Čínsky prezident Chu Ťin-tchao dúfa, že sa tento týždeň dohodne s Ruskom a Kazachstanom na dodávkach ropy a zemného plynu. Čínska ekonomika totiž rýchlo rastie, ale je závislá na dovoze.
Minulý rok dokázala Čína pokryť menej ako 60 % svojej spotreby ropy domácou produkciou. A pretože sa už nechce plne spoliehať na Stredný východ, ktorý je pod vplyvom USA, obracia sa k náleziskám v Rusku a Kazachstane.
Rusko, ktoré je druhým najväčším producentom ropy na svete, zvažuje výstavbu veľkokapacitného ropovodu do Číny alebo Japonska. Kazašský ropovod do Číny by sa mal dokončiť tento rok.
"Rusko a Čína podpíšu dohodu v oblasti energetiky, financií a ostaných oblastiach," povedal námestník ministra zahraničia na krátkom stretnutí s novinármi pred cestou do Ruska.
Kľúčovou vecou je vybudovanie veľkokapacitného Pacifického ropovodu, ktorý mal pôvodne viesť do Japonska.
Teraz sa však zdá, že Rusko znovu otvorilo súťaž o to, kde bude nakoniec cieľová stanica tohto ropovodu. Najprv chce totiž postaviť prvú časť, ktorá by mala končiť v Škovrodinove, v amurskej oblasti, čo je blízko pri Číne, ale ďaleko od Pacifického oceánu, ako sa o to usilovalo Japonsko. Podľa analytikov Moskva bude odkladať rozhodnutie o cieli ropovodu aspoň rok.
Informovala o tom britská agentúra Reuters.
StoryEditor