"Vyvolení" - príslušníci pozemkovej šľachty či peňažnej aristokracie - diskutujú v tieni stĺporadia. Mužskí potomkovia slobodných občanov kráčajú do školy v sprievode otrokov - paidagogos. Najpočetnejšia vrstva, otroci, vykonáva stovky vyčerpávajúcich prác... Všedný deň pred takmer 2 500 rokmi na opevnenej mestskej citadele - aténskej Akropole (Akropolis).
Napriek tomu má Grécko "iba" 177 rokov. Helénska republika - ako znie oficiálny názov dlhoročného člena EÚ - totiž získala nezávislosť od Osmanskej ríše, dnešného Turecka, až v roku 1830.
Domov pre Slovákov
Kolíska západnej civilizácie, ktorú ročne navštívi vyše 11 miliónov turistov, nepriťahuje iba milovníkov histórie. "Južný výbežok Balkánskeho polostrova s desiatkami ostrovov má pre každého niečo," prízvukuje šéf Gréckej organizácie cestovného ruchu so sídlom v Prahe Constantinos Theodorou.
Pochopili to už aj Slováci, pre ktorých sa Helénska republika stala "druhým domovom". Podľa Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr navštívilo vlani Grécko vyše 105-tisíc Slovákov, asi o štyri tisícky viac ako Chorvátsko.
Veštby z Delf
K najvyhľadávanejším "atrakciám" patrí grécka metropola Atény s 2,5 milióna obyvateľov. Lákadlom je nielen notoricky známa aténska Akropola s monumentálnym schodiskom, ale aj starobylé štvrte priamo pod ňou. Monastiraki s malými byzantskými kostolíkmi a niekoľko tisíc rokov stará Plaka s úžasnými kamennými uličkami a vôňou bazalky sú ideálne na podvečerné prechádzky.
Olympia
Antický svet však nájdete aj mimo Atén. Príkladom je rodisko starovekých hier - Olympia so štadiónom či Hériným chrámom, v ktorom sa každé štyri roky zapaľuje olympijský oheň. Údajne sa tu nachádzal aj jeden zo siedmich divov antického sveta - nádherná socha Dia z dielne sochárskeho majstra Feidia.
Vidieť musíte aj kolísku jednej z najzáhadnejších civilizácií staroveku - mínojskej na ostrove Kréta či svetoznámu veštiareň v Delfách, ktoré starí Gréci považovali za stred sveta.
Piesok i kameň
Milovníci mora a slnka tu nájdu piesočnaté i skalnaté pláže, pláže tiché a opustené i plné ľudí a atrakcií, zdôrazňuje Theodorou. Obľúbeným cieľom výletníkov na pevnine sú pláže s malebnými rybárskymi dedinkami v okolí mesta Thessaloniki, ktoré si za svoje sídlo vybral rímsky cisár Galerius. Pri návšteve druhého najväčšieho gréckeho mesta nemožno obísť kostol Panny Márie Chalkeon.
Z ostrovov patria k najnavštevovanejším Korfu, Kréta či Rodos.
Olivy a oregano
Helénska republika nechýba na mape žiadneho gurmána. Grécka kuchyňa využíva aj recepty z palácov Byzantskej ríše. Základ tvoria spomínané olivy, chlieb a biely syr fetta. Jeden z najobľúbenejších pokrmov starých Grékov - šatôčky z tenkého cesta plnené medom, syrom, mäsom, špenátom či inou zeleninou - pita, možno kúpiť po celej krajine.
Na žiadnom gréckom stole nesmú chýbať delikátne predkrmy z plodov mora, ako sú smažené kalamáre, grilované chobotnice či vyprážané rybičky. Zvlášť netreba predstavovať uhorkový šalát s jogurtom a cesnakom - tzatziki - či grécky šalát s paradajkami, uhorkou, paprikami, olivami a fettou.
Vôňa anízu
K najznámejším gréckym jedlám patrí múčnik z lístkového cesta s orechami v sladkom sirupe - baklava. Typická polievka z citróna a vajec sa podáva aj ako omáčka k mäsu a rybám. Neodmysliteľnou lahôdkou je gyros. Ochutnať treba aj tradičnú musaku, v rúre zapečené vrstvy mletého mäsa a zeleniny zaliate špeciálnym bešamelom.
Ku káve domáci podávajú ovocie zavárané v cukre, ktoré si ponecháva svoj tvar a vôňu. Milovníci vína okrem fantastického bieleho aj červeného "ochutnávajú" retsinu - biele víno s chuťou živice. Ochutnať treba aj grécke ouzo - alkoholický anízový nápoj.