Slovo "závislosť" si spájame pravažne so závislosťou na alkohole alebo iných návykových látok. Teda tento pojem vnímame negatívne, ako niečo, čoho sa potrebujeme zbaviť alebo obmedziť na prijateľnú úroveń..Je preto zaujímavé zamýšľať sa nad energetickou závislosťou krajiny v tomto kontexte.
Energetickú závislosť krajiny je možné definovať ako potrebu zabezpečovania výroby, prenosu a dodávky všetkých druhov energií, ako aj zdrojov na ich výrobu mimo hraníc jej územia. Z tohto hľadiska je situácia pre Slovensko nepriaznivá - takmer 95 percent všetkých primárnych energetických zdrojov (PEZ) je potrebné zaistiť dovozom. Jedine v odvetví výroby elektrickej energie bolo dosiaľ Slovensko čiastočne nezávislé. Tu treba poznamenať, že Slovensko má (resp. malo) určité špecifikum, výroba elektrickej energie sa realizovala predovšetkým v jadrových zdrojoch.
Aj v tomto prípade sa však ukazuje paradox chápania závislosti, ktorý spočíva v schopnosti vyrobiť viac elektrickej energie, ako je spotreba celej krajiny. To bolo možné len na báze jadrových elektrární, ale pre ostatné zdroje (mimo vodných) z veľkej časti je na výrobu potrebný dovoz PEZ. Preto nie je možné jednoznačne definovať alebo určiť hranice celkovej energetickej závislosti Slovenska. Východiskom však môže byť väčšie využívanie biomasy, kde máme najväčšie predpoklady. Pozoruhodné je však aj to, že odborná verejnosť bije na poplach už od roku 1995, keď sa začali realizovať priemyselné štúdie vo využívaní obnoviteľných zdrojov, avšak decízna sféra venovala minimálnu pozornosť budúcemu vývoju v oblasti energetických zdrojov štátu.
Chápanie hraníc závislosti sa oveľa zjednoduší, ak ho aplikujeme na jednotlivé odvetvia hospodárstva ako elektroenergetika, teplárenstvo alebo doprava. Tam už vieme oveľa ľahšie určiť napríklad to, koľko a akých elektrárenských zdrojov potrebujeme, aby sme boli nezávislí vo výrobe elektrickej energie. Práve elektroenergetika je v súčasnosti aktuálnou oblasťou pre podobné zamyslenia z dôvodu vyraďovania dlhodobo fungujúcich veľkých elektrárenských zdrojov.
Situácia je však ešte oveľa hrozivejšia, keď sa pozrieme na vek jednotlivých výrobní elektrickej energie, predovšetkým tepelných, ale priaznivejšia situácia nie je ani v prípade vodných elektrární.
Z hľadiska závislosti, ako je uvedené v prvom odseku, vyznieva viackrát publikovaný údaj 1 794 MW vyradeného výkonu do roku 2010 hrozivo. Počas veľmi krátkeho obdobia sa aj odvetvie elektroenergetiky v dôsledku zanedbania jej rozvoja dostane do závislej polohy od dodávok elektrickej energie zo zahraničia. Treba poznamenať, že situácia je podobná ako v prípade dopravných komunikácií. Nestačia len zdroje, ale sú potrebné aj cesty, čo v našom prípade znamenajú vedenia na úrovni 400 kV, 110 kV, ale aj siete 22 kV a 0,4 kV, to znamená, že ide o komplexný pohľad výroba - prenos - spotreba.
Vysoká energetická závislosť našej krajiny je skutočnosťou, ktorá je daná nízkymi zásobami nerastných surovín na našom území a nárokmi nášho hospodárstva. Je však potrebné hľadať východiská, ktoré spočívajú v optimalizácii tejto závislosti alebo v jej znižovaní formou výstavby vhodných zdrojov energie a snahou o racionálne využívanie všetkých energií. Typickou ukážkou zanedbania výstavby zdrojov je dokončenie jadrovej elektrárne Mochovce - blokov 3 a 4, kde sa nám podarilo diskutovať niekoľko rokov o výhodnosti, resp. nevýhodnosti uvedeného zdroja. Utopili sme sa v polemikách o cene a nákladoch na výstavbu jadrovej elektrárne, a keď sa nad tým racionálne zamyslíme a ponúkneme urobiť analýzu odborníkom, zistíme, že možno stratíme podstatne viac, ako sme získali.
Keď hovoríme o závislosti, bol by som nesmierne rád, keby sa Slovensko stalo závislé od zdravého rozumu a využilo to, čo mu bolo dané do vienka, a to myslím nielen z hľadiska využitia všetkých energetických zdrojov.
Prof. František Janíček, dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU, Bratislava