Modernej spoločnosti nemôže nič škodiť viac, ako presadzovanie jednostranných pohľadov. Platí to rovnako v prípade budovania spoločenských mechanizmov, politiky, alebo čohokoľvek iného, vrátane konzumácie mlieka.
Na rozdiel od pána Bukovského, ktorý vyjadril svoj názor v Hospodárskych novinách v stredu 28. marca, si nemyslím, že by spotreba mliečnych produktov, v ktorej sa momentálne radíme na jedno z posledných miest v Európe, nemala byť súčasťou zdravej výživy obyvateľstva. Naopak, jej vysoká úroveň vo vyspelých krajinách potvrdzuje, že mlieko a mliečne výrobky majú v primeranom rozsahu patriť do jedálneho lístka ľudí rovnako, ako strukoviny, mäso či ovocie a zelenina. Aj v prípade stravovania platí, že najlepšie je prijímať vyváženú, nie jednostrannú potravu, čo potvrdzujú v rôznych médiách publikované vyjadrenia mnohých odborníkov.
Nechcem sa detailne zaoberať tým, čo všetko obsahuje mlieko, pretože čitateľov by to asi ani nezaujímalo. Aj pán Bukovský však zrejme uzná, že sú v ňom tiež látky, ktoré potrebujeme pre zdravý život. Ak sa on odvoláva na "nezávislé výskumy", spochybňujúce význam mlieka v prevencii niektorých chorôb, ja zasa môžem argumentovať inými, tvrdiacimi pravý opak. Pritom tých druhých - aspoň podľa môjho názoru - je oveľa viac, hoci nepopieram, že som sa stretol aj so závermi, ktoré prezentuje pán Bukovský.
Napriek tomu mi pripadá tvrdenie, spájajúce mlieko so zdravotnými rizikami pre ľudí, veľmi zvláštne. Pravda, ak sa pozrieme na vec "čisto filozoficky", riziková môže byť vlastne každá potravina. Smrť človeka (zadusením) môže spôsobiť napríklad aj kôstka z čerešne, hoci inak je v podstate neškodná. To však ešte nikoho neoprávňuje odrádzať iných od ich konzumácie.
Keď ide o vážne tvrdenia, mali by byť podložené aj vážnymi argumentmi. Nie som si istý, či ich naozaj majú k dispozícii "nezávislí výskumníci", ktorí dospeli k záveru, že "kravské mlieko podporuje vznik rakoviny prostaty, vaječníkov a prsníka, zvyšuje hladinu cholesterolu a riziko aterosklerózy, katarakty, alergií, infekcií a porúch trávenia". Ako to, že na niečo také závažné neprišli všetci potravinárski výskumníci, keď vplyv mlieka na človeka mohli skúmať už desiatky rokov? Naopak, s miernym zveličením možno povedať, že naši dedovia žili viac-menej len z kapusty, zemiakov a mlieka, no boli zdravší ako my. A nestačilo im k tomu len kvalitnejšie životné prostredie, pretože ak by sa stravovali rizikovo a nezdravo, jeho výhoda by sa tým určite negovala.
Kampaň na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktorú chceme na Slovensku spustiť v druhej polovici tohto roka, nie je v medzinárodnom meradle novinkou. Čosi podobné - spolu s využitím verejných zdrojov - sa už robilo vo viacerých štátoch sveta, vrátane USA. Slovensko teda "neobjavilo Ameriku", ale snaží sa vo svojich podmienkach využiť zahraničné skúsenosti. Do prípravy a organizácie tohto projektu nie sú zapojené len profesijné združenia výrobcov a spracovateľov mlieka, ale aj rezortu zdravotníctva a ďalších relevantných inštitúcií. Práve širší medzirezortný záber bude zárukou toho, že propagačné aktivity neskĺznu do jednostranného presadzovania záujmov niektorej zainteresovanej strany a - okrem iného - nepoužijú ani žiadne prostriedky, ktoré by boli klamlivé a v rozpore so zdravotnými aspektmi.
Celkom v závere už len jedna poznámka, či skôr otázka. Kto a z čoho hradil "nezávislý" výskum, ktorý dospel k revolučným záverom o rizikovosti konzumácie mlieka, stavajúcim na hlavu skúsenosti našich predkov? Odpoveď by možno diskusie na túto tému postavila do celkom iného svetla. Vedieť, kto za koho "kope", nemôže byť v takýchto prípadoch nikdy na škodu, skôr naopak.
Ivan Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory