Ak sa v oblasti energetiky porovnáme s okolitými krajinami, zistíme, že Slovensko z hľadiska energetickej bezpečnosti vykazuje tri nepríjemné prvenstvá: 1. najvyššiu energetickú náročnosť výroby, 2. najvyššiu dovoznú závislosť od jednej krajiny, 3. najvyšší podiel jadrovej energie na výrobe elektrickej energie.
Podľa najnovších údajov EK (vrátane Bulharska a Rumunska), má Slovensko vysokú energetickú náročnosť výroby v porovnaní s veľkou väčšinou členov EÚ. Viac energie na jednotku HDP vynaložia len Litva, Estónsko a uvedené dva nové členské štáty EÚ.
O nič lepšie na tom nie sme ani z hľadiska diverzifikácie dovozu zemného plynu a ropy. Slovensko dováža 100 percent zemného plynu a 99 percent ropy z jednej krajiny, v oboch prípadoch z Ruska. S výnimkou dovozu ropy do Maďarska nás naši susedia v diverzifikácii predstihli: v Maďarsku bol podiel dovozu zemného plynu a ropy z Ruska na celkovom dovoze týchto komodít do krajiny 98 a 81, v Poľsku 96 a 63 percent, v Českej republike 69 a 74 percent a v Rakúsku 16 a 82 percent.
A napokon, Slovensko má v porovnaní so susedmi menej diverzifikovaný, nevyváženejší a viac od jedného druhu paliva závislý spôsob výroby elektrickej energie. V regióne sme s veľkým "predstihom" na prvom mieste, keď sa u nás z jadra vyrába 56 percent elektrickej energie ( Maďarsko 35, Česko 31). Jadrová energia má nesporne svoje výhody, ale pri poruche či havárii môže byť takto vysoký podiel potenciálne veľmi vážnym problémom.
Našťastie, uvedené charakteristiky, aj keď u nás výraznejšie, sú len prejavom globálnych trendov:
- rastúcej spotreby energie vo svete, najmä v ázijských rozvojových krajinách, ale aj v EÚ, a to aj napriek najnovšie ohláseným zámerom na jej zníženie,
- rastúcej dovoznej závislosti odberateľov od krajín s bohatými zásobami surovín (podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energiu vzrastie dovozná závislosť celej EÚ v horizonte nasledujúcich 20 rokov z dnešných 50 na 65 percent a posilní sa dominantné postavenie dodávateľov, napr. trhový podiel OPEC-u vzrastie do roku 2030 z dnešných 30 percent na viac než polovicu, ako aj rastúce volanie po prehodnotení úlohy jadrovej energie v celkovom energetickom mixe).
Čo z toho všetkého vyplýva pre slovenských podnikateľov? Ich prvoradým záujmom je dostatok energie za ceny porovnateľné alebo nižšie než majú ich konkurenti v zahraničí. Konkurenčné ceny energií, spolu s investíciami do energeticky menej náročných technológií, je jediný spôsob, akým môžu slovenské podniky zostať konkurencieschopné v medzinárodnom meradle. To by mal byť aj hlavný cieľ hospodárskej politiky slovenskej vlády, obzvlášť jej energetickej politiky.
S predchádzajúcim tvrdením budú súhlasiť zrejme všetci. Oveľa menšiu zhodu je však možné očakávať v diskusii o spôsoboch, ako uvedený cieľ dosiahnuť. Opätovné ovládnutie energetických podnikov štátom, či dokonca výstavba nových štátnych elektrární, určite nie je ten najlepší recept na zabezpečenie dostatku energie a zvýšenie energetických kapacít. Znovuzavedenie štátnej regulácie cien v energetike zasa nie je dlhodobým riešením na dosiahnutie nízkych cien energií.
Kľúčovú úlohu pri výstavbe nových kapacít v energetike musí zohrať súkromný sektor, nie štát. Keďže investičný cyklus projektov v energetike dosahuje 30 - 50 rokov, úlohou štátu je garantovať stabilné podmienky pre súkromné investície, pričom je na rozhodnutí podnikateľských subjektov, ktoré do projektov vkladajú vlastné peniaze a nesú plné riziko, aby určili optimálny mix energonosičov, najlepšie spôsoby ich spracovania vrátane najvhodnejších technológií.
Aj v kontexte najnovších udalostí, keď boli prerušené dodávky ropy do EÚ, je dobré, že v roku 2007 sa uskutoční diskusia o energetickej politike SR. Pre celkový úspech je však veľmi žiaduce, aby sa energia zodpovedných, ktorá bola doteraz vynaložená na štvanicu na "zlé" energetické monopoly, zrušenie nezávislosti regulátora, opätovné zavedenie politickej regulácie cien, orientovala na vytvorenie priaznivého rámca pre súkromné investície v energetike, na dôslednú liberalizáciu a otvorenie tohto sektora a jeho prepojenie s energetickými sústavami ostatných európskych krajín. To je najlepší spôsob posilňovania energetickej bezpečnosti slovenskej ekonomiky
Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska