Finančná pokuta uložená za dopravný priestupok je u mnohých vodičov značne frustrujúce vynútenie si finančných prostriedkov. Či sa pokuta vyberie na mieste alebo bude "obťažovať" daného vodiča až do zaplatenia príslušnému správnemu orgánu polície (na Slovensku) alebo obce či mesta (napr. v Česku), je v podstate len otázkou techniky výberu.
Bolo by zavádzajúce domnievať sa, že keď sa zmení miesto a spôsob uhradenia pokuty, tak táto skutočnosť podstatne prispeje k bezpečnosti cestnej premávky! V čase, keď na našich cestách zomiera ročne približne 600 osôb a z toho až 30 - 35 školopovinných detí (to znamená, že zmizne jedna trieda žiakov), vyznieva "problém" výberu pokút skôr tragikomicky.
Treba si položiť otázku, čo je dôležitejšie. Či je to špekulovanie nad tým, ako a kde budeme pokuty platiť, alebo sa zamýšľať nad tým, ako predísť dopravným priestupkom (haváriám), teda následne aj pokutám?!
Ak si má Slovenská republika splniť svoj záväzok k Európskej charte bezpečnosti cestnej premávky, ale najmä voči našim spoluobčanom, teda znížiť dopravnú nehodovosť so smrteľnými následkami do roku 2010 o polovicu (t. j. zo súčasných 600 na 300 mŕtvych ročne), určite nie je východisko len v bezbrehom pokutovaní a represii.
Z dlhodobého hľadiska je východisko práve v predchádzaní dopravným nehodám či priestupkom.
To znamená v zavedení dopravnej výchovy ako povinného vyučovacieho predmetu na základných školách, pokračovať na stredných, až do získania vodičského oprávnenia, intenzívnejšie preškoľovať vodičov z povolania. Teda dopravná výchova sa, ak hľadáme slušné a vážne východisko z dnešnej dopravno-bezpečnostnej situácie, musí stať predmetom celoživotného vzdelávania občanov, a to aj vzhľadom na čoraz narastajúci počet dopravných prostriedkov na cestách, ktorých kapacita je neúnosná a budovanie nových ciest je vzhľadom na ročný prírastok najmä automobilov (okolo 100 ročne) zaostávajúci.
Na slovenskom motoristovi sa skúša všetko a pripadá mi trochu ako ovca. Na jeseň ju "ostrihajú" poisťovne (čím ďalej razantnejšie), za pohyb na cestách platí cestnú daň a diaľničné poplatky a celý rok je "dojená" v podobe brutálnej spotrebnej dane z pohonných látok a DPH, prípadne ju potrestajú, že vybočila a je možné že skončí na "jatkách".
Ale vážne - zlepšiť dopravno-bezpečnostnú situáciu možno aktivizáciou celej spoločnosti v získavaní dopravno-bezpečnostných návykov a vzdelania.
Zo strany štátu, ktorý predovšetkým má dbať o zdravie a životy občanov, je bezpečnosti cestnej premávky venovaná dlhodobo nedostatočná pozornosť! Alebo má štát vyššie priority ako je život občana?
Autor je prezidentom Národného automotoklubu SR