Michalovský a Sobranecký okres zasiahlo 20. a 21. mája zemetrasenie. Podľa záznamov z Národnej siete seizmických staníc to bolo stredne silné zemetrasenie s lokálnou magnitúdou do 4,2, ktorého epicentrum bolo pod pohorím Vihorlat. Pocítili ho aj obyvatelia Sniny, Humenného a Vranova nad Topľou. Spôsobilo ľahké škody na budovách predovšetkým v obci Jasenov. Intenzita zemetrasenia a jeho následky budú podrobnejšie zmapované až v nasledujúcich týždňoch. Podľa vedúceho oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu SAV Petra Mocza je totiž na Slovensku len 6 seizmológov, ktorí majú na starosti aj vypracúvanie správ o seizmickej bezpečnosti slovenských atómových elektrární či budovanie a prevádzku spomínanej Národnej siete seizmických staníc. Správa o intenzite a následkoch zemetrasenia je však dôležitá pre poisťovne, ktoré podľa nej budú postupovať pri prípadnom vyplácaní náhrad za škody.
Slovensko postihne ročne päť až desať zemetrasení s makroseizmickými účinkami, teda účinkami na ľuďoch, predmetoch, stavbách a prírode. Vlani u nás zaznamenali 1 826 seizmických javov. Boli to vzdialené i blízke zemetrasenia aj identifikované priemyselné explózie. Napríklad 3. februára tohto roku mohli účinky slabého zemetrasenia pocítiť aj obyvatelia Bratislavy a jej okolia. Jeho epicentrum bolo asi 30 kilometrov od Bratislavy medzi rakúskymi obcami Gattendorf a Nickelsdorf. Územie dnešnej SR však v minulosti postihli aj zemetrasenia s magnitúdou od 5,7 až 5,9 (roku 1443 na strednom Slovensku, roku 1763 v Komárne a roku 1906 pri Dobrej Vode). Ich pôvod bol tektonický, čo znamená, že vznikali na zlomoch.
V poslednom čase sa zvýšená seizmická aktivita prejavuje aj v oblasti stredoslovenského zlomového pásma. Najvyššiu rýchlosť pohybov zaznamenali v Banskej Bystrici, v časti Jakub a Kostiviarska, kde sa terén dvíha rýchlosťou až 1,8 mm za rok, čo je najviac v celých Západných Karpatoch a svedčí o značnej lokálnej pohybovej aktivite zemskej kôry. Vyplýva to zo správy ministerstva životného prostredia, monitorujúcej seizmickú a tektonickú aktivitu v SR. Poklesy povrchu s rýchlosťou nad 1 mm za rok zasa zaznamenali v severovýchodnej časti Krupinskej planiny a v priľahlej časti Štiavnických vrchov až po Banskú Štiavnicu. Najvýraznejšie rozdiely v orientácii i rýchlosti pohybov, indikujúce pohyby pozdĺž zlomov, a teda možnosť vzniku zemetrasenia, seizmológovia zaznamenali medzi Hornými a Dolnými Mladonicami v okrese Krupina, kde sa výzdvihy s rýchlosťou 0,3 až 0,6 mm za rok menia náhle na poklesy s rýchlosťou až 1,8 mm za rok. Slabšie zemetrasenia zaznamenali na tejto časti územia už v októbri 1999. Pozoruhodné je, že podľa historických záznamov na tomto území v minulosti nespozorovali nijaké zemetrasenie.
Odborníci sa zhodujú na tom, že tektonický vývoj slovenského územia sa nezastavil, a preto SR môžu postihnúť aj zemetrasenia s epicentrálnou intenzitou osem až deväť stupňov 12-stupňovej stupnice MKS-64. Napriek modernej technike však nie je možné presne určiť, kedy a kde vznikne zemetrasenie.
StoryEditor