Harmonizácia daní je pre Slovensko zlým riešením

Slovensko nesúhlasí tak s harmonizáciou sadzieb daní v rámci Európskej únie (EÚ), ako ani s harmonizáciou daňových základov. Na dnešnom diskusnom fóre Slovensko-rakúskej obchodnej komory (SROK) to uviedol minister financií Ivan Mikloš.
Podľa neho je hlavným problémom EÚ jej konkurencieschopnosť, čo sa prejavuje aj v tom, že náskok USA pred úniou sa nezmenšuje, ale naopak, zväčšuje. Príčin tohto stavu je viacero, patrí medzi ne štátny dirigizmus, málo flexibilný trh práce, či vysoká miera prerozdeľovania peňazí prostredníctvom verejných financií. Na zmenu tohto stavu sú potrebné reformy, ktoré sa však dajú politicky iba ťažko presadiť. Podľa Mikloša je to práve daňová konkurencia, ktorá môže tlačiť veľké krajiny EÚ k potrebným zmenám. Preto ju nepovažuje za škodlivú, ale za prospešnú.
Mikloš je presvedčený, že dôvod na harmonizáciu priamych daní neexistuje. Argumenty, že nové členské krajiny znížili dane a potom žiadajú chýbajúce peniaze od EÚ, minister odmieta. Práve nižšie dane totiž umožňujú novým členským krajinám dosahovať rýchlejší hospodársky rast a dobiehať bohatšie štáty únie. "Čím rýchlejšie budeme rásť, tým kratšie budeme pomoc od EÚ poberať," zdôraznil Mikloš.
Podľa neho nie je pravdivé ani tvrdenie, že zníženie sadzieb daní spôsobilo nedostatok peňazí. Za dôležitejší ukazovateľ ako sadzby totiž považuje výšku daňových príjmov ako pomer k hrubému domácemu produktu (HDP). Kým v Nemecku je to približne 1 % HDP, u nás aj napriek nižším sadzbám vyše dvojnásobne viac. Dôvodom je napríklad širší daňový základ, menej výnimiek a odpočítateľných položiek, ako aj zníženie motivácie na vyhýbanie sa plateniu daní.
Práve otázka daňového základu je dôvodom, prečo Slovensko nesúhlasí ani s harmonizáciou daňových základov. Od jeho výšky sa totiž odvíja celkový výber daní a pri jeho zúžení, napríklad podľa nemeckého modelu, by bol daňový príjem nižší. "Pri takomto daňovom základe by u nás vznikla potreba zvyšovať sadzby," vysvetlil Mikloš. Riešením by podľa neho bola harmonizácia daňových základov na princípe blízkom Slovensku, na takýto krok by sa však vo viacerých štátoch EÚ nenašla politická vôľa. Navyše, zjednocovanie daňových základov by mohlo byť prvým krokom k zjednocovaniu sadzieb.
Tieto negatíva sú podľa Mikloša dôležitejšie ako pozitíva, ktoré by harmonizácia priniesla. Európska komisia totiž od nej očakáva napríklad zníženie transakčných nákladov firiem, či zníženie počtu súdnych sporov, čo za racionálne považuje aj slovenský minister financií.