Európska centrálna banka (ECB) musí pokračovať v odstraňovaní ekonomických stimulov vychádzajúcich z menovej politiky. Dnes to povedal člen Rady guvernérov ECB Axel Weber.
Weber povedal novinárom v Davose, kde sa zúčastňuje na Svetovom ekonomickom fóre (WEF), že decembrový rast peňažnej zásoby ukázal riziká stále ohrozujúce inflačný výhľad. V inom interview pre Bloomberg Television uviedol, že ECB bude robiť všetko, čo bude potrebné pre zachovanie menovej stability bez toho, aby sa viazala na nejaký vopred stanovený smer.
ECB v priebehu uplynulých 14 mesiacov zvýšila úrokové sadzby o 150 bázických bodov na súčasné 3,5 %. Finančné trhy očakávajú, že v marci banka zvýši svoju hlavnú úrokovú mieru na 3,75 % a ECB neurobila nič, čo by protirečilo tomuto názoru. Väčšina analytikov prognózuje rast úrokových sadzieb v eurozóne na 4 % do júna.
Podľa Webera je rast ekonomiky eurozóny dostatočne silný na to, že už nepotrebuje žiadne stimuly zo strany menovej politiky. Vysoký rast spoločne s prudkým zvyšovaním peňažnej zásoby signalizujú pretrvávanie inflačných tlakov, a to aj napriek nedávnemu poklesu cien ropy, ktorý stlačil na konci roka 2006 ročnú mieru inflácie na 1,9 %.
Dnes zverejnené čísla ECB ukázali, že medziročná miera rastu menového agregátu M3 v decembri dosiahla 9,7 %, čo je nové 16-ročné maximum. Motorom takéhoto prudkého zvýšenia sú podľa Webera stále nízke úrokové sadzby. "Po znížení vonkajších tlakov na cenovú stabilitu, sa môžu zvýšiť vnútorné tlaky." Dodal, že tento rok inflácia pravdepodobne opäť vzrastie nad 2 %, čo je hranica, po ktorú ECB garantuje menovú stabilitu.
Hlavnou otázkou je, či cena ropy zostane na nízkych úrovniach alebo opäť zdražie. Weber predpokladá, že čierne zlato bude skôr posilňovať ako oslabovať. "Odhliadnuc od toho, ešte stále sa neprejavili ani všetky sekundárne efekty minulého zvýšenia cien ropy."
Informovala o tom agentúra Reuters.
StoryEditor