Boli ste podnikovou právničkou, sudkyňou a predsedníčkou Okresného a Krajského súdu v Bratislave a sudkyňou Najvyššieho súdu SR -- kde sa vo vás vzala motivácia stať sa sudkyňou Ústavného súdu SR? Je to iný spôsob rozhodovania, zrejme aj iný level v sudcovskej práci...
Prešla som všetkými stupňami všeobecných súdov, od okresného súdu, cez krajský, po najvyšší, kde som spolurozhodovala v odvolacom senáte o napadnutých rozhodnutiach Špeciálneho súdu. Kde sa to vo mne vzalo? V roku 2004 ma navrhla stavovská Únia nezávislého súdnictva za kandidátku na sudcu Ústavného súdu SR. Bola to pre mňa veľká česť aj výzva. A ja mám výzvy rada.
Považujú aj samotní sudcovia Ústavný súd SR za špičku toho, čo môžu sudcovia dosiahnuť?
Ja si myslím, že áno. V rámci profesie sudcu na Slovensku je to absolútna profesionálna špička.
V rámci Ústavného súdu SR je zrejme absolútna špička byť jeho predsedníčkou. Čo môže byť pre vás ešte vyšší vrchol?
Žiadny iný v tejto profesii osobne nevidím.
Vyššie sa ísť nedá?
Presne tak. Možno niektorí sudcovia považujú za špičku prejsť do európskych štruktúr (ESĽP v Štrasburgu a ESD v Luxemburgu), ale ja si myslím, že byť sudcom Ústavného súdu SR, nehovoriac už o funkcii predsedníčky, je absolútna špička.
Vedia sudcovia alebo právnici medzi sebou, kto je v ich profesii skutočne dobrý? Pre nás, novinárov, takými dobrými ústavnými právnikmi boli napríklad Ernest Valko, Peter Kresák alebo Ján Drgonec. Považovali sme ich za najlepších a oslovovali sme ich v ústavných otázkach, napokon, boli aj ústavnými sudcami. Vníma profesionálna obec, kto je medzi sudcami naozaj dobrý a kto by mal byť, napríklad, ústavným sudcom?
Samozrejme, právnická obec vie, kto sa akému typu práva venuje, v čom je kto dobrý. Ale výber sudcov na Ústavný súd je daný jednak v Ústave SR, a tiež v zákone o Ústavnom súde SR, kde je presne určené, kto predkladá kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR Národnej rade SR, ktorá následne navrhuje prezidentovi SR dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, z ktorých prezident SR vymenuje sudcov ÚS SR na 12 rokov.
Hovorili ste, že pre sudcov Ústavného súdu SR je toto vymenovanie špičkou -- znamená to aj pre nich posun inam? Poviem to takto -- predtým ako sudcovia napríklad okresných súdov mohli byť pod rozličnými tlakmi, aj na špeciálnych sudcov jestvujú rozličné tlaky, a teraz sú ústavnými sudcami -- mení sa niečo v ich vnímaní tej jedinečnej pozície, v úplne slobodnom rozhodovaní, bez akýchkoľvek náznakov nátlakov a bez akéhokoľvek ovplyvňovania?
Nechápem dobre vašu otázku. O akých tlakoch na sudcov hovoríte? Ja také niečo nemôžem ani pripustiť.
Jedným z dôvodov vytvorenia Špeciálneho súdu bolo aj spretrhanie okresných väzieb, bratstiev, sietí, išlo o to, aby sa o okresných kauzách rozhodovalo na celoslovenskej úrovni. To bola oficiálna argumentácia v prospech vzniku Špeciálneho súdu.
Nerada by som sa púšťala do problematiky Špeciálneho súdu, pretože mi to z pozície mojej funkcie sudkyne, a navyše predsedníčky Ústavného súdu SR, neprislúcha.
V najbližšom čase budete riešiť niektoré veľmi vážne, dôležité a citlivé témy, napríklad interrupcie či pôvod preukazovania majetku, a možno aj zákon o diaľniciach... Sú si sudcovia Ústavného súdu vedomí toho, že majú rozhodovať iba na základe ústavy a konkrétneho legislatívneho aktu?
Predovšetkým chcem uviesť, že pre sudcov Ústavného súdu má každý prípad rovnakú dôležitosť, a to bez ohľadu na to, ako si jednotlivé médiá vyberú niektoré z prípadov, a tie potom prezentujú vo vzťahu k verejnosti ako "dôležitejšie". Čo sa týka rozhodovania, sudcovia Ústavného súdu SR musia rešpektovať aj medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je viazaná aj Slovenská republika. Uvediem príklad: referenčným základom pri rozhodovaní Ústavného súdu SR je Dohovor o základných ľudských právach a slobodách.
Vy musíte vždy čakať na podnet na začatie konania?
Áno, z vlastnej iniciatívy Ústavný súd SR nemôže konať.
Teoreticky -- ak vidíte, že sa NR SR chystá prijať zákon, ktorý môže byť v konflikte s ústavou, uvažujete o tom, že by ste tento nesúlad signalizovali?
To nie je úlohou Ústavného súdu. Ústavný súd SR začne konanie na základe návrhu subjektov, ktoré sú presne špecifikované v Ústave SR. Ústavný súd SR má v Ústave SR v článku 125 až 129 taxatívne vymedzené právomoci. Spomeniem len niektoré: Ústavný súd rozhoduje o súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, o predmete referenda, o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb (prezidenta SR, do NR SR, do orgánov územnej samosprávy, do Európskeho parlamentu), dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Vymenovala som len niektoré z právomocí Ústavného súdu SR.
Stali ste sa zástupkyňou Slovenska v tzv. Benátskej komisii. Čo to pre vás znamená? Je to ďalší top?
Je to niečo úplne iné. Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy, je zameraný na vytváranie právnych záruk pre rozvoj demokracie a podporu práv štátu. Inak povedané, Benátska komisia rieši vzniknuté problémy v rámci ústavného súdnictva na celom svete. Hodnotenie komisie nie je záväzné, ale má odporúčací charakter.
Čo pre vás vyplýva z porovnania práce iných ústavných súdov a ÚS SR? Mám na mysli témy, akými sa zaoberajú jednotlivé ústavné súdy. Sú tieto témy podobné alebo odlišné od našich a to, čo riešime na Ústavnom súde SR, môže byť nejakým obohatením európskej judikatúry?
Niektoré právomoci alebo kompetencie na európskych ústavných súdoch sú rovnaké, napríklad výklady ústavy alebo ústavného zákona, tiež súlad zákonov s ústavou, lebo toto je hlavnou úlohou ústavných súdov v rámci Európy. Samozrejme, sú pre nás dôležité a potrebné niektoré rozhodnutia ústavných súdov aj v okolitých štátoch. Je to aj naopak. Napríklad už len pri "interrupciách" ústavné súdy v rámci Európy čakajú na naše rozhodnutie, nech už bude akékoľvek.
Vážne?
Úplne vážne.
Teda nečakáme len my, ale aj Európa, ako rozhodnete?
Áno.
Čo to pre vás znamená?
Zodpovednosť.
Väčšia ako bežne?
Nie.
Niekoľkokrát v minulosti sa stalo, že Ústavný súd pri rozhodovaní o súlade nejakého zákona s ústavou bral do úvahy nielen zákon a ústavu, ale aj iné, napríklad ekonomické či sociálne argumenty. Pripúšťate túto možnosť? Na rovinu povedané -- počet interrupcií radikálne klesá. Je to pre vás informácia, argument alebo vôbec nič?
Informácia.
Zaujímavá informácia?
Informácia.
Rozhodnutie o súlade zákona o interrupciách a vykonávacej vyhláške s ústavou je na spadnutie. Tušíte už, ako rozhodnete?
Pre nás je to kauza ako hociktorá iná a chcem zdôrazniť, že to nebude moje rozhodnutie, to bude rozhodnutie pléna a v pléne je trinásť sudcov.
Dokedy by ste chceli rozhodnúť?
Už pri svojom nástupe, ako aj neskôr, na základe stanoviska sudcu spravodajcu som povedala, že reálny termín ukončenia tejto najstaršej veci na Ústavnom súde SR je do konca roka 2007.
V súvislosti s týmto zákonom sa objavilo viacero iniciatív, napríklad kontroverzný bilbord kampane právo na život, vystúpenie biskupa Sečku na šastínskej púti, vyjadrenie pápeža Benedikta XVI.... Uvedomujete si tieto vplyvy?
Mňa ani sudcov Ústavného súdu SR neovplyvňujú v rozhodovacej činnosti žiadne vplyvy.
Keď komunikujete s ústavnými sudcami z iných krajín, sú pre vás niečím inšpirujúci?
Áno, pretože rozhodovacia činnosť jednotlivých krajín môže byť v mnohom poučná. Je to ako stretávanie sa lekárov a výmena skúseností. K tomu by sa dalo uviesť mnoho príkladov, ale nebudeme sa tým teraz zaoberať.
Hovoríte to aj o Benátskej komisii?
Práca v Benátskej komisii nie je až tak úzko spojená s rozhodovacou činnosťou ústavných sudcov. Základné poslanie Benátskej komisia spočíva v tom, aby rôznymi formami pomoci pomáhala na základe žiadosti zainteresovaného štátu vytvárať ústavné a zákonné úpravy zodpovedajúce základným hodnotám európskeho ústavného dedičstva, ktoré spočíva na zásadách demokracie, ľudských práv a právneho štátu. V súčasnosti jej úlohou je najmä priebežne reagovať na ústavné a zákonné zmeny, ku ktorým dochádza v krajinách strednej a východnej Európy, ale aj mimo nej. Stanoviská komisie nie sú záväzné. Avšak majú vysokú odbornú úroveň, ako dobre mienený príspevok nezávislých expertov.
V rozhovore pre Slovenský rozhlas ste povedali, že rozhodnutie pána prezidenta vymenovať vás za predsedníčku Ústavného súdu SR bolo múdrym štátnickým rozhodnutím. Ako ste to mysleli?
Tak, ako som to povedala. Prešla som všetkými stupňami všeobecných súdov, nebola som kandidátom žiadnej politickej strany ani hnutia, za kandidáta na sudcu Ústavného súdu ma nominovala stavovská Únia nezávislého súdnictva, v roku 2004 ma navrhla NR SR, nehovoriac o tom, že ako jedna z mála mám previerku Národného bezpečnostného úradu. Podľa mňa pán prezident nemohol byť nikým a ničím napadnuteľný pre toto rozhodnutie. Preto si myslím, že to bolo múdre štátnické rozhodnutie pána prezidenta.
Myslíte tým aj to, že ženy by mali vo väčšej miere ovplyvňovať dianie v krajine?
Áno, je veľmi dôležité, aby boli ženy vo vysokých spoločenských aj politických funkciách.