Ako najúčinnejšie riešenie dopravných problémov vo veľkých mestách a ich aglomeráciách sa ukazuje vytváranie integrovaných dopravných systémov (IDS). Ich cieľom je vytvorenie takého alternatívneho riešenia k individuálnej doprave, kde kvalita a cena musia byť výhodnejšie.
Integrovaný dopravný systém je postavený na postupnom zlepšovaní jeho kvality tak, aby sa zvyšoval počet používateľov verejnej hromadnej dopravy. Súčasne musí rešpektovať požiadavku, aby sa prostriedky, ktoré do systému vkladá štát, kraj a obce, využili hospodárne a postupne sa zredukovali neproduktívne súbežné trasy. Pre celý systém platí jednotná a prehľadná tarifa, predaj cestovných lístkov a informácie o cestovných poriadkoch sú jednotné.
Integrovaný systém sa považuje za optimálne riešenie hromadnej dopravy. Zaviedli ho už takmer všetky metropoly v EÚ. Bratislava je jednou z posledných, ktorá ho ešte nemá. Kým na Slovensku sa o vytváraní integrovaných dopravných systémov začalo intenzívnejšie hovoriť a v tej súvislosti konať až v posledných rokoch, v Českej republike sa začal IDS rozvíjať začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia predovšetkým v Prahe. Do konca roku 2004 do systému zapojili 146 prímestských autobusových liniek, ktoré obsluhujú 278 obcí. Dominantným dopravcom je Dopravný podnik hl. m. Prahy, a. s., participujúcim členom sú České dráhy, a. s. (ČD), a 13 autodopravcov.
Zaujímavý je vývoj integrovaného dopravného systému v Juhomoravskom kraji. Prvé pokusy o integráciu siahajú ešte do roku 1987. Neboli však úspešné, a tak skutočný začiatok sa datuje do roku 2001. Dnes je do systému zapojených 113 trás, z toho 5 vlakových, 13 električkových, 13 trolejbusových a zvyšných 82 autobusových. Dopravu zabezpečuje 12 dopravcov. V štandardoch sú vymedzené dôležité pravidlá a zásady pre spoločnú prevádzku. Stanovený je i vzhľad zastávok, vybavenie a vzhľad vozidiel a zabezpečenie náhradnej dopravy. Za nedodržiavanie pravidiel môže byť podnik sankcionovaný. Celý systém ponúka prehľadné tarify. V rámci tohto IDS sa do systému integrovali aj České dráhy (ČD). Znamená to, že na vymedzenom území sa dajú s jedným cestovným dokladom IDS používať všetky osobné a zrýchlené vlaky.
Skúsenosti z európskych metropol
Pri dopravnom riešení IDS sa vychádzalo zo skúseností v niektorých aglomeráciách členských štátov EÚ. Os dopravného systému tvorí v prevažnej miere koľajová doprava, väčšinou železničná, ktorá používa taktový cestovný poriadok. Do prestupných terminálov ústia regionálne autobusové linky, ktoré k vlakom privážajú cestujúcich z okolia. Na väčšine autobusových liniek zaviedli taktovú dopravu, ktorá je v súlade s taktom cestovného poriadku ČD. Toto opatrenie umožnilo vytvorenie prestupných uzlov, v ktorých môžu cestujúci prestúpiť na niekoľko smerov, čím sa zvýšilo využitie vlakových súprav a znížil potrebný počet autobusov.
Jedným z dôležitých cieľov pri zavádzaní IDS bolo presvedčiť cestujúcich, aby používali predplatné cestovné lístky. Manipulácia s hotovým peniazmi totiž vždy prináša určité riziká a stratové časy. Dnes už na niektorých linkách používajú predplatné cestovné lístky takmer tri štvrtiny cestujúcich.
Tarifná integrácia
O zavedenie IDS v Bratislavskom kraji sa usiluje spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava (BID). Založili ju v roku 2005 hlavné mesto Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj s cieľom vybudovať integrovaný dopravný systém. Pred dvoma rokmi sa k projektu pripojili všetci významní dopravcovia v regióne - Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines, Železničná spoločnosť Slovensko a Železnice Slovenskej republiky ako správca železničnej dopravnej cesty. Spoločnosť, ako koordinátor dopravy, zavedie jednu cenu a jeden cestovný poriadok pre všetky druhy verejnej dopravy na území celého regiónu. Manažment BID, a. s., predkladá návrhy, ako dosiahnuť ciele a zámery stanovené v spoločenskej zmluve. Zároveň pripravuje zmluvy na výkony vo verejnom záujme, ktoré samosprávy uzatvárajú s jednotlivými dopravnými spoločnosťami. Po vybudovaní integrovaného dopravného systému bude koordinovať dopravné výkony a kontrolovať kvalitu dopravy v rámci Bratislavského kraja.
„Integrovaná doprava znamená efektívnejšie využívanie verejných dopravných prostriedkov a príjemnejšie cestovanie. Cestujúci budú mať k dispozícii jednotné cestovné lístky na vlaky, autobusy, električky či trolejbusy na území mesta, ale aj celého Bratislavského kraja. Prínosom budú aj pravidelné intervaly spojov, ich nadväznosť a garantovaná obsluha všetkých obcí v regióne," priblížil hlavné výhody integrovanej dopravy generálny riaditeľ BID Alexander Ballek.
Využívanie verejnej dopravy rastie
Spoločnosť nedávno ukončila anketu, ktorou zisťovala, za akých podmienok by ľudia boli ochotní nechať doma svoje auto a cestovať verejnou dopravou. Do ankety sa počas piatich mesiacov zapojilo prostredníctvom webovej stránky 1 593 ľudí. Zo šiestich možností jednoznačne vyhral pravidelný interval spojov, ktorý zvolilo až 58 percent respondentov, čo svedčí o praktických záujmoch cestujúcich. „Pravidelný a ľahko zapamätateľný interval s garanciou nadväznosti jednotlivých spojov je základný prvok integrovaného dopravného systému. Preto je zároveň našou podmienkou pri stanovení dopravnej optimalizácie v celom bratislavskom regióne," uviedol A. Ballek. Ako doplnil, intervalom spojov a ich nadväznosti sa venuje dokument Ročný projekt organizácie dopravy regiónu z pohľadu koordinátora, objednávateľov dopravy, ako aj samotných dopravcov, začlenených do projektu BID.
Vysokú podporu získala aj lepšia nadväznosť spojov, a to 37 percent.
Kľúčovým faktorom zavedenia integrovaného dopravného systému bolo schválenie cien cestovných lístkov a zmien v tarifnej politike, ako aj mechanizmus prerozdeľovania tržieb medzi jednotlivých dopravcov. BID, a. s., prostredníctvom akcionárov požiadala o príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ktorý sa použije na nákup 3 028 prístrojov na označovanie cestovných lístkov kombinovaných s čítačkou bezkontaktných čipových kariet pre Dopravný podnik Bratislava a Slovak Lines, ako aj 742 palubných počítačov pre Dopravný podnik Bratislava.
K ďalším úlohám patrí vybudovanie spoločného Dispečerského riadiaceho systému a inštalácia 23 predajných automatov cestovných lístkov vo veľkých nákupných centrách a na bratislavskom letisku. „Tým sa vytvoria všetky základné predpoklady na fungovanie tarifnej integrácie," povedal A. Ballek.
On-line informácie pre dopravcov a cestujúcich
BID, a. s., zároveň pripravuje projekt organizácie dopravy bratislavského regiónu na tento rok, ktorý bude vychádzať z postupného zavádzania taktovej dopravy na železnici a v odstraňovaní súbežných spojov. Súčasne sa rozbehli práce na zladení cestovných poriadkov jednotlivých dopravcov. Po zriadení spoločného Dispečerského riadiaceho systému sa vytvoria predpoklady na zasielanie on-line dopravných informácií na zastávkové informačné systémy, mobily alebo do počítačov.
Porovnaním výsledkov prieskumu dopravy z rokov 1995 a 2009 vyšli najavo podľa A. Balleka zaujímavé skutočnosti. Kým v roku 1995 vystúpilo na sledovaných lokalitách 847 cestujúcich, v roku 2009 to bolo už 1 249, čo je nárast o 47,5 percenta. „Využívanie prímestskej hromadnej dopravy značne narástlo, čo dokazuje nevyhnutnosť nového systémového riešenia hromadnej dopravy," skonštatoval A. Ballek. Ako dodal, záujem o prímestskú hromadnú dopravu rastie, a to napriek obrovskému rastu individuálnej automobilovej dopravy. V prieskume, ktorý sa uskutočnil na sklonku minulého roka, zisťoval BID na prestupných zastávkach množstvo a smer cestujúcich. Posledný podobný prieskum, ktorý skúmal údaje z autobusovej, zo železničnej a z automobilovej dopravy, sa robil v roku 1995. Na všetkých sčítacích miestach zaznamenali nárast počtu cestujúcich, s výnimkou priestupného miesta na Patrónke, kde počet cestujúcich klesol o 4,6 percenta. Najväčší, dvoj- až trojnásobný nárast cestujúcich zistili na Račianskej, Púchovskej a na Zlatých pieskoch.
Cestujúci zo sledovaných 5 prestupových zastávok smerovali najviac do mestských časti Staré Mesto, Ružinov a Nové Mesto. Rozhodujúcimi miestami nástupov do autobusov v Bratislavskom samosprávnom kraji sú mestá v okruhu do 25 km - Pezinok, Stupava, Svätý Jur, Senec a Lozorno. V ďalších obciach a mestách boli citeľne menšie nástupy, celkovo ľudia prichádzali zo 72 miest a obcí regiónu. Podľa Alexandra Balleka prekvapujúco významný podiel cestujúcich prichádzal z Trnavského samosprávneho kraja, až 24,8 percenta zo všetkých cestujúcich. Najviac ich prichádzalo z okresov Dunajská Streda, Trnava a Galanta. „Preto bude potrebné uplatniť integrovaný dopravný systém v rámci nášho projektu aj na územie Trnavského samosprávneho kraja, aspoň na jeho vybrané okresy," skonštatoval Ballek.
Ako vyplynulo z prieskumu, až štyri pätiny cestujúcich pokračujú z okrajových zastávok prímestskej autobusovej dopravy do svojho cieľa mestskou hromadnou dopravou. To znamená, že v rámci prípravy IDS bude potrebné zaoberať sa aj využiteľnosťou spojov prímestskej dopravy na vnútromestské cesty, ako doplnok pre kapacity MHD. „Integrovaný dopravný systém uľahčí cestovanie hlavne tým ľuďom, ktorí využívajú viac druhov verejnej dopravy. Tí budú môcť cestovať s jedným lístkom - lepšia nadväznosť spojov a pravidelný interval spojov im zaručia rýchlejšiu a pohodlnejšiu dopravu do cieľa. Podľa výsledkov prieskumu teda výrazne pocítia výhody integrovanej dopravy až štyri pätiny súčasných cestujúcich," dodáva A. Ballek.
Ceny integrovaného systému
Cestovať po celom Bratislavskom kraji sa bude dať už od 2,30 eura na deň, a to všetkými druhmi verejnej dopravy. Presne toľko zaplatí cestujúci za deň v celosieťovom celoročnom lístku Bratislavskej integrovanej dopravy. Cestovať bude môcť regiobusom, električkou, trolejbusom, autobusom MHD a regionálnym vlakom nielen v Bratislave, ale v celom Bratislavskom samosprávnom kraji. Mestské zastupiteľstvo Bratislavy už návrh cenníka cestovných lístkov BID schválilo, teraz je na rade novovznikajúce zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré taktiež musí schváliť cenník cestovných lístkov BID. Následne sa môžu vydať príslušné cenové výmery.
Celý región bude rozdelený do zón a cestujúci si kúpi lístok podľa počtu zón, ktoré prejde. V Bratislave sa zónový systém osvedčil, jeho výhody budú môcť v rámci integrovaného dopravného systému využiť cestujúci v celom regióne. Ak ľudia cestujú pravidelne na jednej trase, pri kúpení predplatného lístka ušetria významnú sumu. Napríklad pri predplatnom celoročnom lístku, platnom v Bratislave a jednej zóne regiónu (Stupava, Svätý Jur, Rajka, Most pri Bratislave, Čierna Voda a podobne), zaplatí cestujúci len 0,8 eura na deň, zľavnený lístok bude stáť polovicu.
Cenník BID je variabilný a počíta s rôznymi potrebami cestujúcich. Ľudia si budú môcť vybrať, či chcú cestovať len v meste Bratislava (lístky druhu CITY), alebo len v regióne (druh REGIO), prípadne chcú cestovať v meste aj v regióne (druh KOMBI). Na výber budú jednorazové lístky s rôznou časovou platnosťou a predplatné lístky na mesiac, tri mesiace a rok. Senior karta bude stáť len 20,80 eura. Ľudia nad 70 rokov budú cestovať úplne zadarmo.
M. Zervan