Fico ohlásil zlúčenie na slávnostnom sneme strany v Prešove minulý víkend. "Nešlo o nabaľovanie percent. Išlo predovšetkým o integráciu stredoľavého priestoru."
Ľavicový blok má podľa neho vybudované štruktúry, má aj členov, ale nemal priestor na to, aby mohol efektívne presadzovať svoje myšlienky. "Nemá význam rozdeľovať stredoľavý priestor, ak môžeme postupovať spoločne." Na sneme Smeru vystúpil aj Kalman. Vyzval členov svojej strany, aby sa hlásili k Smeru-SD.
Jednohubky
Existenciu Ľavicového bloku vníma pomerne málo ľudí. V prieskumoch verejnej mienky sa dlhodobo neobjavuje. Ľavicový blok založil v roku 2002 bývalý poslanec a člen vlády za HZDS Jozef Kalman s cieľom integrovať ľavicovo orientované strany. V posledných parlamentných voľbách v roku 2006 získali približne 9- tisíc hlasov (0,39 percenta). Na vstup do Národnej rady SR to nestačilo. Ľavicový blok je v poradí šiestou stranou, ktorú Smeru počas 8-ročnej histórie pohltil. Predtým to boli mimoparlamentné strany Stred a SDA, ale aj strany, ktoré svoje najlepšie roky strávili vo vláde - SOP, SDĽ a SDSS. Po veľkej integrácii ľavicových strán narástla členská základňa Smeru dvojnásobne, na 14-tisíc členov.
Smer by rád ozelenel
Spoluprácu má Smer rozbehnutú aj so Stranou zelených. Po rokovaní predsedníctva Smeru pred troma týždňami Fico vyhlásil, že nastal čas, aby Smer trochu "ozelenel". "Domnievame sa, že Ústava SR nehovorí iba o sociálne orientovanej trhovej ekonomike, ale aj o ekologickej trhovej ekonomike. Verím, že táto zmluva bude veľkým príspevkom a priblížením sa strany Smer a Strany zelených." Napriek tomu zmluva o spolupráci ešte podpísaná nebola. Podpredseda Strany zelených Ivan Hirlander hovorí, že jej schvaľovanie ešte neprešlo cez orgány strany. "Nebolo preto ešte vhodné, aby to pán premiér predčasne odkomunikoval." Hirlander vysvetľuje, že na poslednom zjazde, kde sa volilo nové vedenie, sa dohodlo, že oslovia všetky parlamentné strany a ponúknu im ochotu spolupracovať. "Smer bol prvý, ktorý zareagoval." Svoj prínos vidia zelení v tom, že sa budú podieľať pri tvorbe špecifických zákonov týkajúcich sa životného prostredia. Premiér tvrdí, že so Stranou zelených si budú vymieňať stanoviská. "Pred hlasovaním v parlamente si vypočujeme Stranu zelených. Ich stanovisko budeme prezentovať aj v parlamente." Zlúčenie alebo prepustenie miest na kandidátke pred budúcimi parlamentných voľbami obe strany zatiaľ odmietajú. "O tom by sa dalo hovoriť, keď bude týždeň pred voľbami," hovorí Hirlander.
HZD s otáznikom
Možnosti spoločného postupu by sa mohli črtať aj medzi Smerom a HZD, ktoré zakladal prezident Ivan Gašparovič. Predseda HZD Jozef Grapa nedávno pre HN potvrdil, že chystajú spoluprácu s jednou z parlamentných strán, najmä kvôli podpore opätovnej prezidentskej kandidatúry Gašparoviča. Ani teraz však nespresnil, či ide o Smer, pretože to ešte nie je doriešené. "Potrebujeme čas vydiskutovať si to v strane." Naznačuje, v čom je problém. "Menší má predstavu byť čo najviac svojprávny, väčší sa snaží o opak." Fico pritom nedávno oficiálne ohlásil podporu Gačparovičovi. HZD "koketovalo" aj s vládnou SNS. Naznačoval to tiež líder národniarov Ján Slota začiatkom tohto roka.
Veno pre Smer-SD:
po integrácii ľavicových strán SDĽ, SDSS a SDA (1. januára 2005):
- po SDĽ získal Smer nehnuteľný majetok v hodnote 50 miliónov korún, silné regionálne štruktúry a bohatú členskú základňu (v hre bolo vyše 20-tisíc členov)
- po SDSS zdedil značku (SD), 2,5 tisíca členov a začlenenie v európskych štruktúrach - Strana európskych socialistov (PES)
- zánikom SDA prišli voliči ľavého stredu o alternatívu k Smeru
1. apríla 2003 sa Smer zlúčil s SOP:
- SOP mala zanedbateľný majetok, fungovala v prenajatých priestoroch, Smeru zostal menší obnos peňazí, ktoré dostali zo štátneho rozpočtu, členovia SOP dostali možnosť preregistrovať sa do strany Smer