Kotly, vykurovacie sústavy a klimatizačné systémy v budovách, ktoré nie sú zásobované teplom zo systémov centrálneho zásobovania, by od roku 2008 mali prechádzať pravidelnou kontrolou. Zvýši to nároky na verejné financie o zhruba 4 milióny Sk, predpokladá sa však dosiahnutie úspor energie, čo pri dnešných cenách zemného plynu predstavuje 4,6 milióna Sk ročne. Vyplýva to z návrhu zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý dnes parlament posunul do druhého čítania.
Vzhľadom na priemerný navrhovaný interval kontrol kotlov a klimatizačných systémov je predpoklad vykonania kontrol na približne 72 500 zariadeniach ročne. Pravidelnú kontrolu bude povinný zabezpečiť vlastník budovy, v ktorej je zariadenie umiestnené, prípadne správca budovy alebo zariadenia. Ak kontrolu nezabezpečia, hrozí im pokuta do 20 000 Sk.
Kontrolu na základe objednávky budú podľa osobitného predpisu MH za odplatu vykonávať oprávnené osoby. Ich zoznam bude viesť príspevková organizácia ministerstva. Pravidelná kontrola zariadení podľa odhadu MH zabezpečí kvalifikovanú prácu pre asi 150 odborne spôsobilých osôb, prevažne u malých a stredných podnikateľov.
Zákon stanovuje intervaly kontroly kotlov v závislosti od výkonu, druhu spaľovaného paliva a kategórie budovy. Vzťahuje sa aj na kotly spaľujúce biomasu a bioplyn. Podľa MH ich prevádzka totiž môže byť pri zodpovedajúcej starostlivosti a pravidelnej kontrole hospodárnejšia. Pre iné budovy ako rodinné a bytové domy bude interval kontroly kratší. V prípade, že kotol bude starší ako 15 rokov, spoločne s jeho kontrolou sa posúdi aj vykurovacia sústava.
Zákon sa podľa odhadu rezortu hospodárstva dotýka kontroly kotlov v asi 825 000 rodinných domoch, 6 500 bytových domoch, 3 400 školských budovách, 1 000 administratívnych budovách, 760 zdravotníckych budovách a asi 250 kultúrnych budovách, ktoré nie sú centrálne zásobované. Kontrola klimatizačných systémov sa dotýka hlavne zdravotníckych budov a čiastočne administratívnych a kultúrnych budov.
Z hľadiska vplyvu na životné prostredie MH očakáva ročné zníženie spotreby palív u kontrolovaných zariadení zhruba o 27,8 milióna kubických metrov (m3) ekvivalentu zemného plynu. Zníženie emisií oxidu uhličitého sa očakáva vo výške najmenej 56 400 ton ročne. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2007 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2008. SR totiž požiadala Európsku komisiu o možnosť dodatočného obdobia 2 rokov vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných odborníkov.
StoryEditor