Slovenskí poľnohospodári chcú viac

Vyššie európske priame platby, viac peňazí od štátu na rozvoj agrosektora a vytvorenie konkurenčných podmienok pre farmárov, porovnateľných s okolitými štátmi dnes žiadalo viac ako 1 000 farmárov z celého Slovenska na protestnom zhromaždení, ktoré sa konalo pred Národnou radou (NR) SR.
Jej poslanci dnes rozhodujú o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006, v ktorom sa v rámci kapitoly ministerstva pôdohospodárstva pre celkovú podporu poľnohospodárov rozpočtuje suma 15,7 miliardy Sk.
Nie je teda pravda, uviedol na zhromaždení predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec, že ide o 21,3 miliardy Sk, ako to neraz uvádzajú médiá. Pripomenul, že vláda v novom rozpočte navrhla 54 % priamych platieb, pričom sa farmári dlhšie obdobie usilujú minimálne o 59 %, čo je aj tak menej, ako budú mať partneri V4.
Oravec upozornil, že sa z roka na rok znižuje aj štátna pomoc farmárom, ktorá klesne z 800 miliónov Sk (rok 2004) a 400 miliónov Sk (rok 2005) na 395 miliónov Sk (plán roka 2006).
V neprospech poľnohospodárov a potravinárov sú v 2. polroku 2005 aj nižšie nákupné ceny mlieka, hydiny, vajec, hrozna, ďalej tlak vysokého nájomného na prvovýrobcov či nedostatok kapacít na intervenčné nákupy obilia. Veľa peňazí im nezostáva ani na obnovu a investície do rozvoja fariem, pričom tlak hypermarketov s nízkymi cenami potravín je neúnosný. Zvýšili sa ceny vstupov, plynu o 104 %, elektrickej energie o 36 % a nafty o 40 %, ale cena pšenice stúpla iba nepatrne, konštatoval Oravec. Navyše, reálne mzdy v odvetví v priemere 12 890 Sk (3 štvrťroky 2005) zaostávajú o 2,5 % za platmi ostatných odvetví národného hospodárstva.
Aj tieto nepriaznivé skutočnosti agrosektora vyjadrovali heslá protestujúcich poľnohospodárov: Nebojíme sa konkurencie, ale nerovnakých podmienok, Aj vidiek chce žiť, Nesplnené sľuby = strata dôvery.
Ekonóm Poľnohospodárskeho družstva akcionárov Ipeľ (Balog nad Ipľom) Ladislav Tandel pre TASR povedal, že výzva smerom k verejnosti a poslancom prišla už asi neskoro, hoci sa tento týždeň rezortný minister vyjadril, že ďalej bude hľadať aj mimorozpočtové zdroje pre farmárov. "Ide nám o to, aby sme dostali minimálne také percento priamych platieb, ako dostanú farmári vo V4," povedal ekonóm. Dotácie pre farmárov vôbec nestačia na obnovu podnikateľských jednotiek prvovýroby, ani na obnovu schátraných fariem či rozvoj vidieka. "Sedliak rozmýšľa jednoducho a triezvo, každá koruna je potrebná. Keby sme išli z 54 % na 59 % štandardu európskych priamych platieb, už aj to by bol úspech. Radi by sme to privítali, neprišli sme protestovať, chceme, aby robota sedliaka bola ocenená," zdôraznil Tandel.