Pamätám sa, ako mi pri jednej návšteve diplomat Európskej únie povedal vetu: Na východ od Viedne každý hovorí o minulosti, na západ od nej o budúcnosti.
V čom je náš problém? Aj mi hovoríme oveľa viac o minulosti, najmä, ak chceme vysvetliť pohnútky súčasného správania, ako o budúcnosti. Príčin je zrejme viac, a nie je možné na takom malom priestore podať vyčerpávajúcu analýzu. Zamyslieť sa, to je však našou spoločnou povinnosťou... Teda aspoň niekoľko poznámok:
1. Prekročiť tieň minulosti chce vyrovnať sa s minulosťou. Slovenská historiografia, ale najmä výučba dejepisu, zostávajú v mnohom dlžní, pretože zamlčovanie bielych miest slovenskej histórie, využívanie tienistých stránok spoločnej histórie Slovákov a Maďarov na vytváranie podhubia tlejúcej nenávisti je súčasťou našej každodennej praxe.
Treba jasne povedať, že "tisícročný útlak" trval zhruba dvadsať rokov, ktoré sú poľutovaniahodnou, smutnou stránkou maďarskej histórie. Na druhej strane bolo by zaujímavé opýtať sa, koľko Slovákov má vedomosti o tom, že toľko spomínané Benešove dekréty nariadenia Slovenskej národnej rady v brutalite prístupov ich často prekonali? Koľkým žiakom učiteľ čo i len spomenul, že na to, aby skonfiškovali akýkoľvek majetok Maďarom žijúcim na Slovensku, stačilo, aby doma, vo vlastnom byte hovorili svojím materinským jazykom? Dnes sa to možno zdá neuveriteľné, ale stačí si prelistovať úradnú Zbierku zákonov, aby sme sa presvedčili. Zbavenie štátneho občianstva, deportácie na nútené práce, vysídlenie, čo slovenská historiografia nazýva výmenou obyvateľstva, ktoré skrývalo nádej na vytvorenie čisto slovanského štátu, sú fakty, o ktorých sa ešte stále nepatrí hovoriť.
Keďže ide o dianie nedávnej histórie, ešte žijú medzi nami tí, ktorí pretrpeli toto neprávo. Snaha o zmierenie, o dvojstranné ospravedlnenie politických špičiek v tejto chvíli je zase v nedohľadne, ale skôr alebo neskôr musí prísť, aby sme mohli bez ťažkého bremena minulosti vykročiť do budúcnosti.
2. Začiatkom 90. rokov agentúra FOCUS robila prieskum verejnej mienky v oblasti slovensko-maďarských vzťahov. Výsledok, že až 60 percent Slovákov by privítalo vysťahovanie Maďarov zo Slovenska, bol šokujúci. Neskôr, pri opakovanom výskume sa toto číslo znížilo, ale latentné tenzie vo vzťahoch pretrvávajú. Maďarská menšina je vďačnou témou pre politikov i humoristov. Vtipy na adresu Maďara, ktorý prinajmenšom hovorí s výrazným akcentom alebo pletie slová, pády a rody, sú často urážlivé.
Obraz latentného nepriateľa, ktorý je vždy poruke a je možné ho označiť za príčinu všetkého zlého, vytvárajú atmosféru, v ktorej sa nežije dobre. Politikmi vypustený džin z fľaše niekedy je veľmi ťažké zahnať späť. Tenzie ľahko prechádzajú do konfliktov, ktorých riešenie si vyžaduje neprimerane vysokú cenu.
3. Budúcnosť v globalizovanom svete závisí od toho, či Európania vrátane Slovákov i Maďarov budú schopní postupovať spoločne, či skutočne chcú mať spoločnú víziu, či majú spoločné ciele, či toľko hlásané hodnoty sú naozaj spoločné. Iste, extrémne skupiny sú v každej spoločnosti. Zodpovednosť politickej a intelektuálnej elity je postaviť sa proti nim. Povaha týchto prejavov je však rozdielna, kým v Maďarsku ide o hlúpe prejavy nacionalizmu, ale reálne nikoho neohrozujú, na Slovensku navyše vytvárajú i atmosféru strachu. Ostatné týždne ukazujú, že kým v maďarskej spoločnosti hlasy odmietajúce extrémizmus sú jednoznačné, zo slovenskej strany, zo strany politickej elity, sme svedkami dvojznačných a oneskorených, ba čo viac, urazených reakcií. Hneď je poruke SMK, ktorá vraj zakrýva zlyhanie v sociálnej oblasti živením problému. Ešteže ju zatiaľ neobvinili, že bitky priamo objednáva... Za politickú klímu - dodržiavanie ľudských práv a právo na ľudskú dôstojnosť každého občana, nepochybne aj príslušníkov menšín patrí k základným - je zodpovedná vláda.
Vytvoriť prosperujúcu krajinu len pre majoritnú populáciu, tváriť sa, že základné práva nie sú dôležité rovnako pre každého občana v európskom priestore, sa nemôže podariť.
Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za SMK