Rok pred koncom minulého volebného obdobia NR SR poslanci prijali v júni 2005 zákon o lesoch (č. 326), dlho a všetkým zainteresovanými očakávanú normu. Vznikal ťažko a všetci hovorili: radšej nový zákon aj s nedostatkami ako starý už nevyhovujúci. Je to kompromis, najväčším nedostatkom je, že nie je prepojený zákonom o ochrane prírody a krajiny. Presnejšie v tomto zákone s ročným predstihom boli uzákonené ustanovenia, ktoré sú v príkrom rozpore s lesníckymi princípmi obhospodarovania lesov, v praxi odskúšanými a platnými prinajmenšom v strednej Európe. V tomto zákone č. 543/2004 o ochrane prírody a krajiny sa pod pláštikom ochranárskej eufórie bez dôsledného posúdenia prijali ustanovenia s neprijateľnými dosahmi pre človeka pri racionálnom využití potenciálu lesného prostredia ako súčasti prírody v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Za tieto chyby v legislatíve o lesoch a ochrane prírody dnes pykajú predovšetkým samotné lesy, ale aj ľudia na oboch stranách barikády (lesníci, ochranári). Jasným príkladom je kauza Tichá a Kôprová dolina.
Spochybňovanie potreby novely lesného zákona je preto absolútne nezmyselné. Vládny návrh riešil 90 zmien, ale nemení podstatu zákona. Novela v konečnom dôsledku odstraňuje chyby a zvyšuje jednoznačnosť jeho výkladu.
Zásadné rozdiely a spochybňovanie niektorými ochrancami prírody a tiež MVO sa nedajú odstrániť, pretože je tam zásadný rozpor: človek bude v lesoch hospodáriť alebo ich ponechá na samovývoj bez zásahov človeka.
Pre zástancov prvého spôsobu je ťažba dreva prostriedkom, nástrojom výchovy a obnovy lesa s cieľom trvalo udržateľného hospodártenia a života. Pre tých druhých sú zásahy a prítomnosť človeka v lese neprijateľné. Ťažba dreva je z hľadiska ochranárov absolútne neprípustná. Tento antagonizmus je síce odstupňovaný príslušným stupňom ochrany, ale na podstate rozporu to nič nemení.
Preto zaoberať sa parciálnymi rozpormi v novele nemôže priniesť odborný posun. Podobné obmedzenia platia pre bicyklistov aj v okolitých krajinách. Pravdaže, aj tieto problémy je potrebné vyjasniť. Možno to má význam pre politikov, ale odbornú stránku problému to rieši minimálne. Nezlepšuje to zdravotný stav a kvalitu lesov na Slovensku.
Skúsme sa zamyslieť nad dôsledkami nespracovanej kalamity z novembra 2004, ale aj inými príčinami bezprostredne vplývajúcimi na lesy. Štatistika o náhodných ťažbách zaznamenala jej nárast od roku 1990, resp. 1993, čo súvisí s reštitúciami a doteraz proces návratu lesov pôvodným vlastníkom nie je ukončený.
Ako sa podpísal tento proces pod nárast kalamitných ťažieb, povedzme z hľadiska pripravenosti staronových vlastníkov na riadne hospodárenie v lesoch, ale aj pre 50-percentného vlastníka lesov na Slovensku - štát a jeho pokusy s transformáciou Lesov SR, š. p., napr. v oblasti organizačnej štruktúry Lesov SR?
Koľko a aký podiel majú na svedomí experimenty ochrancov prírody, a to hlavne v horskom, resp. vysokokohorskom prostredí v smrečinách pri ponechávaní stoviek tisícok m3 bez zásahu na tzv. samovývoj? Smrekové porasty v absolútnej väčšine boli stáročia obhospodarované človekom a hlavnou a bezpodmienečnou zásadou je pri tom dodržiavanie porastovej hygieny. V žiadnom prípade sa bez tejto zásady nepôvodné, človekom pestované smrečiny v súčasných klimatických podmienkach nedajú trvalo obhospodarovať. Ponechať ich na samovývoj v bezzásahovom režime, znamená ponechať ich na sebazničenie a trvalý rozpad s neznámym časom prirodzenej sebaobnovy.
Nikto nevie vylúčiť, že môže dôjsť k trvalej degradácii pôdy. Riziká, že sa nedosiahne naplánovaná premena na želaný stav prírodných lesov, sú veľmi veľké. Medzi lesníkmi je prírode blízke hospodárenie v lesoch uznávané a rešpektované, ale dosiahnuť tento stav bez pričinenia človeka nie je možné. Metódy a postupy premeny na prírodné lesy patria k základom novodobého lesníctva.
Nespracovanie kalamity (2004) v chránených územiach pre nesúhlas ochranárov spôsobilo škody na lesoch bez rozdielu vlastníctva. Škody sú konkrétne a dali by sa vyčísliť. Sú tu však aj škody nepriame - následné, ktoré sú len ťažko spočítateľné a ich následky je ťažké predvídať.
Tým, že sa v lesoch nespracovala včas všetka kalamita a z rôznych dôvodov a obštrukcií zo strany ochranárov sa odštartoval doteraz na Slovensku nevídaný a nekontrolovateľný proces vývoja podkôrnych škodcov, došlo k abnormálnemu nárastu sprievodných hmyzích kalamít, a teda aj k zvýšeniu náhodej ťažby. Tu už nejde o drevo a zisky, ako argumentuje tábor ochranárov, ale o lesy na Slovensku bez ohľadu na vlastníctvo či stupeň ochrany.
Treba sa spýtať drevárov, aké drevo spracúvajú, aký je podiel sortimentov z takto poškodených porastov. V súčasnosti z 10 vyťažených smrekov na Slovensku sa vyrúbe 7 v náhodnej ťažbe. To už vôbec nie je o nejakej nekontrolovanej ťažbe, ale o záchrane smrečín na Slovensku. Pre objektívnosť treba uviesť, že NOS (novodobé odumieranie smrečín) je, samozrejme, aj objektívne narastajúci synergický vplyv globálnych klimatických zmien. Ten sa neprejavuje len na Slovensku. Smrečiny chradnú v celej Európe a pomenovať hlavné príčiny a navrhnúť najúčinnejšie metódy je náročná úloha hlavne pre Národné lesnícke centrum Zvolen a vedcov vôbec. Dnes je situácia na Slovensku v obhospodarovaní smrečín veľmi vážna a pre ich záchranu je najvyšší čas prejsť od slov k činom.