Uzbekistan chce vybudovať plynovod do Číny

Vo svojom vyhlásení o tom informovala uzbecká vláda. Ma Kai, šéf národnej agentúry pre rozvoj a reformu National Development and Reform Commission, a Rustam Azimov, zástupca uzbeckého premiéra, v pondelok podpísali dohodu týkajúcu sa pravidiel budovania plynovodu ako aj jeho činnosti. Plynovod by mal byť 530 km dlhý a jeho prepravná kapacita by mala dosiahnuť 30 mld. kubických metrov plynu ročne.
Projekt zahŕňa aj plán na vybudovanie dvoch kompresorových staníc. Vo vyhlásení sa však neuvádza žiadny časový rámec či názvy zúčastnených spoločností. Zdroj blízky uzbeckej vláde však informoval, že krajina sa sústredí na spoluprácu s významnou čínskou ropnou firmou China National Petroelum. Uzbekistan tradične zásobuje plynom nie Čínu ale Rusko, kde štátom kontrolovaný plynárenský monopol Gazprom riadi sieť ropovodov smerujúcu na lukratívny európsky trh.
Európska únia (EÚ) by chcela limitovať dodávky plynu do centrálnej Ázie, avšak Gazprom ovláda ropovody vedúce medzi Ruskom a centrálnou Áziou čo v konečnom dôsledku znemožňuje európskym kupcom plynu uskutočňovať priame dohody. Gazprom sa napriek svojej veľkosti snaží kupovať plyn aj v regionálnych oblastiach aby tak zväčšil objem svojich zásob. EÚ získala v tomto prípade odstup aj kvôli tomu, že kritizovala dodržiavanie ľudských práv v Uzbekistane, zatiaľ čo Rusko a Čína sa otvorene uchádzajú o zásoby pohonných látok tak v Uzbekistane ako aj v susednom Turkmenistane. Ani jedna z týchto krajín však nemá spoločné hranice s Čínou a preto stále nie je zrejmé, či plynovod bude do svojej cieľovej stanice viesť cez územie Kirkizska, Tadžikistanu alebo cez Kazachstan. Napriek niektorým prírodným prekážkam by tento plynovod umožnil odklonenie energetických dodávok z Číny, čím by Uzbekistan mohol znížiť svoju závislosť od Gazpromu a Čína a Rusko by si tak navzájom konkurovali.
Uzbekistan vlani vyprodukoval 62 mld. kubických metrov plynu a vyviezol 12,6 mld. kubických metrov plynu. Gazprom z tohto objemu odkúpil 9 mld. kubických metrov, zvyšok putoval do Kazachstanu, Kirkizska a Tadžikistanu. Značnú časť z produkcie plynu v Uzbekistane spotrebuje jeho 26 mil. obyvateľov. V súčasnosti nie je jasné, ako chce krajina uvoľniť taký objem plynu, ktorý by postačoval na zabezpečenie dodávok plánového plynovodu.