značne ovplyvňujú rozvoj kraja v oblasti podnikateľských aktivít najmä v oblasti cestovného ruchu, ale aj priemyselnej výroby.
Neprimeraná ochrana likviduje podnikanie
Banskobystrický samosprávny kraj pri prerokovaniach návrhov chránených vtáčích území prichádza do konfliktu záujmov so Štátnou ochranou prírody a krajiny. Naším cieľom je nerozširovať tieto územia nad rámec hraníc národných parkov a chránených krajinných oblastí, zabezpečovať rozvoj kraja, zachovať rozvojové osi, zabezpečiť rezervu územia pre cestnú a technickú infraštruktúru.
Pre samotný rozvoj podnikania a prílev investorov je nevyhnutné dobudovanie cestnej infraštruktúry, a najmä rýchlostných komunikácií. Preto trváme na rezerve území pre komunikácie R1 (Rudno nad Hronom - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Šášovské Podhradie), R2 ( Trenčiansky kraj - Žiar nad Hronom) a R3 (hranica Nitrianskeho kraja - Krupina - Dolné Breziny), rezervu území pre súbežné trasy s rýchlostnými komunikáciami a rezervu území na dobudovanie a rekonštrukciu ciest I., II. a III. triedy.
Myslíme si, že neprimeraná ochrana prírody má za následok obmedzenia podnikateľských aktivít zameraných na rozvoj horských turistických oblastí, ktorých väčšina sa nachádza na území s najvyšším stupňom ochrany prírody. Obmedzenia sú výraznou prekážkou ďalšieho rozvoja budovania infraštruktúry a služieb horských a podhorských stredísk cestovného ruchu ako základnej podmienky dosiahnutia európskej úrovne služieb, a tým zatraktívnenia kraja..
Opatrenia odháňajú investorov
Ďalšou oblasťou, pri ktorej dochádza k problému získavania nových investícií, sú zákonné povinnosti o posudzovaní vplyvov na životné prostredia. Proces pri zámeroch a strategických dokumentoch, ktoré podliehajú zisťovaciemu konaniu a aj Správe o hodnotení, je zdĺhavý (aktivity v chránených územiach podliehajú povinnému hodnoteniu).
V hodnotiacej správe sa investorovi ukladajú nevyhnutné opatrenia podmieňujúce realizáciu zámeru s cieľom minimálne zasahovať do ekologickej stability územia. Väčšinu opatrení stanovených v hodnotiacej správe za navrhovanú činnosť dokážu jednotliví investori splniť, v niektorých prípadoch sú požiadavky nadštandardné.
V dôsledku toho časť investorov od svojho zámeru odstúpi najmä pre finančnú náročnosť splnenia takejto požiadavky. Navyše, spracovanie hodnotiacej správy okrem finančnej náročnosti predstavuje pre investora aj veľké časové zdržanie Týmto zdĺhavým procesom musíme prechádzať aj pri budovaní priemyselných parkov. Náš kraj okrem prírodných daností, a tým aj možnosti podnikania v cestovnom ruchu, a aj ťažiskovú os rozvoja priemyslu najmä v okolí rieky Hron. Dobudovanie a vytváranie priemyselných parkov, vytvorenie nových prevádzok, rozširovanie výroby, zmeny technológií musia prechádzať procesom posudzovania vplyvov na ŽP. .
Dať možnosti samosprávam
Pre národný strategický referenčný rámec na programovacie obdobie 2007 - 2013 je v oblasti environmentálnych priorít zahrnuté cieľavedomé pokračovanie budovania environmentálnej infraštruktúry v oblasti vodného hospodárstva, znižovania emisií, efektívneho spracovania a likvidácie odpadov. Zníženie rozdielov vo vybavenosti regiónov environmentálnou infraštruktúrou zatraktívni prostredie pre investovanie, vytvorí lepšie životné podmienky pre obyvateľstvo, ako nevyhnutný základ pre trvalo udržateľný rast. Naším cieľom je aktívne vstupovať do tohto procesu a zapájať sa aj do monitorovacieho a hodnotiaceho procesu. Samosprávne kraje by mali mať možnosť vstupovať do prerozdelenia finančných prostriedkov z fondov pri jednotlivých ministerstvách, pri životnom prostredí ide o Environmentálny fond a Recyklačný fond, a týmito nástrojmi ovplyvniť priority v oblasti environmentálnej infraštruktúry na svojom území. Aj týmto finančným nástrojom sa môžu zlepšiť podmienky na investovanie v našom kraji. Pripomínam, že v súčasnosti tieto kompetencie a aj finančné nástroje v environmentálnej politike patria do pôsobnosti Ministerstva ŽP SR.
Autor je predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.