Environmentálna politika štátu vo vzťahu k podnikaniu a podnikateľskému prostrediu pozostáva z troch funkcií, ktoré sa nevylučujú, skôr, naopak, vzájomne podmieňujú:
a) regulatívnej, ktorá v záujme ochrany všeobecných hodnôt, verejného záujmu a racionálneho využívania prírodných zdrojov posudzuje environmentálnu vhodnosť a bezpečnosť podnikateľských zámerov a aktivít, usmerňuje ich a pôsobí preventívne,
b) podpornej, ktorá upozorňuje na environmentálne vhodné a bezpečné podnikateľské zámery a aktivity, pričom viaceré z nich s environmentálnym zameraním s pomocou fondov Európskej únie aj ekonomicky podporuje - (napríklad budovanie environmentálnej infraštruktúry),
c) ochrannej, chrániacej podnikateľské aktivity a prostredie (vrátane majetku) pred mimoriadne závažnými environmentálnymi situáciami, živelnými pohromami, haváriami.
V zmysle ústavy
V týchto intenciách treba chápať aj článok 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo u nás zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Každý dobrý hospodár aj v minulosti musel rozumne využívať prírodné zdroje - pôdu, vodu, lesy, nerastné bohatstvo. Tie obnoviteľné obnovovať. Od nich závisel jeho hospodársky rozvoj, jeho existencia. Pri dnešnom úbytku prírodných zdrojov a nárokoch na energiu to platí niekoľkonásobne. Okrem toho sa už mnohé podnikateľské aktivity začínajú orientovať na druhotné suroviny získavané z odpadu; okrem fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie.
Odpadové hospodárstvo sa samo osebe stáva významnou podnikateľskou aktivitou. Už aj na Slovensku vzniklo nové výrobné odvetvie - recyklačný priemysel. Jeho rozvoj dokonca podporuje neštátny Recyklačný fond.
Bez vodného hospodárstva by sme si veľmi ťažko dokázali predstaviť nielen akékoľvek podnikanie, ale celkovo náš život. Pritom aj ono patrí medzi podnikateľské aktivity a voda sa stáva, resp. stala tovarom s regulovanou cenou. Samozrejme, čistá voda, veď ani jeden podnikateľ, ani občan, nemá záujem o kúpu znečistenej vody. Podľa zákona č. 572/2004 Z. z. sme v rámci ochrany ovzdušia dokonca začali obchodovať aj s emisnými kvótami. Bez zachovaného prírodného a kultúrneho dedičstva by sme si asi ťažko mohli predstaviť rozvoj cestovného ruchu. Priaznivé životné prostredie pozitívne vplýva na zdravie a vek ľudí, hospodárskych zvierat a rastlín. Ich dobrý zdravotný stav zase pozitívne ovplyvňuje ekonomiku a tvorí podmienky na podnikanie.
Štát chráni aj podnikateľa
Environmentálna politika na hociktorej úrovni - miestnej, okresnej, krajskej, štátnej, európskej i svetovej - nebráni podnikaniu, ale upozorňuje na nevhodné, resp. rizikové, až nebezpečné podnikateľské zámery a aktivity v určitom prostredí. Taký zámer alebo aktivitu treba nahradiť environmentálne vhodným a bezpečným podnikaním. Tým environmentálna politika štátu chráni aj vlastného podnikateľa, a to nielen pred environmentálnymi rizikami. Povinnosťou štátu je každého podnikateľa i občana pred nimi chrániť. Medzi takéto environmentálne riziká, okrem rôznych chemických, fyzikálnych a biologických faktorov, patria napríklad aj povodne. Nazdávam sa, že aj každý podnikateľ chce žiť a podnikať v environmentálne vhodnom a bezpečnom prostredí. Mnoho podnikateľov na Slovensku si to už uvedomilo a sami začali zabezpečovať starostlivosť o životné prostredie. Nejde pritom len o produkciu environmentálne vhodných výrobkov, zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov a environmentálne vhodných technológií. V súčasnosti už väčšina serióznych podnikateľov pochopila aj význam trvalo udržateľného rozvoja, založeného na vzájomnom prepojení a rešpektovaní ekonomických, sociálnych a environmentálnych podmienok. Udržateľnosť ich podnikania je totiž jeho súčasťou. Z tejto zásady dnes vychádza aj Európska únia. Vstup do nej si vynútil aj na Slovensku zdynamizovať proces preberania jej environmentálneho práva a urýchlene transponovať niektoré predpisy, ktorých implementácia nám ešte robí problémy. Zároveň na zavedenie niektorých smerníc nám Európska únia schválila prechodné obdobia, ktorých ciele by mali aj podniky dosiahnuť s výraznou pomocou z jej fondov.
Harmonizovať krajinu
Environmentálna politika štátu je dnes všade na svete založená na environmentálnych zákonoch a medzinárodných dohovoroch (životné prostredie nepozná štátne hranice) pôsobiacich preventívne a upravujúcich starostlivosť o životné prostredie a jeho zložky, vrátane sankcií proti ich devastátorom. Na druhej strane na ekonomických podporných aktivitách vytvárajúcich podmienky aj pre rozvoj a ochranu podnikania a podnikateľského prostredia, ktoré je v podstate tiež životným prostredím. Životným prostredím je totiž krajina okolo nás, ktorá sama osebe určuje podmienky a obmedzenia (limity) pre rôzne podnikateľské zámery a aktivity. Jej priestorové usporiadanie a funkčné využívanie musí byť v prospech nás všetkých harmonizované - optimalizované, k čomu by malo viesť, okrem posudzovania vplyvov na životné prostredie (dnes podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), najmä územné plánovanie a stavebný poriadok ako základné nástroje environmentálnej politiky štátu a samosprávnych orgánov.
Autor je minister životného prostredia SR.